SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 26/2015-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, zastúpenej
, v menektorej koná konateľ a advokát ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušeniazákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesenímKrajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 232/2013-58 z 20. marca 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2014(v doplnení 4. júla 2014) doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“)vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“) č. k. 1 S 232/2013-58 z 20. marca 2014(ďalej len „napadnuté uznesenie“).
V petite podanej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 1 S 232/2013-58z 20. marca 2014, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie.Zároveň navrhla priznať jej primerané finančné zadosťučinenie, ako i úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatreniaalebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosťsmeruje. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom nedoručilanapadnuté uznesenie krajského súdu. Predloženie rozhodnutí všeobecných súdov, protiktorým sťažnosť smeruje, je pritom v zmysle dikcie ustanovenia § 50 ods. 2 zákonao ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. Sťažnosťsťažovateľky teda v predloženej podobe nespĺňa náležitosti ustanovené v § 50 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že tak v ústave, ako ajv zákone o ústavnom súde má ústavný súd presne definované právomoci, uplatneniektorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhuna začatie konania.
V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinnýodstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaníúčastníkov konania (IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010,III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010,I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010,IV. ÚS 134/2010).
Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“.
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľkykonštatuje, že sťažnosť sťažovateľky v predloženej podobe vykazuje taký nedostatoknáležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať splneniehoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedenéhodôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2015.