znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 26/2015-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   januára   2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, zastúpenej

, v menektorej koná konateľ a advokát ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušeniazákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľačl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesenímKrajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 232/2013-58 z 20. marca 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2014(v doplnení 4. júla 2014) doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“)vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   a   2   ÚstavySlovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajskéhosúdu   v Bratislave   (ďalej   ako   „krajský   súd“)   č.   k.   1   S 232/2013-58   z 20.   marca   2014(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

V petite   podanej sťažnosti   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj právapodľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   uznesením   krajského   súdu   č.   k.   1   S 232/2013-58z 20. marca 2014, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie.Zároveň navrhla priznať jej primerané finančné zadosťučinenie, ako i úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o spôsobe   konania   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len„zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj návrhy   podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatreniaalebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosťsmeruje.   Podľa   §   50   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   k   sťažnosti   sa   pripojí   kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,ktorý   koncipoval   aj   samotnú   sťažnosť   podanú   ústavnému   súdu,   s   návrhom   nedoručilanapadnuté   uznesenie   krajského   súdu.   Predloženie   rozhodnutí   všeobecných   súdov,   protiktorým   sťažnosť   smeruje,   je   pritom   v zmysle   dikcie   ustanovenia   §   50   ods.   2   zákonao ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. Sťažnosťsťažovateľky teda v predloženej podobe nespĺňa náležitosti ustanovené v § 50 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

V   nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   poznamenáva,   že   tak   v ústave,   ako   ajv zákone   o   ústavnom   súde   má   ústavný   súd   presne   definované   právomoci,   uplatneniektorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí   návrhuna začatie konania.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinnýodstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaníúčastníkov konania (IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010,III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010,I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010,IV. ÚS 134/2010).

Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“.

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľkykonštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľky   v predloženej   podobe   vykazuje   taký   nedostatoknáležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať splneniehoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedenéhodôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2015.