znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 26/06-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. D., bytom G., zastúpenej advokátom JUDr. Š. K., K.,   ktorou   namietala porušenie čl.   30 ods.   4 Ústavy Slovenskej   republiky rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky č. 1870 z 25. októbra 2005 a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1382 zo 14. októbra 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. D. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2005 doručená sťažnosť JUDr. M. D., bytom G. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Š. K., K., ktorou namietala porušenie čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) č. 1870 z 25. októbra 2005 a rozhodnutím predsedu národnej rady (ďalej len „predseda“) č. 1382 zo 14. októbra 2005.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 30 ods. 4 ústavy rozhodnutiami národnej rady č. 1870 z 25. októbra 2005 a predsedu č. 1382 zo 14. októbra   2005.   Zároveň   požaduje   zrušenie   oboch   rozhodnutí.   Národná   rada   má   byť zaviazaná zaplatiť sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, ako   aj   náhradu   trov   právneho   zastúpenia.   Požaduje   tiež   vydanie   dočasného   opatrenia, ktorým by ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia národnej rady č. 1870 z 25. októbra 2005.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením národnej rady č. 1870 z 25. októbra 2005 vzala táto na vedomie:

1. že prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) vymenoval 4. októbra 2005 poslanca národnej rady J. M. do funkcie podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister hospodárstva“), čím sa týmto dňom podľa čl. 77 ods. 1 ústavy jeho mandát poslanca národnej rady neuplatňuje,

2. že   predseda   svojím   rozhodnutím   č.   1382   zo   14.   októbra   2005   vyhlásil,   že   na neuplatňovaný mandát poslanca J. M. nastupuje podľa poradia na kandidátnej listine Aliancie   nového   občana   uvedeného   v zápisnici   Ústrednej   volebnej   komisie o výsledku volieb do národnej rady 20. a 21. septembra 2002 dňom 17. októbra 2005 náhradník P. K.

3. informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „mandátový a imunitný výbor“) o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca národnej rady.

Predseda svojím rozhodnutím č. 1382 zo 14. októbra 2005 vyhlásil podľa § 47 ods. 6 zákona   č.   333/2004   Z.   z.   o voľbách   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „zákon   o voľbách“)   a podľa   §   10   ods.   2   písm.   b)   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č.   350/1996   Zb.   o rokovacom   poriadku   Národnej   rady   Slovenskej   republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“), že na neuplatňovaný mandát poslanca J. M. nastupuje podľa poradia na kandidátnej listine Aliancie nového občana dňom 17. októbra 2005 náhradník P. K. Zároveň predseda týmto rozhodnutím v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) rokovacieho poriadku požiadal mandátový a imunitný výbor o preskúmanie nevykonávania   funkcií   nezlučiteľných   podľa   čl.   77   ods.   1   ústavy   s funkciou   poslanca národnej   rady   a o podanie   informácií   o nastúpení   náhradníka   na   neuplatňovaný   mandát poslanca spolu so svojím návrhom pre národnú radu.

Podľa názoru sťažovateľky tak rozhodnutím národnej rady č. 1780 z 25. októbra 2005,   ako   aj   rozhodnutím   predsedu   č.   1382   zo   14.   októbra   2005   došlo   k porušeniu označeného základného práva sťažovateľky.

Politická strana Aliancia nového občana kandidovala vo voľbách do národnej rady, ktoré sa konali 20. a 21. septembra 2002. Na kandidátnej listine bola pod poradovým číslom 17   uvedená   sťažovateľka.   Z výsledkov   volieb   do   národnej   rady   vyplynulo,   že   Aliancia nového občana získala 15 poslaneckých mandátov, a preto sťažovateľka mandát poslankyne do   národnej   rady   nezískala   a v zmysle   §   43   ods.   6   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov stala sa náhradníčkou   za   poslanca.   Z kandidátnej   listiny   vyplýva   ďalej   aj   to,   že   P.   K.   mal   na kandidátnej listine poradové číslo 19, teda vyššie poradové číslo ako sťažovateľka.

Sťažovateľka vo svojom liste z 3. februára 2005 adresovanom predsedovi uviedla, že v súlade   s čl.   81   ústavy   sa   vzdáva   mandátu   poslanca   národnej   rady.   V ďalšom   liste   zo 16. februára 2005 sťažovateľka vyhlásila, že sa vzdáva svojho práva nastúpiť ako náhradník za poslanca národnej rady. Listom zo 7. septembra 2005 sťažovateľka oznámila, že si svoje miesto na kandidátnej listine uplatňuje a berie späť svoje vyhlásenie o vzdaní sa mandátu poslanca   národnej   rady.   Listom   z 12.   septembra   2005   vzala   sťažovateľka   späť   svoje prehlásenie zo 7. septembra 2005. Napokon listom z 22. septembra si sťažovateľka uplatnila svoje miesto a poradie na kandidátnej listine Aliancie nového občana.

Keďže zákon s prejavmi náhradníka za poslanca nespája žiaden právny následok, bolo treba hľadieť na sťažovateľku stále ako na náhradníka za poslanca národnej rady. Ak by zákon spájal s prejavmi náhradníka určité právne následky, tieto by sa museli premietnuť aj do poradia na kandidátnej listine. Sťažovateľka je toho názoru, že postavenia náhradníka za poslanca národnej rady sa vzdať nemohla. Ak by sa naproti tomu pripustila možnosť, že by sa náhradník za poslanca mohol vzdať svojho práva nastúpiť ako náhradník za poslanca národnej rady, potom by sa musela pripustiť aj možnosť späťvzatia takéhoto prejavu vôle. Ak by sa malo pripustiť, že vzdanie sa postavenia náhradníka za poslanca je úkon, s ktorým objektívne právo spája právny následok, potom treba vychádzať z postupnosti jednotlivých úkonov. Postupnosť dvoch právnych úkonov bola dôležitá aj v tzv. prípade G. Podobnosť vyplýva z časovej postupnosti dvoch právnych úkonov, a to vzdania sa mandátu poslanca a jeho následného späťvzatia. Z rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 8/97 z 23. júla 1997 vyplýva, že ak má konkrétny právny úkon vyvolať právom predpokladaný právny dôsledok, potom musí ísť o kvalifikovaný právny úkon. Kvalifikovanosť právneho úkonu spočíva v splnení náležitostí vo vzťahu k jeho subjektu, objektu, vôli a prejavu vôle. Podľa ústavného súdu z toho vyplýva, že poslanec môže odvolať svoj skorší prejav vôle vzdať sa funkcie poslanca. Musí tak urobiť písomne, a to až do momentu ukončenia rozpravy, ktorá predchádza   hlasovaniu   o prijatí   uznesenia,   ktorým   národná   rada   berie   na   vedomie   jeho rezignáciu. Ďalej ústavný súd v predmetnom rozhodnutí vyslovil, že ak poslanec najskôr písomnou   formou   prejavil   svoju   vôľu   vzdať   sa   funkcie,   ale   neskôr   (až   do   ukončenia rozpravy národnej rady k tejto veci) právne relevantnou formou prejavil novú slobodnú, vážnu a určitú vôľu, ktorou svoj predchádzajúci prejav vôle zmenil tak, že sa mandátu nevzdáva,   treba   takýto   prejav   vôle   uznať   a rešpektovať   ho   každým   subjektom   vrátane národnej rady. Opačný prístup k tejto veci sa podľa názoru ústavného súdu prieči samotnej podstate práva a v širších súvislostiach aj podstate právneho štátu. Podľa sťažovateľky to znamená, že ak by sa malo vychádzať zo stotožňovania právneho postavenia náhradníka za poslanca   národnej   rady   s právnym   postavením   poslanca   národnej   rady,   potom   by analogicky   nepochybne   musela   vyplynúť   možnosť   vziať   späť   svoj   prejav   vôle   aj   pre náhradníka za poslanca národnej rady.

Mandátový a imunitný výbor konštatoval, že mandát poslanca J. M. sa neuplatňuje dňom   4.   októbra   2005   a predseda   rozhodnutím   č.   1382   zo   14. októbra   2005   vyhlásil nastúpenie náhradníka P. K. dňom 17. októbra 2005. Mandátový a imunitný výbor vzal uvedené   skutočnosti   na   vedomie   a odporúčal   národnej   rade   prijať   uznesenie   v znení uvedenom v uznesení národnej rady č. 1870 z 25. októbra 2005.

Vzhľadom   na   ustanovenie   §   43   ods.   6   a nasl.   zákona   o voľbách   náhradník   za poslanca, ktorý sa nestal poslancom, nemôže sa mandátu poslanca platne vzdať. Pokiaľ by sa aj napriek tomu takáto osoba mandátu poslanca vzdala, nie je takýto právny úkon platný, lebo   by   nebol   urobený   osobou   na   to   oprávnenou,   teda   poslancom.   Zároveň   platí,   že postavenie náhradníka za poslanca takejto osoby by prejavom vôle o vzdaní sa mandátu poslanca zostalo nedotknuté. Platné právo vôbec neupravuje možnosť vzdania sa miesta a poradia na kandidátnej listine zo strany osoby, ktorá sa stala náhradníkom za poslanca národnej   rady.   Nastúpenie   náhradníkov   za   poslancov   národnej   rady   nezávisí   od   vôle príslušnej politickej strany, ale je priamo upravené v § 47 zákona o voľbách. Ako náhradník za poslanca nastupuje osoba, ktorá v momente vymenovania poslanca za člena vlády, teda v momente, od ktorého sa jeho mandát neuplatňuje, je na kandidátnej listine uvedená na najbližšom   mieste, na ktoré nebol pridelený mandát.   Výnimku tvorí prípad náhradníka, ktorý   získal   aspoň   3   %   prednostných   hlasov.   Rozhodujúcim   momentom   z hľadiska skúmania poradia na kandidátnej listine je preto moment začiatku neuplatňovania mandátu, teda v danom prípade moment vymenovania poslanca J. M. za člena vlády. Pre úplnosť považuje sťažovateľka za potrebné uviesť aj svoje argumenty smerujúce proti právnemu názoru   Ústavnoprávneho   výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústavnoprávny   výbor“)   prezentované   v jeho   uznesení   č. 890   z 13.   októbra   2005. Sťažovateľka   totiž   predpokladá, že tak   národná   rada,   ako aj predseda   z tohto   právneho názoru vychádzali. Uvedeným uznesením zaujal ústavnoprávny výbor stanovisko, podľa ktorého právne postavenie náhradníka za poslanca pre prípad vzdania sa mandátu poslanca nie je predmetom ústavnej ani zákonnej úpravy. Okrem toho dospel k odvážnemu názoru, že neexistuje ústavný ani iný právny dôvod vylučujúci stotožnenie právneho postavenia náhradníka   za   poslanca   pri   vzdaní   sa   mandátu   s právnou   úpravou   vzdania   sa   mandátu poslancom. Ďalej dospel k stanovisku, že poslanec je fyzickou osobou, ľudskou bytosťou, ale výkon jeho poslaneckého mandátu nepodlieha úprave čl. 2 ods. 3 ústavy. Ústavným základom výkonu poslaneckého mandátu je ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy. Náhradník za poslanca je verejná funkcia. Aj právne postavenie náhradníka za poslanca sa zakladá na ustanovení čl. 2 ods. 2, a nie na ustanovení čl. 2 ods. 3 ústavy. Napokon ústavnoprávny výbor   poukázal   na   právny   názor   ústavného   súdu   vyslovený   vo   veci   sp. zn. I. ÚS   8/97 a vyvodil z neho oporu pre svoje tvrdenie, že náhradník za poslanca nemôže vziať späť svoje vyhlásenie o vzdaní sa mandátu poslanca.

Sťažovateľka   s týmito   zásadnými   právnymi   názormi   ústavnoprávneho   výboru nesúhlasí. Ak neexistuje ústavný ani iný právny dôvod vylučujúci stotožnenie právneho postavenia náhradníka za poslanca pri vzdaní sa mandátu s právnou úpravou vzdania sa mandátu   poslancom,   potom   neexistuje   ústavný   ani   iný   právny   dôvod   na   stotožnenie právneho   postavenia   týchto   dvoch   skupín.   Postavenie   náhradníka   za   poslanca   nemožno považovať za verejnú funkciu, lebo takéto tvrdenie nemá oporu v objektívnom práve, hoci by   muselo   byť   explicitne   definované   v právnom   predpise.   Stanovisko   ústavnoprávneho výboru je v tomto prípade nepatričné. Nerobí ani rozdiel medzi verejnou funkciou a tým, že sa niekto stane tzv. osobou verejného záujmu (homme politique), ktorou sa stáva ten, kto kandiduje   vo   voľbách   a požíva   preto   zníženú   ochranu   svojich   osobnostných   práv. Náhradník za poslanca národnej rady môže byť nanajvýš osobou verejného záujmu, avšak nie   verejným   funkcionárom.   V súvislosti   s poukazom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu sp. zn. I. ÚS 8/97 treba mať na pamäti, že ide o odlišný prípad. Ústavný súd sa v tejto veci nezaoberal otázkou, či sa môže náhradník za poslanca vzdať svojho postavenia náhradníka za poslanca. Napokon sťažovateľka uvádza, že stanovisko ústavnoprávneho výboru je aj vnútorne protirečivé. Ak sa má totiž právne postavenie náhradníka za poslanca zakladať na úprave čl. 2 ods. 2 ústavy, potom by sťažovateľka musela konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V skutočnosti však ani ústava, ale ani zákon možnosť vzdania sa postavenia náhradníka za poslanca nepozná.

II.

Z prípisu sťažovateľky z 3. februára 2005 označeného ako „Vyhlásenie o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky“, adresovaného predsedovi vyplýva, že sťažovateľka sa vzdáva mandátu poslanca národnej rady v súlade s čl. 81 ústavy.

Z vyhlásenia M. H. zo 14. februára 2005 adresovaného predsedovi vyplýva, že sa vzdáva   svojho   miesta   a poradia   na   kandidátnej   listine   Aliancie   nového   občana   podľa výsledkov volieb do národnej rady v roku 2002. Zároveň sa vzdáva aj práva nastúpiť ako náhradník za poslanca národnej rady. Podpis M. H. na vyhlásení je notársky overený.

Z vyhlásenia sťažovateľky zo 16. februára 2005 adresovaného predsedovi vyplýva, že sa vzdáva svojho miesta a poradia na kandidátnej listine Aliancie nového občana podľa výsledkov volieb do národnej rady v roku 2002. Zároveň sa vzdáva aj práva nastúpiť ako náhradník   za   poslanca   národnej   rady.   Podpis   sťažovateľky   na   vyhlásení   je   notársky overený.

Z prípisu predsedu Aliancie nového občana P. R. a z 1. marca 2005 adresovaného predsedovi   a doručeného   toho   istého   dňa   vyplýva,   že   v prílohe   prípisu   P.   R.   predložil predsedovi písomné vyhlásenia M. H. a sťažovateľky. Oznámil, že po nástupe poslanca F. T. do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len „štátny tajomník“) podľa čl. 77 ods. 2 ústavy bude jeho poslanecký mandát spočívať. Vo voľbách   v roku   2002   bolo   do   národnej   rady   zvolených   15   poslancov   Aliancie   nového občana.   Ďalším   v poradí   na   kandidátnej   listine   je   na   16.   mieste   M.   H.,   ktorý   sa   však notársky   overeným   vyhlásením   zo   14. februára   2005   vzdal   svojho   miesta   a poradia   na kandidátnej listine. Na 17. mieste kandidátnej listiny je sťažovateľka, ktorá sa notársky overeným   vyhlásením   zo   16.   februára   2005   tiež   vzdala   svojho   miesta   a poradia   na kandidátnej listine. Preto na neuplatňovaný mandát poslanca F. T. nastúpi ako náhradník S. K., ktorý je uvedený na 18. mieste kandidátnej listiny.

Z uznesenia národnej rady č. 1504 z 15. marca 2005 vyplýva, že národná rada vzala na vedomie:

1. že dňom 9. februára 2005 zanikol mandát poslanca národnej rady J. J. a dňom 2. marca 2005 sa neuplatňuje mandát poslanca národnej rady F. T., keďže J. J. sa vzdal svojho   mandátu   v súvislosti   so   zvolením   za   predsedu   Najvyššieho   kontrolného   úradu Slovenskej republiky a F. T. v súvislosti s vymenovaním do funkcie štátneho tajomníka dňom 2. marca 2005 neuplatňuje mandát za poslanca národnej rady,

2. podľa § 10 ods. 2 písm. c) rokovacieho poriadku a podľa § 47 ods. 1 zákona o voľbách na zaniknutý mandát poslanca J. J. nastupuje 15. marca 2005 náhradník V. P. a na   neuplatňovaný   mandát   poslanca   národnej   rady   F.   T.   nastupuje   15.   marca   2005 náhradník S. K.

Z uznesenia národnej rady č. 1673 z 21. júna 2005 vyplýva, že národná rada vzala na vedomie,   že   dňom   15.   júna 2005   sa   neuplatňuje mandát poslanca   národnej   rady   F.   T. v súvislosti s jeho vymenovaním do funkcie ministra kultúry Slovenskej republiky dňom 15. júna 2005 s tým, že podľa § 10 ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku a podľa § 47 ods. 1 zákona o voľbách na neuplatňovaný mandát poslanca F. T. nastupuje dňa 21. júna 2005 náhradník S. K.

Z prípisu sťažovateľky zo 7. septembra 2005 adresovaného predsedovi a doručeného 8. septembra 2005 vyplýva, že sťažovateľka berie späť svoje vyhlásenie zo 16. februára 2005 ohľadom kandidátnej listiny Aliancie nového občana podľa výsledkov volieb v roku 2002 a dňom 7. septembra 2005 si uplatňuje svoje miesto a poradie na kandidátnej listine. Zároveň berie späť svoje vyhlásenie o vzdaní sa mandátu poslanca národnej rady. Podpis sťažovateľky je notársky overený.

Z prípisu sťažovateľky z 12. septembra 2005 adresovaného predsedovi a doručeného 13. septembra 2005 vyplýva, že sťažovateľka berie späť svoje prehlásenie zo 7. septembra 2005, ktorým si uplatnila miesto a poradie na kandidátnej listine Aliancie nového občana podľa výsledkov volieb do národnej rady v roku 2002. Podpis sťažovateľky je notársky overený.

Z prípisu sťažovateľky z 22. septembra 2005 adresovaného predsedovi a doručeného 4.   októbra   2005   vyplýva,   že   sťažovateľka   si   uplatňuje miesto   a poradie   na kandidátnej listine   Aliancie   nového   občana   podľa   výsledkov   volieb   do   národnej   rady   v roku   2002. Podpis sťažovateľky je notársky overený.

Z prípisu   M.   H.   zo   6.   októbra   2005   adresovaného   predsedovi   a doručeného   toho istého dňa vyplýva, že berie späť svoje vyhlásenie zo 14. februára 2005, ktorým sa vzdal svojho   miesta   a poradia   na   kandidátnej   listine   Aliancie   nového   občana,   ako   aj   práva nastúpiť   ako   náhradník   za   poslanca   národnej   rady.   Svojich   práv   sa   vzdal   z rôznych osobných a rodinných dôvodov, pričom medzitým došlo k výraznej zmene situácie. To je dôvodom pre späťvzatie vyhlásenia zo 14. februára 2005. Zároveň prehlasuje, že ak sa uprázdni   počas   volebného   obdobia   mandát   poslanca,   je   pripravený   uplatňovať   si   svoje právo náhradníka podľa § 47 ods. 1 zákona o voľbách. Späťvzatie vyhlásenia odôvodňuje aj tým, že právny poriadok neupravuje žiadnu právne relevantnú skutočnosť, v dôsledku ktorej by mohlo zaniknúť jeho právo náhradníka na uprázdnený mandát poslanca národnej rady. Rovnako právny poriadok neustanovuje žiadnu právnu skutočnosť, v dôsledku ktorej by mohlo zaniknúť jeho právo odvolať svoj skorší prejav vôle vzdať sa práva nastúpiť na uprázdnený mandát poslanca národnej rady. Pokiaľ podľa uznesenia národnej rady č. 1504 z 15. marca 2005 nastúpil na neuplatňovaný mandát poslanca F. T. náhradník S. K., stalo sa tak   v rozpore   s ustanovením   §   47   ods.   1   zákona   o voľbách.   Preto   toto   uznesenie   treba považovať za neplatné.

Z prípisu predsedu Aliancie nového občana P. R. z 5. októbra 2005 adresovaného predsedovi   a   doručeného   10.   októbra   2005   vyplýva,   že   podľa   jeho   názoru   v súvislosti s vymenovaním   poslanca   J.   M.   za   ministra   hospodárstva   má   sa   stať   poslankyňou   ako náhradníčka sťažovateľka, keďže M. H. sa vyhlásením zo 14. februára 2005 vzdal svojho miesta   a poradia   na   kandidátnej   listine   Aliancie   nového   občana,   pričom   sťažovateľka prípisom zo 4. októbra 2005 oznámila, že si uplatňuje svoje miesto a poradie na kandidátnej listine Aliancie nového občana, a urobila tak predtým, ako bol poslanec J. M. vymenovaný za ministra hospodárstva.

Z rozhodnutia predsedu č. 1382 zo 14. októbra 2005 vyplýva, že podľa § 47 ods. 6 zákona o voľbách a § 10 ods. 2 písm. b) o rokovacom poriadku na neuplatňovaný mandát poslanca   národnej   rady   J.   M.,   ktorý   bol   4.   októbra   2005   vymenovaný   za   člena   vlády Slovenskej   republiky,   nastupuje   podľa   poradia   na   kandidátnej   listine   Aliancie   nového občana dňom 17. októbra 2005 náhradník P. K.

Z uznesenia národnej rady č. 1870 z 25. októbra 2005 vyplýva, že národná rada berie na vedomie, :

1. že prezident vymenoval 4. októbra 2005 poslanca národnej rady J. M. do funkcie podpredsedu vlády a ministra hospodárstva, čím sa zároveň uvedeným dňom jeho mandát poslanca neuplatňuje,

2.   že predseda   svojím rozhodnutím   č.   1382 zo 14. októbra 2005 vyhlásil, že na neuplatňovaný   mandát   poslanca   J.   M.   nastupuje   podľa   poradia   na   kandidátnej   listine Aliancie   nového   občana   uvedeného   v zápisnici   Ústrednej   volebnej   komisie   o výsledku volieb do národnej rady 20. a 21. septembra 2002 za stranu Aliancia nového občana dňom 17. októbra 2005 náhradník P. K.,

3.   informáciu   mandátového   a imunitného   výboru   o   nastúpení   náhradníka   na neuplatňovaný mandát poslanca národnej rady.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup k volebným a iným verejným funkciám.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľky   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou   osobou   možno   hovoriť   vtedy,   keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov. Za návrh   podaný   niekým   zjavne   neoprávneným   je   preto   možné   považovať   návrh,   pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Podstatu námietok sťažovateľky možno zhrnúť do dvoch samostatných okruhov.

Sťažovateľka je v prvom rade toho názoru, že vzhľadom na absenciu úpravy vzdania sa postavenia náhradníka za poslanca národnej rady v ústave a v príslušných zákonoch nie je   vôbec   možné   právne   účinným   spôsobom   vzdať   sa   tohto   postavenia.   Z pohľadu sťažovateľky to znamená, že jej prejavy vôle zo 16. februára 2005 a z 12. septembra 2005, ktorými sa vzdáva náhradníctva, sú právne irelevantné.

Pokiaľ by sa vychádzalo zo stanoviska, že náhradník za poslanca sa môže právne účinným   spôsobom   tohto   postavenia   vzdať,   potom   podľa   názoru   sťažovateľky   môže náhradník aj právne účinným spôsobom prejav o vzdaní sa následne vziať späť. Z pohľadu sťažovateľky to znamená, že hoci sa dvakrát vzdala náhradníctva, oba tieto prejavy vôle vzala späť a v konečnom dôsledku zotrvala na svojom postavení náhradníka za poslanca.

Z dôkazov, ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že popri sťažovateľke, ktorá bola na kandidátnej listine Aliancie nového občana na 17. mieste, sa prípisom zo 14. februára 2005   adresovaným   predsedovi   a doručeným   1.   marca   2005   svojho   miesta   a poradia   na kandidátnej listine Aliancie nového občana vzdal aj M. H., ktorý bol na 16. mieste, teda ešte pred   sťažovateľkou.   Rovnako   ako   sťažovateľka   aj   M.   H.   prípisom   zo   6. októbra   2005 adresovaným   predsedovi   a doručeným   toho   istého   dňa   vzal   späť   svoj   prejav   vôle   zo 14. februára 2005 s tým, že i naďalej si uplatňuje svoje právo náhradníka za poslanca.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   vyvodzuje   porušenie   svojho   základného práva   podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   z takých   skutkových   dôvodov   a na   základe   takých právnych úvah, ktoré by v konečnom dôsledku už prima vista neznamenali porušenie jej základného práva, ale základného práva M. H. podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.

Ak by sa vychádzalo z právneho názoru, že nie je možné právne účinným spôsobom vzdať sa postavenia náhradníka za poslanca, potom treba za právne neúčinné považovať nielen prejavy vôle sťažovateľky zo 16. februára 2005 a z 12. septembra 2005, ale aj prejav vôle M. H. zo 14. februára 2005. Znamenalo by to v konečnom dôsledku, že náhradníkom za   poslanca,   ktorý   mal   získať   poslanecký   mandát,   mal   správne   byť   M.   H.,   ktorý   na kandidátnej listine Aliancie nového občana mal poradové číslo 16, teda   najbližšie pred sťažovateľkou.

Inak povedané, dôsledok   právnej   argumentácie   sťažovateľky   je,   že   podľa   platnej právnej   úpravy   nastupovania   náhradníkov   za   poslancov   národnej   rady   by   v prípade akceptovania tejto argumentácie (v hypotetickej rovine) musel do národnej rady nastúpiť (mal   by   právo   nastúpiť)   M.   H.,   a nie   sťažovateľka.   Tento   nepochybný   dôsledok   však znamená, že sťažovateľka sa v konaní pred ústavným súdom domáha ochrany základného práva, ktorého účinky by v prípade akceptovania jej právneho názoru znamenali zmenu postavenia inej osoby než sťažovateľky.

K rovnakému záveru možno dospieť aj v prípade, keby sa vychádzalo z právneho názoru, podľa ktorého je možné právne účinným spôsobom vzdať sa postavenia náhradníka za poslanca a rovnako je možné právne účinným spôsobom vziať takýto prejav vôle späť. V konečnom dôsledku by to znamenalo, že za právne účinné treba považovať nielen prejavy vôle sťažovateľky zo 7. septembra 2005 a z 22. septembra 2005, ale aj prejav vôle M. H. zo

6. októbra 2005, z čoho vyplýva, že i v tomto prípade by sa mal v zmysle právneho názoru sťažovateľky stať poslancom M. H., a nie sťažovateľka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd nepovažoval za potrebné v merite veci   sa   zaoberať   argumentáciou   sťažovateľky   a zaujímať   k tejto   akékoľvek   vlastné stanovisko.   Z rovnakého   dôvodu   nebolo   potrebné   zaoberať   sa ani   návrhom   na   vydanie dočasného opatrenia.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2006