znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 26/05-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   Hedviky   Frťalovej,   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   I.   H., Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2002 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2002   p o r u š i l základné právo Hedviky Frťalovej, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   136/2002 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   Hedvike   Frťalovej   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 30 000 Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Hedvike   Frťalovej   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 7 953 Sk (slovom sedemtisícdeväťstopäťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava   I   povinný   vyplatiť   na   účet   jej advokáta JUDr.   I.   H.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 17. februára 2005 č. k. I. ÚS 26/05-8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Hedviky   Frťalovej,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1 Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka 30. augusta 2002 podala na okresnom súde   návrh   proti   Ministerstvu   financií   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „odporca“)   na vyplatenie finančnej náhrady v sume 106 035 Sk s príslušenstvom. Sťažovateľka 7. júna 2004 písomne požiadala súd, aby vo veci začal konať. Z dôvodu, že súd nereagoval na jej žiadosť,   podala   14.   decembra   2004   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní, na ktorú nedostala odpoveď. Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd do 30. januára 2005 neurčil žiaden termín pojednávania ani nedoručil žiadnu odpoveď na jej sťažnosť na prieťahy v konaní.

1. 2 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyslovuje,   že   nekonaním   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2002 došlo k porušeniu práva Hedviky Frťalovej, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Hedvike Frťalovej sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu. Hedvike Frťalovej sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 8 200 Sk (2 x 3 950 Sk podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 a 2 x 150 Sk režijný paušál), ktorú je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. I. H. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jej poverenou predsedníčkou JUDr. E. H., listom z 1. apríla 2005   sp.   zn.   Spr.   2037/05   a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 11. apríla 2005.

2.   1   Poverená   predsedníčka   okresného   súdu   uviedla   nasledovné   relevantné skutočnosti:

„(...) Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného   súdu   SR,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti (...). Návrh na začatie konania bol na Okresný súd Bratislava I podaný dňa 30. 08. 2002. Dňa 03. 09. 2002 predložil súdny tajomník vec na posúdenie zákonnému sudcovi podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Právny zástupca navrhovateľa dňa 11. 03. 2003 oznámil tunajšiemu súdu zmenu adresy na doručovanie písomností. Zákonný sudca dal úpravou zo dňa 25. 8. 2003 pokyn spisovej kancelárii na predloženie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi. V dôsledku zmeny vyššieho súdneho úradníka a pridelenia nového súdneho úradníka zákonnému sudcovi bol spis dňa 11. 6. 2004 predložený novému vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý bol požiadaný o ďalší procesný postup v konaní v súlade s § 114 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 7. 6. 2004 právny zástupca navrhovateľa požiadal o nariadenie pojednávania v predmetnej veci. Vyšší   súdny   úradník   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľa   listom   zo   dňa 17. 3. 2005 na doloženie ďalšie exemplára listinných dokladov k návrhu na začatie konania. Zákonný sudca oznámil dňa 24. 3. 2005 účastníkom v súlade s § 372k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku predpokladaný termín pojednávania.

(...) s poukazom na uvedené si Vás dovoľujem požiadať, aby bola vzatá na vedomie skutočnosť,   že   súd   v predmetnej   veci   konal   v súlade   s platnými   právnymi   predpismi s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení 18 C (cca 821 nevybavených vecí). Subjektívne zavinenie konajúcej zákonnej sudkyne zistené nebolo. Vzhľadom na neúmerne vysoké stavy vecí v pridelených oddeleniach, súd konal bez zbytočných prieťahov. (...)“

2.   2 Právny zástupca   sťažovateľa vo   svojom   stanovisku   k uvedenému vyjadreniu poverenej predsedníčky okresného súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:

„Vo vyjadrení Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01. 04. 2005 sa uvádza, že vyšší súdny   úradník   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľa   listom   zo   dňa   17.   03.   2005   na doloženie   ďalšieho   exemplára   listinných   dokladov   k návrhu   na   začatie   konania.   Do dnešného dňa t. j. do 11. 04. 2005 som ako právny zástupca žiadnu takúto výzvu neprevzal a ani mi nebola doručená.

Dňa 04. 04. 2005 mi bol doručený prípis zo dňa 29. 03. 2005 na základe, ktorého mi zákonný sudca oznamuje predpokladaný termín pojednávania v júni 2005. (...)

Chcel by som ešte uviesť, že pri nahliadnutí do spisu 18 C 136/2002 na Okresnom súde Bratislava I dňa 27. 01. 2005 bola v spisovom materiáli založená aj moja žiadosť o súčinnosť   zo   dňa   14.   12.   2004   adresovaná   k rukám   predsedu   Okresného   súdu Bratislava I ako nevybavená.

Chcel by som sa ešte vyjadriť k predkladaniu žalobného návrhu vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom zistenia a určenia súdneho poplatku. Na prvej strane svojej žaloby uvádzam, že predmetné konanie je oslobodené od súdneho poplatku aj s odvolaním sa na konkrétny právny predpis. Domnievam sa, že postačovalo iba skontrolovať, či skutočne podľa mnou uvádzaného právneho predpisu sa konanie skutočne oslobodzuje od súdnych poplatkov.

Súčasne prehlasujem, že netrváme na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.

Taktiež navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po prejednaní sťažnosti vydal nález v zmysle podanej sťažnosti a priznal okrem iného aj trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 12 300,- Sk (3 x 3 950,- Sk podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 3 x 150,-   Sk   režijný   paušál),   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava   I povinný   vyplatiť   na   účet právneho zástupcu advokáta JUDr. I. H.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať   ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 136/2002:

Dňa   30.   augusta   2002   podala   sťažovateľka   na   okresnom   súde   proti   odporcovi žalobný návrh na vyplatenie finančnej náhrady v sume 106 035 Sk s príslušenstvom. Dňa 3.   septembra   2002   bol spis   predložený sudcovi   na posúdenie,   či   predmetné konanie je oslobodené od súdnych poplatkov.

Dňa   11.   marca   2003   právny   zástupca   sťažovateľky   oznámil   súdu   zmenu   svojej adresy na doručovanie písomností.

Dňa 10. júna 2004 bol spis predložený sudkyni z dôvodu, že vyššia súdna úradníčka (zatiaľ nezapracovaná ) „nevie čo má s vecou robiť“.

Dňa 7. júna 2004 sťažovateľka doručila okresnému súdu podanie, ktorým žiadala o nariadenie pojednávania.

Dňa   17.   marca   2005   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   doloženie   ďalších exemplárov listín pripojených k návrhu na začatie konania.

Dňa 24. marca 2005 okresný súd oznámil účastníkom konania predpokladaný termín pojednávania určený na jún 2005.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2002 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté konanie sa začalo 30. augusta 2002 a prvý efektívny úkon zo strany súdu bol vo veci vykonaný až 17. marca 2005. Okresný súd teda počas tridsiatich mesiacov vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka vo veci o zaplatenie finančnej čiastky   počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedeným zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Obranu   poverenej   predsedníčky   okresného   súdu „aby   bola   vzatá   na   vedomie skutočnosť,   že   súd   v predmetnej   veci   konal   v súlade   s platnými   právnymi   predpismi s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení 18 C (cca 821 nevybavených vecí). Subjektívne zavinenie konajúcej zákonnej sudkyne zistené nebolo“, nemožno akceptovať. V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (pozri   napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Pokiaľ poverená predsedníčka súdu poukazuje na to, že v danom prípade nedošlo k subjektívnemu   zavineniu   konajúcej   sudkyne,   treba   zdôrazniť,   že   ústavný   súd   pri posudzovaní toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na uvedené skutočnosti. Napokon   treba   konštatovať,   že   oznámenie   okresného   súdu   o predpokladanom termíne   pojednávania   nezbavuje   súd   zodpovednosti   za   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   žiadala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 50 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje ústavný súd za primerané vo výške 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 7 953 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie sťažnosti z 5. januára 2005 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 13. apríla 2005). Za tri úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena trikrát 2 501 Sk a režijný paušál trikrát 150 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 7 953 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005