znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 26/04-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   februára   2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. H., CSc., konateľa spoločnosti HaMaR, spol. s r. o., Miletičova 67, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III a Exekútorského úradu Bratislava 3 v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1213/98, Ex 131/98, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. H., CSc., o d m i e t a   ako sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára 2004 doručená sťažnosť, ktorou Ing. I. H., CSc., konateľ spoločnosti HaMaR, spol. s r. o., Miletičova 67, Bratislava (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpený advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., namietal porušenie základného práva „na spravodlivý proces a konanie bez zbytočných prieťahov“   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“) a Exekútorského úradu Bratislava 3 (ďalej aj „exekútor“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1213/98, Ex 131/98. Takto označený návrh na rozhodnutie ústavný súd posúdil tak, že sa ním namieta porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľ   uviedol,   že   je   podľa   výpisu   z Obchodného   registra   Okresného   súdu Bratislava I, oddielu Sro, vložky číslo 4556/B, č. výpisu I-8001/2000 z 9. novembra 2000 konateľom spoločnosti zapísanej 18. marca 1993 pod obchodným menom HaMaR, spol. s r. o., Beckovská 42, 823 56 Bratislava. Táto spoločnosť, ako to vyplýva z k sťažnosti pripojených   písomností,   zastúpená   komerčným   právnikom,   podala   18.   júna   1998   návrh na vykonanie exekúcie Exekútorskému úradu Bratislava 3 a bola tiež účastníkom konania vedeného na okresnom súde vo veci 9 Cb 47/94 (o náhradu 326 000 Sk s príslušenstvom), ktorého právoplatné uznesenie z 2. apríla 2004 bolo exekučným titulom.

Podľa tvrdenia sťažovateľa prieťahy v konaní mu mali spôsobiť „majetkovú škodu, platobnú neschopnosť plniť svoje záväzky...“. Celková majetková škoda mala „činiť spolu (...) čiastku 138 925 Sk“.

Sťažovateľ žiadal vydať tento „Ústavný nález

1. Ústavné   právo   sťažovateľa   na   spravodlivý   proces   a konanie   bez   zbytočných prieťahov bolo (je) porušené.

2. Okresný súd Bratislava III, Sadová ul. 2, 832 50 Bratislava, zastúpený predsedom Okresného   súdu   Bratislava   III   JUDr.   T.,   je   povinný   v lehote   3   dní   od   vydania Ústavného   nálezu   zaplatiť   sťažovateľovi   v dôsledku   porušenia   ústavných   práv náhradu škody vo výške 100 000 Sk.

3. Exekútorský úrad Bratislava III, Rajská 10/a, súdny exekútor Mgr. R. G., je povinný v lehote   3   dní   od   vydania   Ústavného   nálezu   zaplatiť   sťažovateľovi   v dôsledku porušenia ústavných práv náhradu škody vo výške 100 000 Sk.

4. Okresný súd Bratislava III a Exekútorský úrad Bratislava III sú povinní v lehote 3 dní   od   vyhlásenia   Ústavného   nálezu   zaplatiť   trovy   konania,   ktoré   uvediem dodatočne“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   „každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo (...) prejednaná (...) súdom (...)“.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   takého nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánom štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej (mutatis mutandis III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   nebol,   resp.   nie   je   účastníkom   konania, ktorého   sa   týka   jeho   námietka   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Článok 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy poskytujú ochranu pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   (v   primeranej   lehote)   v konaní pred   súdom   len   jeho   účastníkovi,   pretože   len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu (I. ÚS 55/02, II. ÚS 10/01). Sťažovateľa ako konateľa spoločnosti však nemožno považovať za účastníka konania, ktorý by bol z hľadiska citovaných článkov ústavy a dohovoru priamo dotknutý postupom okresného súdu (mutatis mutandis I. ÚS 93/03).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   sťažnosť   sťažovateľa,   ktorý   je   kvalifikovane právne zastúpený, považovať za podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Sťažovateľ, ktorý sa v časti I svojej sťažnosti označil za „fyzickú osobu“, ktorá je „občan   Slovenskej   republiky,   a tiež   je   konateľom   obchodnej   spoločnosti   HaMaR   (...)“, v časti III sťažnosti uviedol, že „touto sťažnosťou namietam porušenie môjho ústavného práva na spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov“.

Z písomných materiálov pripojených k sťažnosti ústavný súd zistil, že účastníkom konania (žalobcom) o zaplatenie 326 000 Sk istiny s príslušenstvom vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9 Cb 47/94 je obchodná spoločnosť HaMaR, spol. s r. o., Beckovská 42, Bratislava, zastúpená komerčným právnikom JUDr. F. F.

Návrh na vykonanie exekúcie ako oprávnený subjekt podala 2. júna 1998 taktiež spoločnosť   HaMaR,   spol.   s   r.   o.,   zastúpená   komerčným   právnikom   JUDr.   F.   F., na exekútorskom úrade.

V uznesení okresného súdu č. k. Er 1213/98-17, Ex 131/98 z 30. októbra 2001 je ako oprávnený subjekt označená spoločnosť HaMaR, spol. s r. o., Beckovská 42, Bratislava, zastúpená komerčným právnikom JUDr. F. F.

Taktiež v uznesení krajského súdu č. k. 13 CoE 26/03-29 z 20. mája 2003 je ako oprávnený subjekt označená spoločnosť HaMaR, spol. s r. o., Beckovská 42, Bratislava, zastúpená komerčným právnikom JUDr. F. F.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že účastníkom konania pred všeobecnými súdmi (a aj exekútorom)   bola   obchodná   spoločnosť   zapísaná   v obchodnom   registri   pod   obchodným menom HaMaR, spol. s r. o. Beckovská 42, Bratislava, a nie fyzická osoba, sťažovateľ Ing. I. H., CSc., z Bratislavy.

Vychádzajúc   z platnej   ústavnoprávnej   úpravy   a konštantnej   judikatúry   ústavného súdu ústavný súd kvalifikuje sťažnosť podanú sťažovateľom ako sťažnosť podanú niekým zjavne neoprávneným, teda sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nad rámec vyššie uvedeného ústavný súd ešte dodáva, že ústavný súd ako nezávislý súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   rozhoduje   v rámci   právomoci   taxatívne   vymedzenej ústavou. Do jeho rozhodovacej právomoci nepatrí preto rozhodovanie o náhrade škody.

P o u č e n i e   :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2004