znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 259/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť R., Č., zastúpenej JUDr. V. K., M., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23 Co 284/08 z 27. apríla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 14. augusta 2009   doručená   sťažnosť   R.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Co 284/08 z 27. apríla 2009.

1. Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že «... podala   dňa   20.   apríla   2007 žalobu, ktorou sa voči žalovaným (S. a L., štátny podnik) domáhala vydania nehnuteľností pôvodne   zapísaných   v   pozemkovoknižnej   vložke   č.   2296   a   2297   v   k.   ú.   Č.,   v   zmysle ustanovení zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej ako „zákon č. 161/2005 Z. z.“).

Rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 25. júla 2008 č. k. 10 C 39/2007-268 (ďalej len „Rozsudok Okresného súdu“) bola žaloba v plnom rozsahu zamietnutá. V zmysle odôvodnenia tohto rozsudku súd žalobu zamietol, nakoľko mal za preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne...

... Sťažovateľka... napadla tento rozsudok odvolaním. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. 04. 2009 č. k. 23 Co 284/08-419 (ďalej len „Rozsudok Krajského súdu“) bol Rozsudok Okresného súdu v časti zamietnutia žaloby   potvrdený.   Krajský   súd   rozhodnutie   odôvodnil   tým,   že   výzva   Sťažovateľky na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam je z dôvodu jej nezrozumiteľnosti neplatným právnym   úkonom.   Nezrozumiteľnosť   výzvy   podľa   súdu   spočíva   vtom,   že   Sťažovateľka vo výzve neoznačila nehnuteľnosti, ktorých vydania sa domáha a taktiež neuviedla spôsob, akým   prešli   predmetné   nehnuteľnosti   do   vlastníctva   štátu.   Výzvy   podľa   súdu nie sú zrozumiteľné   z   dôvodu,   že   Sťažovateľka   sa   vydania   vecí   domáha   len   všeobecne, bez individualizácie   veci,   pričom   tieto   nedostatky   Sťažovateľka   mohla   odstrániť   tým, že by k výzve priložila pozemkovoknižné vložky, z ktorých by bolo možné uvedené relevantné skutočnosti zistiť...».

2. Podľa názoru sťažovateľky sa odvolací súd v jej odvolaní uvedeným argumentom „žiadnym spôsobom nevyjadril a obmedzil sa len na strohé konštatovanie, že si osvojuje právne závery Okresného súdu. Vôbec sa pritom nevysporiadal s uvedenými námietkami Sťažovateľky.   Z   tohto   dôvodu   je   preto   nutné   i   z   tohto   hľadiska   považovať   Rozsudok Krajského súdu za nepreskúmateľný, a z tohto dôvodu za porušujúci právo Sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (porov. nález zo dňa 4. januára 2007 sp. zn. III. ÚS 300/06).“.

3. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že „voči rozsudku Krajského súdu podala sťažovateľka dňa 16. 7. 2009 z opatrnosti dovolanie... Konanie o podanom   dovolaní   v   čase   podania   tejto   sťažnosti   nebolo   skončené.“. Prípustnosť dovolania   odôvodnila   sťažovateľka   ustanovením   §   237   písm.   f)   („účastníkovi   konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom“) v spojení s ustanoveniami § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“).

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Základné   právo   R.   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. apríla 2009 č. k. 23 Co 284/08 bolo porušené.

Rozsudok   Krajského   súdu   v   Trnave   zo   dňa   27.   apríla   2009   č.   k.   23   Co   284/08 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že v predmetnej veci podala aj dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo (podľa fotokópie dovolania priloženého k sťažnosti) doručené 20. júla 2009 Okresnému súdu Senica. Napriek tomu však využíva svoje právo domáhať sa ochrany svojich práv aj na ústavnom súde.

Základným princípom ovládajúcim konanie pred ústavným súdom o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je princíp subsidiarity.

Ústavné   súdnictvo   a   právomoc   ústavného   súdu   sú   vybudované   predovšetkým na zásade   prieskumu   vecí   právoplatne   skončených,   v   ktorých   protiústavnosť   nemožno napraviť iným spôsobom, najmä procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem (v posudzovanom prípade Občiansky súdny poriadok).

Ústavný   súd   preto   vo   svojej   rozhodovacej   praxi   zaujal   názor   (I. ÚS 184/09, I. ÚS 169/09),   že   v   prípade   podania   mimoriadneho   opravného   prostriedku   (dovolania) a súbežne   podanej   ústavnej   sťažnosti   je   táto   sťažnosť   považovaná   za   prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd odvolávajúc sa na svoju judikatúru ešte poznamenáva, že pri dodržaní zákonnej   lehoty   na   podanie   ústavnej   sťažnosti   proti   rozhodnutiu   o   dovolaní   bude súčasne považovaná   za   zachovanú   tiež   lehota   na   podanie   sťažnosti   aj   vo   vzťahu k predchádzajúcemu   právoplatnému   rozhodnutiu   (porovnaj   napr.   I. ÚS 169/09, I. ÚS 184/09).

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   sa   ústavný   súd   podanou   sťažnosťou   meritórne nezaoberal, ale ju podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009