znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 259/06-36

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   novembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. M. K., B., zastúpeného advokátom Mgr. P. H., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 C 360/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 360/96 p o r u š i l základné právo JUDr.   M.   K. na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. JUDr. M. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   II p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 7. septembra 2006 č. k. I. ÚS 259/06-22 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. M. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 360/96.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 C 360/96   sa   žalobou   podanou   okresnému   súdu   5.   septembra   1996   obchodná spoločnosť   K.,   spol.   s r.   o.   (ďalej   len   „žalobkyňa“)   domáhala,   aby   jej   žalovaný   vydal hnuteľné veci a umožnil jej užívať prenajaté priestory. Podaním spracovaným 24. septembra 1996 žalobkyňa spresnila žalobný petit čo do zoznamu hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáhala   s určením   ich   hodnoty.   Na   základe „zmluvy   o postúpení   pohľadávky“ zo 7. februára   2002   žalobkyňa   ako   postupca   postúpila   v spore   uplatňovaný   nárok (pohľadávku – náhradu za hnuteľné veci) sťažovateľovi ako postupníkovi, ktorú zmenu účastníka na strane žalobkyne pripustil okresný súd uznesením zo 16. januára 2006. Podľa sťažovateľa   okresný   súd   koná   v jeho   veci   so   zbytočnými   prieťahmi,   čím   sa   neustále predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Okresný súd v predmetnej právnej veci začal konať až po   viac   ako   4 rokoch,   keď   si   listom   zo   dňa   13.   10.   2000   vyžiadal   listinné dôkazy preukazujúce vlastníctvo k hnuteľným veciam, vydania ktorých sa spoločnosť K., spol. s r. o. domáhala. Predmetné listinné dôkazy boli súdu zaslané dňa 21. 11. 2000. Prvé pojednávanie   vo   veci   bolo   vytýčené   na   deň   29.   01.   2001,   t.   j.   po   viac   ako   4   rokoch po podaní návrhu. Ďalšie pojednávania boli vytýčené na 12. 09. 2001, 23. 01. 2002, 20. 03. 2002, 27. 03. 2003 a 03. 06. 2003, kedy bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu nariadenia   znaleckého   dokazovania   za   účelom   určenia   hodnoty   vecí,   ktorých   vydania sa spoločnosť K., spol. s r. o. domáha, resp. za ktoré požaduje peňažnú náhradu. Uznesenie o ustanovení znalca bolo vydané dňa 25. 09. 2003 a následne bolo opravným uznesením zo dňa 12. 11. 2003 opravené záhlavie tohto uznesenia. Samotný znalecký posudok bol spracovaný dňa 17. 12. 2004 a dňa 11. 01. 2005 bol predložený okresnému súdu. Ďalšie pojednávanie vo veci bolo vytýčené až dňa 01. 12. 2005, ktoré bolo odročené na deň 19. 01. 2006 z dôvodu neúčasti odporcu. Dňa 19. 01. 2006 bolo pojednávanie opätovne odročené, a to na 02. 05. 2006. Rovnako aj dňa 02. 05. 2006 bolo pojednávanie odročené na 07. 09. 2006. Porušenia   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd ako aj   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   sa   Okresný   súd   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 C 360/96 dopustil tým, že o návrhu zo dňa 05. 09. 1996 nebolo doposiaľ vydané meritórne rozhodnutie, čím nepochybne vznikli zbytočné prieťahy v konaní, ktoré nemožno zdôvodniť   ani   právnou   a faktickou   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   tohto konania.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „vyslovil, že nekonaním   Okresného   súdu   Bratislava   II   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   17   C   360/96 o vydanie hnuteľných vecí, ktoré sa začalo na základe návrhu spoločnosti K., spol. s r. o. zo dňa   05.   09.   1996   boli   porušené   základné   práva   sťažovateľa   zakotvené   v Dohovore o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v čl. 6 ods. 1   a ústavné   práva   zakotvené v Ústave   SR   v čl.   48   ods.   2   a preto   mu prináleží od Slovenskej   republiky   odškodnenie za morálnu a ekonomickú ujmu vo výške 200.000,- Sk“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za   okresný   súd   jeho podpredsedníčka   JUDr.   M.   Š.   listom   sp. zn. Spr. 3435/06 z 24. októbra   2006   a právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu listom zo 7. novembra 2006.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že: „(...) oznamujem, že zotrvávam na tom, že vo veci som nezistila prieťahy v konaní a z uvedeného dôvodu považujem sťažnosť za neopodstatnenú.

Súčasné   si   dovoľujem   uviesť,   že   motiváciou   k   podaniu   tejto   sťažnosti   je   zrejme skutočnosť,   že   sťažovateľ   bol   v   konaní   neúspešný,   nakoľko   súd   rozsudkom   zo   dňa 07. 09. 2006 návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol.

Súhlasím s upustením od ústneho prejednania veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Predovšetkým   je   potrebné   uviesť,   že   prieťahy   v   predmetnom   konaní   sú   zjavné a preukázané o čom svedčí doba konania, resp. nekonania cca 10 rokov.

JUDr. Š. uvádza, že sťažnosť, ktorú sme podali 25. 4. 2006 bola podaná preto, lebo sťažovateľ   v   konaní   na   okresnom   súde   nebol   úspešný.   JUDr.   Š.   zrejme   opomenula, že sťažnosť bola podaná 25. 4. 2006, teda pred rozhodnutím okresného súdu čo bolo dňa 7. 9. 2006 a ešte nie je právoplatné.

Preto jej názor, že sťažnosť bola podaná z našej strany preto, že sme neboli v konaní na okresnom súde úspešní je nielen nesprávny ale aj v rozpore s reálnou skutočnosťou. Že   názor   podpredsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava II nie   je   vecne   správny preukazuje i stanovisko Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 6. 2006, kde Krajský súd potvrdil prevzatie našej žiadosti o preskúmanie vybavenia sťažnosti zo dňa 22. 5. 2006 predsedníčkou   Okresného   súdu   Bratislava II, ktorá   prieťahy,   v   konaní   nezistila   a   kde krajský súd konštatuje, že naša sťažnosť na prieťahy konania je opodstatnená a postup predsedníčky Okresného súdu Bratislava II nebol v súlade so zákonom.

(...) súhlasíme s upustením od ústneho prejednania veci.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j.   rozhodnutie o tom,   či   namietaným postupom   súdu   bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 17 C 360/96:

- 5. september 1996 – žalobou podanou okresnému súdu sa žalobkyňa domáhala, aby jej žalovaný vydal hnuteľné veci, ktoré mal uskladnené v prenajatých priestoroch   a aby jej umožnil tieto priestory využívať;

- 10. september 1996 – okresný súd vyzval žalobkyňu, aby oznámila hodnotu vecí, ktorých vydania sa domáhala;

- 24. september 1996 – žalobkyňa oznámila okresnému súdu hodnotu vecí, ktoré žiadala vydať;

- 25.   september   1996   –   okresný   súd   vyzval   žalobkyňu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za žalobný návrh;

- 11. október 1996 – žalobkyňa zaplatila súdny poplatok;

- 28. október 1996 – okresný súd nariadil pojednávanie na 3. december 1996 a súčasne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe;

- 2.   december   1996   –   žalovaný   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   z dôvodu práceneschopnosti jeho konateľa a žiadal o odročenie pojednávania s tým, že vyjadrenie k žalobe predloží okresnému súdu do 15 dní;

- 3.   december   1996   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   konania (žalobkyňa   neospravedlnila   svoju   neúčasť)   odročené   na   30.   január   1997   (poznámka ústavného súdu - účastníci konania boli predvolaní na pojednávanie nariadené na 30. január 1997, avšak v súdnom spise sa nenachádza žiadna zápisnica z pojednávania ani záznam o nariadení ďalšieho pojednávania);

- 14.   marec   1997   –   žalovaný   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom na 20. marec 1997 a žiadal jeho odročenie z dôvodu, že mu nie je známy predmet sporu, pretože bol síce vyzvaný, aby sa vyjadril k žalobe, avšak tá mu nebola zaslaná;

- 20.   marec   1997   –   z dôvodu   neprítomnosti   žalovaného   bolo   pojednávanie   odročené na 13. máj 1997 s tým, že bude opätovne predvolaný pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty;

- 13. máj 1997 – pojednávanie bolo z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti žalobkyne odročené na neurčito s tým, že ju okresný súd vyzve, aby oznámila, či na podanej žalobe trvá;

- 15. máj 1997 – žalobkyňa zmenila právneho zástupcu;

- 19. máj 1997 – právny zástupca žalobkyne oznámil, že na podanej žalobe trvá;

- 21. máj 1997 – právny zástupca žalobkyne žiadal o nariadenie pojednávania;

- 30. jún 1997 – okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby oznámila, či trvajú na podanej žalobe;

- 15. júl 1997 – žalobkyňa oznámila okresnému súdu, že na žalobe trvá;

- 7. august 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. september 1997;

- 30.   september   1997   –   z dôvodu   neospravedlnenej   neprítomnosti   žalovaného   bolo pojednávanie odročené na 11. november 1997 s tým, že právny zástupca žalobkyne predloží zoznam vecí, ktorých vydania sa domáha;

- 11.   november 1997   – pojednávanie bolo bez meritórneho   prerokovania   veci   odročené na neurčito,   pričom   právnemu   zástupcovi   žalobkyne   bola   uložená   povinnosť   upraviť žalobný petit;

- 14.   november   1997   –   žalobkyňa   predložila   okresnému   súdu   upravený   petit   s tým, že upresnila zoznam vecí, ktorých vydania sa domáhala s alternatívou, že ak uvedené veci nebude možné vydať, tak žiada od žalovaného zaplatenie finančnej náhrady a tiež žiadala náhradu škody;

- 22.   apríl   1998   –   okresný   súd   vyzval   žalobkyňu,   aby   oznámila,   či   zmenila   právneho zástupcu,   keďže   do   spisu   bolo   založené   splnomocnenie   pre   nového   právneho   zástupcu z 10. marca 1998;

- 23.   apríl   1998   –   zásielka   adresovaná   žalobkyni   bola   vrátená   okresnému   súdu s poznámkou, že adresát sa odsťahoval na neznámu adresu do okresu B.;

- 18. jún 1998 – okresný súd žiadal o výpis z obchodného registra žalobkyne;

- 2.   júl   1998   –   okresnému   súdu   bol   doručený   výpis   z obchodného   registra   žalobkyne, v ktorom nebola zmenená adresa jej sídla;

- 2. november 1999 – okresný súd vyzval právneho zástupcu, ktorý zastupoval žalobkyňu na pojednávaní 11. novembra 1997, aby oznámil či žalobkyňa trvá na žalobe a aby uviedol nové skutočnosti, ktoré vo veci nastali;

- 2. marec 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. máj 2000 (poznámka ústavného súdu – v skutočnosti sa pojednávanie konalo 3. mája 2000);

- 17. apríl 2000 – žalovaný žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho nevedomosti vydania ktorých vecí sa žalobkyňa domáha, pretože z pôvodnej žaloby to nebolo zrejmé;

- 3. máj 2000 – pojednávanie bolo odročené na 25. september 2000 po tom ako právny zástupca,   ktorý   zastupoval   žalobkyňu   aj   na   pojednávaní   11.   novembra   1997,   oznámil okresnému   súdu,   že   sťažovateľ   bol   zbavený   funkcie   konateľa   žalobkyne   a že   nemá k dispozícii plnú moc na zastupovanie žalobkyne v konaní od jej nového konateľa;

- 12.   máj   2000   –   okresný   súd   vyzval   žalobkyňu,   aby   predložila   listinné   dôkazy preukazujúce jej vlastníctvo k hnuteľným veciam, vydania ktorých sa domáha;

- 17. máj 2000 – žalobkyňa predložila okresnému súdu splnomocnenie, ktoré udelil jej nový konateľ T. Ž.;

- 20. september 2000 – žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 25. september 2000 z dôvodu neprítomnosti oboch jeho konateľov v B. a súčasne žiadal o jeho odročenie;

- 25.   september   2000   –   pojednávanie   bolo   z   dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   konania odročené na neurčito s tým, že žalobkyňa bude vyzvaná, aby predložila listinné dôkazy preukazujúce jej vlastníctvo k hnuteľným veciam, vydania ktorých sa domáha;

- 13.   október   2000   –   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   žalobkyne,   aby   predložil listinné dôkazy preukazujúce vlastníctvo k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa domáha a súčasne vyzval žalovaného, aby oznámil, kto je jeho právnym zástupcom;

- 21. november 2000 – žalobkyňa predložila listiny o jej vlastníctve k hnuteľným veciam a súčasne predložila aj jej aktuálny výpis z obchodného registra;

- 22. november 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. január 2001;

- 24. január 2001 – žalovaný žiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 29. januára 2001   z dôvodu   práceneschopnosti   jeho právneho   zástupcu   a žiadal termín   pojednávania nariadiť na mesiac apríl 2001;

- 29.   január   2001   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   konania (sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť) odročené na neurčito s tým, že žalobkyňa bude vyzvaná, aby predložila listinné alebo iné dôkazy preukazujúce, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha sa nachádzajú u žalovaného a súčasne aby oznámila, či ju zastupuje nový právny zástupca (JUDr. K.);

- 29. máj 2001 – právny zástupca žalobkyne žiadal nariadiť pojednávanie;

- 25. jún 2001 – právny zástupca žalobkyne urgoval nariadenie pojednávania;

- 26. jún 2001 – právny zástupca žalobkyne oznámil vypovedanie plnej moci žalobkyni z dôvodu ukončenia advokátskej činnosti;

- 6.   júl   2001   –   žalobkyňa   predložila   okresnému   súdu   splnomocnenie,   ktoré   na   svoje zastupovanie udelila sťažovateľovi;

- 17. júl 2001 – právny zástupca žalobkyne žiadal nariadiť pojednávanie

- 18. júl 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 12. september 2001;

- 12. september 2001 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti žalovaného, pre „závadu v doručení“ predvolania,   odročené   na   5.   november   2001   s tým,   že   žalobkyňa   predloží listinné dôkazy, že hnuteľné veci, ktorých sa domáha sa nachádzajú vo faktickej držbe žalovaného a tiež preukázať pasívnu legitimáciu žalovaného;

- 11. október 2001 – právny zástupca žalobkyne predložil vyžiadané listiny;

- 16.   október   2001   –   žalovaný   ospravedlnil   neúčasť   na   pojednávaní   z dôvodu   plnenia naliehavých služobných povinností a žiadal o jeho odročenie;

- 4. november 2001 – okresný súd nariadil nový termín pojednávania na 23. január 2002;

- 5. november 2001 – pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne odročené na neurčito;

- 23. január 2002 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti žalovaného, ktorého právny zástupca   oznámil   ukončenie   jeho   zastupovania,   odročené   na   20.   marec   2002   s tým, že žalovaný bude vyzvaný, aby predložil zmluvu o pôžičke, ktorú uzavrel so žalobkyňou;

- 26.   február   2002   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   prehlásenie   žalovaného, že so žalobkyňou nikdy neuzavrel zmluvu o pôžičke;

- 20. marec 2002 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na neurčito z dôvodu predvolania sťažovateľa a svedkov s tým, že žalobkyňa oznámi adresu ďalšieho svedka a bude vykonaný dôkaz dopytom na notárku JUDr. F. (ďalej len „notárka“);

- 22. marec 2002 – okresný súd vyzval notárku, aby zaslala notársku zápisnicu, resp. celý spis vzťahujúci sa na predmetnú vec;

- 28. marec 2002 – žalobkyňa oznámila údaje svedka;

- 21. máj 2002 – okresný súd opakovane vyzýval notárku, aby predložila potrebné listiny;

- 11.   jún   2002   –   notárka   oznámila   okresnému   súdu,   že   v predmetnej   veci   je   povinná zachovávať mlčanlivosť, ktorej ju môžu zbaviť iba účastníci právneho úkonu (t. j. žalovaný a spoločnosť L., s. r. o.);

- 2. júl 2002 – okresný súd vyzval žalovaného a spoločnosť L., s. r. o., aby predložili ich písomný súhlas na poskytnutie požadovaných písomností notárkou (zásielka adresovaná spoločnosti L., s. r. o. sa vrátila okresnému súdu s poznámkou „adresát neznámy“);

- 17. júl 2002 – žalovaný predložil súhlas, aby notárka poskytla okresnému súdu potrebné listiny;

- 29.   január   2003   –   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   27.   marec   2003,   predvolal účastníkov konania, notárku a svedka, ktorého údaje oznámila žalobkyňa 28. marca 2002;

- 27. marec 2003 – po vypočutí účastníkov konania a svedka bolo pojednávanie odročené na 3. jún 2003, za účelom predvolania ďalších svedkov a predloženia ďalších listinných dôkazov;

- 7.   apríl   2003   –   právny   zástupca   žalobkyne   oznámil   adresy   svedkov,   ktorých   žiadal vypočuť;

- 5. máj 2003 – okresný súd žiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru B. (ďalej len „OO PZ“) o zapožičanie spisu sp. zn. OPZ 1771/96;

- 3. jún 2003 – po vypočutí účastníkov konania a svedkov   bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania na určenie hodnoty hnuteľných vecí a predloženia ďalších listinných dôkazov právnym zástupcom žalobkyne;

- 5.   jún   2003   –   OO   PZ   oznámilo   okresnému   súdu,   že   požadovaný   spis   nie   je   možné zapožičať, pretože sa nachádza na Okresnej prokuratúre B.;

- 16. jún 2003 – právny zástupca žalobkyne predložil okresným súdom žiadané listinné dôkazy;

- 25. september 2003 – okresný súd uznesením nariadil súdnemu znalcovi, aby do 80 dní vypracoval znalecký posudok ohľadom zistenia zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí podľa žalobkyňou   predloženého   zoznamu   a účastníkom   uložil   povinnosť   zaplatiť   preddavok na znalecké dokazovanie (uznesenie bolo doručené súdnemu znalcovi 15. októbra 2003, zásielky adresované účastníkom boli vrátené okresnému súdu s poznámkou u žalobkyne – „adresát neznámy“ a u žalovaného – „odmietol prevziať“);

- 12.   november   2003   –   okresný   súd   vydal   opravné   uznesenie,   ktorým   opravil   záhlavie uznesenia   z 25.   septembra   2003,   pretože   v uznesení   nebol   uvedený   právny   zástupca žalobkyne = sťažovateľ (uznesenie bolo doručené súdnemu znalcovi 29. novembra 2003, žalobkyni 28. novembra 2003, v prípade žalovaného bola zásielka vrátená s poznámkou „adresát odsťahovaný bez udania adresy“);

- 17.   december   2003   -   uznesenie   z 25.   septembra   2003   spolu   s opravným   uznesením nadobudlo právoplatnosť;

- 3. február 2004 – okresný súd zisťoval, či bol zaplatený preddavok na trovy znaleckého dokazovania;

- 7.   júl   2004   –   okresný   súd   zaslal   spis   súdnemu   znalcovi   na   vypracovanie   znaleckého posudku;

- 28. december 2004 – okresný súd sa u súdneho znalca informoval o stave vypracovania znaleckého posudku;

- 11. január 2005 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok;

- 14. január 2005 – právny zástupca žalobkyne žiadal nariadiť pojednávanie;

- 18. január 2005 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom konania (zásielka adresovaná žalovanému bola vrátená okresnému súdu);

- 3. február 2005 – právny zástupca žalobkyne sa vyjadril k znaleckému posudku;

- 12. júl 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 1. december 2005;

- 24. november 2005 – právny zástupca žalovaného žiadal odročiť pojednávanie nariadené na 1. december 2005 z dôvodu, že štatutárny zástupca žalovaného sa ho nemôže zúčastniť a chce byť na ňom osobne prítomný;

- 1. december 2005 – právny zástupca žalobkyne predložil na pojednávaní okresnému súdu „zmluvu   o   postúpení   pohľadávky“ uzavretú   7.   februára   2002   medzi   žalobkyňou a jej dovtedajším   právnym   zástupcom   –   sťažovateľom,   ktorou   žalobkyňa   postúpila sťažovateľovi   v spore   uplatňovanú   pohľadávku   (náhradu   za   nevydané   hnuteľné   veci), a súčasne   sťažovateľ   žiadal,   aby   okresný   súd   rozhodol   o zmene   účastníka   na   strane žalobkyne, pričom pojednávanie bolo následne odročené na 19. január 2006;

- 16. január 2006 – okresný súd uznesením rozhodol o zmene účastníkov konania na strane žalobkyne   tak,   že   z konania   vystupuje   žalobkyňa   a   na   jej   miesto   vstúpi   sťažovateľ (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. februára 2006);

- 17.   január   2006   –   okresný   súd   bez   uvedenia   dôvodu   zrušil   pojednávanie   nariadené na 19. január 2006;

- 28. február 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. máj 2006;

- 2. máj 2006 – po tom ako právny zástupca žalovaného spochybnil aktívnu legitimáciu sťažovateľa vyplývajúcu zo zmluvy, ktorá mala byť uzavretá ešte v roku 2002 a po tom, ako bolo   okresnému   súdu   oznámené,   že   žalobkyňa   v čase,   keď   mala   prenajaté   priestory u žalovaného   ich   mala   prenajaté   aj   u iného   subjektu,   u ktorého   jej   z dôvodu   neplatenia nájomného   bola   vypovedaná   zmluva   a na   ktorý   žalobkyňa   podala   rovnakú   žalobu   ako v predmetnom konaní (vydanie zadržaných hnuteľných vecí), ktorá bola súdom zamietnutá, bolo pojednávanie odročené na 7. september 2006 s tým, že žalovaný oznámi údaje svedka, ktorého   žiada   v konaní   vypočuť   a predloží   okresnému   súdu   dôkazy   potvrdzujúce   jeho tvrdenia;

- 7. september 2006 – okresný súd na pojednávaní žalobu zamietol;

- 2. november 2006 – sťažovateľ podal proti rozsudku odvolanie;

- 7.   november   2006   –   okresný   súd   zaslal   spis   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej len „krajský   súd“),   kde   je   odvolacie   konanie   vedené   od   8.   novembra   2006   pod sp. zn. 9 Co 501/06.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   360/96   o žalobe   sťažovateľa   na   vydanie hnuteľných vecí došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

V súvislosti s hodnotením uvedených kritérií ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľa došlo k procesno-právnemu nástupníctvu (sukcesii), teda ku zmene pôvodného účastníka   konania   na   strane   žalobcu,   a to   na   základe   singulárnej   sukcesie   (postúpenie pohľadávky). Keďže singulárna sukcesia (na rozdiel od univerzálnej sukcesie) nevyvoláva automaticky aj procesno-právne nástupníctvo (sukcesiu), musel konajúci súd uplatňovanú zmenu svojím uznesením pripustiť, a to uznesením zo 16. januára 2006, na základe ktorého sťažovateľ   vstúpil   do   predmetného   konania   v tom   štádiu,   v akom   sa   nachádzalo   pred zmenou účastníkov konania. Keďže   pri zmene účastníkov   nedochádza k vzniku   nového procesno-právneho   vzťahu,   ale   k   procesno-právnemu   nástupníctvu   do   už   existujúceho procesno-právneho vzťahu (m. m. I. ÚS 52/01), ústavný súd nemal pochybnosť o tom, že sťažovateľ môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno predmetnú   vec   aj   s   prihliadnutím   na   určitý   stupeň   skutkovej   náročnosti   (nutnosť nariadenia znaleckého   dokazovania)   považovať   za   tak   skutkovo   a   právne   náročnú, že by to aj vzhľadom   na   charakter   okresným   súdom   vykonaných   procesných   úkonov odôvodňovalo doterajšiu dĺžku konania (viac ako 10 rokov).

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, resp. jeho právny predchodca, značnou mierou prispeli k predĺženiu konania, a to jednak tým, že jeho žalobný návrh nespĺňal náležitosti bezchybného návrhu v zmysle požiadaviek   stanovených   Občianskym   súdnym   poriadkom.   Navyše   sťažovateľ   zmaril niektoré pojednávania svojou neospravedlnenou neúčasťou (3. decembra 1996, 13. mája 1997 a 25. septembra 2000).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný alebo nevykazoval relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 14. novembra 1997 – do 2. marca 2000, t. j. viac ako 2 roky a 3 mesiace, pričom úkony okresného súdu   v tomto období   (vyžiadanie si   výpisu   z obchodného registra,   vyzývanie žalobkyne,   či   trvá   na   žalobe)   nemožno   považovať   za   efektívne   úkony   smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu veci;

- od 29. januára 2001 – do 18. júla 2001, t. j. viac ako 5 mesiacov;

- od 17. júla 2002 – do 29. januára 2003, t. j. viac ako 6 mesiacov;

- od 17. decembra 2003 – do 7. júla 2004, t. j. viac ako 6 mesiacov;

- od 3. februára 2005 – do 12. júla 2005, t. j. viac ako 5 mesiacov;

- od 12. júla 2005 – do 1. decembra 2005, t. j. okresný súd nariadil pojednávanie s odstupom viac ako 4 mesiacov bez vykonania akéhokoľvek procesného úkonu vo veci z jeho strany.

Uvedená   nečinnosť   nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože   počas   4   rokov a 5 mesiacov   okresný   súd   nevykonával   vo   veci   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádza, čo je základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr. I. ÚS 41/02).   Vzhľadom   na   uvedenú   nečinnosť   a neefektívnu   činnosť   okresného   súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, tak ako je to uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu v predmetnej veci už okresný súd nekoná a vec sa nachádzala na krajskom súde (odvolacie konanie) neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk, ako náhrady jemu vzniklej morálnej a ekonomickej ujmy, ktorá bola spôsobená v dôsledku zdĺhavého konania okresného súdu v jeho veci.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím jednak na dlhodobú nečinnosť okresného súdu, ako aj na značný podiel sťažovateľa na vzniknutých prieťahoch, považuje za primerané priznať vo výške 50 000 Sk tak, ako je to uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd sa nezaoberal otázkou náhrady trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli   v súvislosti   s jeho právnym   zastúpením   v konaní pred   ústavným súdom,   pretože sťažovateľ si túto náhradu trov neuplatnil.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2006