znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 258/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. N., N., t. č. vo väzbe zastúpeného advokátom Mgr. P. M., Advokátska kancelária, V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 6 T/124/2010 z 21. októbra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. N. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20.   decembra   2010   doručená   sťažnosť   M.   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom Mgr. P. M., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 3 písm. a) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 T/124/2010 z 21. októbra 2010 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2.   Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   uznesením   vyšetrovateľa   Prezídia Policajného zboru – úradu boja proti organizovanej kriminalite, oddelenia vyšetrovania, pracovisko Nitra (ďalej len „Policajný zbor“) ČVS: PPZ-18/BOK-Z-2009 z 20. júla 2009 bolo sťažovateľovi spolu s ďalšími osobami vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin vydieračského   únosu   podľa   §   186   ods.   1   a 2   písm.   b)   s poukazom   na   §   138   písm.   i) Trestného zákona. Dňa 28. júla 2010 sa uskutočnilo za účasti obvineného a jeho právneho zástupcu   preštudovanie   vyšetrovacieho   spisu.   Vyšetrovateľ   Policajného   zboru   pri preštudovaní   spisu   oznámil,   že   právna   kvalifikácia   trestných   činov   sa   nemení.   Na sťažovateľa a ďalších obvinených bola 2. augusta 2010 podaná na okresnom súde obžaloba Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kv 49/2009-285, ktorou bol sťažovateľ obvinený z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 a 2 písm. a) a b) s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona. Právny zástupca sťažovateľa   podal   28.   septembra   2010   k obžalobe   krajského   prokurátora   vyjadrenie, v ktorom   namietal,   že   obsahuje   procesné   chyby,   ktoré   majú   za   následok   porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby, pričom zotrval aj na tvrdeniach, že sťažovateľ v rámci vyšetrovania nebol zo spáchaných činov usvedčený a nie je páchateľom trestných činov, ktoré sú mu kladené za vinu, v dôsledku čoho navrhol, aby trestné stíhanie bolo voči nemu   zastavené.   Na   verejnom   zasadnutí   okresného   súdu   o predbežnom   prerokovaní obžaloby   bolo   21.   októbra   2010   uznesením   nariadené   hlavné   pojednávanie   na   tri samostatné termíny. Sťažovateľ 25. októbra 2010 podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky,   ktorá   ho   považovala   za   súčasť obhajoby a listom č. k. XIV/1 GPt 10/10-13 z 11. novembra 2010 sťažovateľa vyrozumela, že podnet postúpila okresnému súdu, ktorý sa ním môže zaoberať v predmetnej trestnej veci.

3.   Podľa   tvrdení   sťažovateľa „...   skutky   v bode   1/   a 2/   obžaloby   krajského prokurátora sú v obžalobe posudzované ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt –   podľa   obžaloby   pribudol   osobitný   kvalifikačný   moment   podľa   §   186   ods.   2   písm.   a/ Trestného zákona, t. j. ide tu o inú právnu kvalifikáciu ako v uznesení o vznesení obvinenia a hoci   sa   jedná   o inú   právnu   kvalifikáciu   toho   istého   zákonného   ustanovenia,   resp.   jej rozšírenie,   bolo   povinnosťou   prokurátora   pred   podaním   obžaloby   na   zmenu   právnej kvalifikácie upozorniť obvineného a obhajcu (§ 234 ods. 2 Trestného poriadku).... Keďže krajský prokurátor na zmenu právnej kvalifikácie neupozornil, k tejto zmene som nemal možnosť sa absolútne žiadnym spôsobom v celom doterajšom konaní vyjadriť, podrobiť   na   to   použité   dôkazy   skúmaniu,   argumentovať   proti   a voči   tejto   právnej kvalifikácii sa brániť, resp. navrhnúť doplnenie vyšetrovania a moje právo na obhajobu tým bolo porušené. Rovnako týmto bola porušená zásada kontradiktórnosti konania a zásad rovnosti strán, resp. rovnosti zbraní....

Vytýkané porušenie zákona a porušenie práva na obhajobu a na spravodlivý súdny proces zostali nenapravené a stav nezákonnosti sa preniesol do ďalších štádií trestného konania   v dôsledku   toho,   že   v rozpore   so   zákonom   podaná   obžaloba   bola   súdom   opäť v rozpore so zákonom na ďalšie konanie prijatá, keď na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby dňa 21. 10. 2010 Okresný súd Nitra uznesením podľa ustanovenia § 244 ods. 1 písm. k/ Trestného poriadku nariadil hlavné pojednávanie, pričom správne mal rozhodnúť podľa ustanovenia § 244 ods. 1 písm.   h/ Trestného poriadku, t. j. obžalobu odmietnuť   a vrátiť   vec   prokurátorovi   pre   porušenie   ustanovení   zabezpečujúcich   práva obhajoby.“.

4.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhol,   aby   vo   veci   jeho sťažnosti takto rozhodol:

„Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 6T/124/2010 uznesením zo dňa 21. 10. 2010 porušil základné právo M. N. na obhajobu zaručené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 3 písm. a/, písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

II.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   alebo rozhodnutím   všeobecného   súdu   nemohlo vôbec dôjsť   k porušeniu   toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

6. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v tomto   zákone.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanosti petitom   návrhu   na   začatie   konanie,   teda   tou   časťou   sťažnosti   (v   konaní podľa   čl.   127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje,   akého   rozhodnutia   sa   od   ústavného   súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. a) a c) dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, ku ktorým malo dôjsť tým, že napriek skutočnosti,   že vyšetrovateľom Policajného zboru bol upovedomený, že právna kvalifikácia trestných činov sa nemení, v obžalobe   krajskej   prokuratúry   došlo   k posúdeniu   skutkov   inak   ako   ich   posúdil vyšetrovateľ   Policajného   zboru.   Napriek   tomu,   že   sťažovateľ   túto   skutočnosť   namietal, označené porušenie práva sa prenieslo do ďalších štádií trestného konania, keď obžaloba na predbežnom prerokovaní bola prijatá a vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie.

7.   Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   považoval v prvom rade za potrebné poukázať na to, že jeho právomoc podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity.

Z princípu   subsidiarity   vyplýva,   že právomoc   ústavného   súdu   poskytnúť ochranu základným   právam   a slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy, príp. iné orgány verejnej moci. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy, ale aj iné orgány moci sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov, príp. iných orgánov verejnej moci (m. m. IV. ÚS 236/07 a iné).

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného   práva,   musí   rešpektovať postupnosť   tejto   ochrany   a požiadať o ochranu   ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

V súvislosti   s uplatňovaním   princípu   subsidiarity   v konaniach   o   sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy v trestnom konaní, ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec   je   procesom,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávania   jednotlivých   úkonov   a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu   zo strany orgánov činných v trestnom   konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia, ktoré spôsobili, resp. mohli spôsobiť porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy a ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

8. Zákonné predpoklady na ochranu základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z kvalifikovanej   medzinárodnej   zmluvy   v priebehu trestného konania vytvárajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený sa môže od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku sú všetky orgány činné v trestnom konaní a súd   povinné   vždy   obvineného   o   jeho   právach   poučiť   vrátane   významu   priznania   a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa § 238 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vine   a   treste   predseda   senátu   najskôr   prezrie   z   toho   hľadiska,   či   pre   ďalšie   konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať. Podľa § 243 ods. 2 Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu.

Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku po predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa   §   321   ods.   1   písm.   a)   Trestného   poriadku   odvolací   súd   zruší   napadnutý rozsudok   tiež   pre   podstatné   chyby   konania,   ktoré   napadnutým   výrokom   rozsudku predchádzali,   najmä   preto,   že   boli   porušené   ustanovenia,   ktorými   sa   má   zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Z uvedeného vyplýva, že tak okresný súd príslušný konať v trestnej veci sťažovateľa po podaní obžaloby, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania sú súdmi s plnou jurisdikciou,   v právomoci   ktorých   je   posúdenie   všetkých   relevantných   skutkových   aj právnych   okolností   daného   prípadu   vrátane   zákonnosti   a ústavnosti   postupu   orgánov prípravného konania.

Sťažovateľ teda uplatnením svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania vedeného   proti   nemu   má   možnosť   účinným   spôsobom   namietať   porušenie   svojich základných   práv   a slobôd pred   všeobecnými súdmi   tak, aby tieto   boli v plnom   rozsahu naplnené.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého je trestné konanie od začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého môžu orgány činné   v trestnom   konaní   a vo   veci   konajúce   všeobecné   súdy   naprávať,   resp.   korigovať pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Spravidla až po   právoplatnom   skončení   trestného   konania   možno   na   ústavnom   súde   namietať pochybenia, ktoré mohli spôsobiť   porušenie   práv a slobôd   označených   v čl. 127   ods.   1 ústavy a ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (m. m. napr. III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 226/2010, III. ÚS 29/2011).

9. V danom prípade vznikla podaním obžaloby prokurátorom krajskej prokuratúry, t. j. 2. augusta 2010 okresnému súdu právomoc rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, pričom ústavný súd zistil, že vo veci sa uskutočnili viaceré hlavné pojednávania, naposledy 31. mája 2011, a že toto konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Platná právna úprava trestného   konania   v súčasnosti   umožňuje   sťažovateľovi   v rámci   uplatnenia   práva   na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných   ústavou   v dôsledku   nezákonného   postupu   vyšetrovateľa   a prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného stíhania v jeho trestnej veci. Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sťažovateľa sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu. Skutočnosť, že v sťažovateľovej trestnej veci je oprávnený konať a rozhodovať okresný súd, preto vylučuje právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.

10.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2011