znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 258/2010-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E H., D. K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch., D. K.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   Ct   18/02   a   postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 75/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. H. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2010 doručená sťažnosť Ing. E. H., D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch., D. K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Ct 18/02 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 75/06.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Konanie 9Ct 18/2002 na Okresnom súde Bratislava I sa začalo z podnetu žalobcu Ing.   E.   H…   návrhom   podanom   na   Okresnom   súde   Bratislava   I   dňa   10.   08.   2002 a doručenom Okresnému súdu 14. 08. 2002.

Podaným návrhom sa sťažovateľ domáhal proti žalovanému: Z. spol. s r. o... určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru...

Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 04. 11. 2003, ktorého sa za žalovaného nikto nezúčastnil.

Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že bude odporca vyzvaný na zaslanie listinných dokladov…

Až dňa 03. 03. 2005 sa konalo vo veci ďalšie pojednávanie, pričom sa za žalovaného opäť   nikto   nezúčastnil   nariadeného   pojednávania,   a   svoju   neprítomnosť   ospravedlnili telefonický až v deň konania pojednávania. Okresný súd pojednávanie opäť odročil na neurčito...

Dňa 06. 10. 2005 sa konalo vo veci ďalšie pojednávanie, po ktorom Okresný súd dňa 11. 10. 2005 vo veci rozhodol rozsudkom, a to tak, že určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 04. 03. 2002 je neplatná, a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania...

Proti rozhodnutiu okresného súdu z 11. 10. 2005 podal žalovaný dňa 26. 01. 2006 odvolanie, a odo dňa 15. 02. 2006 sa vec nachádzala na Krajskom súde v Bratislave. Následne, na základe vyššie uvedeného odvolania žalovaného odvolací Krajský súd v Bratislave   uznesením,   sp.   zn.   9Co/75/06   dňa   09.   11.   2006   napadnutý   rozsudok   súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie...

Dňa   13.   08.   2007   žalobca   k   rukám   predsedu   okresného   súdu   zaslal   žiadosť o odstránenie   prieťahov   v   konaní,   na   základe   ktorej   predsedníčka   okresného   súdu žalobcovi, cestou právneho zástupcu oznámila, že vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 29. 11. 2007...

Dňa 29. 11. 2007 sa konalo opäť pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo však opäť odročené na neurčito...

Dňa 16. 10. 2008 bolo nariadené pojednávanie na okresnom súde bez prítomnosti navrhovateľa i jeho právneho zástupcu, ktorí účasť ospravedlnili a súdu navrhli rozhodnúť i bez ich prítomnosti...

Dňa 12. 03. 2009 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 02. 04. 2009 z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia...

Dňa 02. 04. 2009 Okresný súd Bratislava I vo veci rozhodol znovu tak, že určil, že výpoveď   daná   žalobcovi   listom   žalovaného   zo   dňa   04.   03.   2002   je   neplatná,   a   určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania...

Proti rozsudku Okresného súdu doručil žalovaný dňa 9. 4. 2009 odvolanie. Žalobca sa k nemu písomne vyjadril dňa 29. 06. 2009…

Sťažovateľ má za to, že Okresný súd Bratislava I., ale predovšetkým Krajský súd Bratislava ako súd odvolací svojim konaním s prieťahmi zapríčinil porušenie jeho práv. I keď Okresný súd podľa názoru sťažovateľa už 2x dospel k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, príslušný krajský súd je nečinný bez toho, aby nečinnosť bola odôvodnená existenciou zákonných prekážok…“

Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania a vo veci samej navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 9Ct 18/02 a Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9Co 75/06 porušil základné právo Ing. E. H., D. K.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I.,   i   Krajskému   súdu   v   Bratislave   prikazuje,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9Ct 18/02 a 9Co 75/06 konali bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   E.   H.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   10.000,-   Eur (slovom: desaťtisíc Eur), ktorý sú Okresný súd Bratislava I., a Krajský súd v Bratislave povinný   spoločne   a   nerozdielne   vyplatiť   do   dvoch   mesiacoch   od   právoplatnosti   tohto zákona.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (I. ÚS 12/01, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 79/07).

V   súlade   s   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   v   petite   sťažnosti   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   Ct   18/02   a   postupom   krajského   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 75/06.

Ústavný súd z príslušného spisu okresného súdu zistil tento priebeh posudzovaného súdneho konania:

Sťažovateľ   14.   augusta   2002   doručil   okresnému   súdu   návrh   na   začatie   konania, ktorým sa domáhal voči obchodnej spoločnosti Z.,   spol. s r. o., ako odporcovi určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo 4. marca 2002. Okresný súd viedol konanie o návrhu sťažovateľa pod sp. zn. 9 Ct 18/02.

Okresný súd rozsudkom č. k. 9 Ct 18/02-150 z 11. októbra 2005 (ďalej len „rozsudok z 11. októbra 2005“) určil neplatnosť výpovede z pracovného pomeru zo 4. marca 2002 a odporcu zaviazal na náhradu trov konania sťažovateľa.

Odporca podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 11. októbra 2005. Po predložení veci krajskému súdu tento viedol odvolacie konanie pod sp. zn. 9 Co 75/06. Uznesením   č.   k.   9   Co   75/06-224   z 9.   novembra   2006   zrušil   rozsudok   okresného   súdu z 11. októbra 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis sa nachádzal na krajskom súde v období od 15. februára 2006 do 28. decembra 2006.

Okresný súd druhýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 9 Ct 18/02-275 z 2. apríla 2009 (ďalej   len   „rozsudok   z   2.   apríla   2009“),   ktorým   opätovne   určil   neplatnosť   výpovede z pracovného   pomeru   zo   4.   marca   2002   a   odporcu   zaviazal   na   náhradu   trov   konania sťažovateľa.

Na základe odporcom podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu z 2. apríla 2009   bola vec predložená krajskému   súdu   2.   septembra   2009,   ktorý   odvolacie   konanie viedol pod sp. zn. 9 Co 298/09. Krajský súd uznesením č. k. 9 Co 298/09-303 zo 6. mája 2010 potvrdil rozsudok okresného súdu z 2. apríla 2009 a žiadnemu z účastníkov nepriznal trovy odvolacieho konania. Spis sa nachádzal na krajskom súde v období od 2. septembra 2009 do 9. júna 2010.

Následne   bol   spis   predložený   ústavnému   súdu   v   tomto   konaní   o   sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 7. apríla 2010.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   jednou   zo   základných   pojmových náležitostí   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   v   prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci   do   označeného   základného   práva   sťažovateľa.   Ak   v   čase,   keď   sťažnosť   bola ústavnému   súdu   doručená,   nedochádza   k   porušovaniu   označeného   základného   práva, ústavný   súd   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde (napr. II. ÚS 55/02).

Sťažovateľ   podal   ústavnému   súdu   sťažnosť   (7.   apríla   2010),   ktorou   namietal porušenie   svojho   základného   práva   na   konanie   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods. 2   ústavy   postupom   krajského   súdu   v   odvolacom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 Co 75/06 a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Ct 18/02 v čase, keď   namietané   odvolacie   konanie   vedené   krajským   súdom   (o   odvolaní   odporcu   proti prvému rozsudku okresného súdu z 11. októbra 2005) už bolo ukončené, a v čase, keď okresný súd už vo veci   rozhodol   druhým rozsudkom   z 2. apríla 2009 a vec z dôvodu podaného   odvolania   už   predložil   krajskému   súdu   (spis   bol   doručený   krajskému   súdu 2. septembra 2009).

Ústavný súd preto dospel k záveru, že v tomto štádiu konania už objektívne nemohlo dochádzať   k   porušovaniu   označeného   základného   práva   sťažovateľa   krajským   súdom v označenom odvolacom konaní, ako ani okresným súdom.

Ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   sťažovateľ   nenamietal   postup   krajského   súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 298/09 o odvolaní odporcu proti druhému rozsudku okresného súdu z 2. apríla 2009. Napriek uvedenému ústavný súd dodáva, že v označenom   odvolacom   konaní   vedenom   krajským   súdom   v   čase   doručenia   sťažnosti ústavnému   súdu   nie   je   možné   ustáliť   prieťahy,   ktoré   by   zadávali   možnosť   porušenia základného práva sťažovateľa.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010