znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 258/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   O.   F.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Obvodného pozemkového úradu Stropkov v konaní vedenom pod sp. zn. 5/2005-Be a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Mgr.   O.   F. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2008 doručená sťažnosť (doplnená žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu z 15. júla 2008) Mgr. O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Obvodného pozemkového úradu Stropkov (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5/2005-Be.

1. Sťažovateľ uviedol, že:„Dňa   14.   1.   2008...   podal   opravný   prostriedok   proti   rozhodnutiu   Obvodnému pozemkovému úradu v Stropkove sp. zn. č. 5/2005-Be zo dňa 10. mája 2005, ktorým tento úrad   zamietol   nárok   sťažovateľa   na   vydanie   nehnuteľností,   uplatnených   v reštitučnom konaní podľa zák. č. 503/2003 Z. z. tak, že tento nárok hodnotil ako nárok uplatnený po lehote.

Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie uvedeného Obvodného pozemkového úradu v Stropkove z dôvodu, že (...) uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. 1. 2008 č. k. 4 Sp 4/08, ktoré prevzal Obvodný pozemkový úrad v Prešove 24. 1. 2008, bol uvedený úrad vyzvaný,   aby   v lehote   30   dní   zaslal   úplný,   žurnalizovaný   a originálny   spisový   materiál v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutia (pozri R 66/1998). Nakoľko neúplnosť administratívneho spisu je zákonným predpokladom na zrušenie preskúvamaného rozhodnutia, krajský súd napadnuté rozhodnutie podľa §-u 250q ods. 2 v spojení s ust. 250j ods. 3 a v spojení s ust. 250l ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, rozsudkom zo dňa 10. apríla 2008.“

2. Podľa názoru sťažovateľa vzhľadom na skutočnosť, že správne konanie v jeho veci vedené obvodným pozemkovým úradom nie je dosiaľ právoplatne skončené, dochádza v ňom   k porušovaniu   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   („Obvodný pozemkový úrad v Stropkove je v správnom konaní nečinný, a v správnej lehote o nároku a ani odvolaní nekonal, čím porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“)

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo Mgr. O. F., upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom   Obvodného   pozemkového   úradu   v Stropkove,   konaním   sp.   zn.   č. 5/2005-Be porušené bolo.

2. Obvodnému pozemkovému úradu v Stropkove prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov v konaní.

3.   Mgr.   O.   F.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v čiastke   250.000,-   Sk   (slovom dvestopäťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je povinný vyplatiť Obvodný pozemkový úrad v Stropkove do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Mgr.   O.   F.   priznáva   trovy   konania(právneho   zastúpenia   v čiastke   14.500 Sk (slovom štrnásťtisícpäťsto slovenských korún).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním   o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou obvodného pozemkového úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 5/2005-Be.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom   konaní   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy a zákonnosť   rozhodnutí,   opatrení   alebo   iných   zásahov   orgánov   verejnej   moci.   Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu   byť   práva,   právom   chránené   záujmy   alebo   povinnosti   fyzických   osôb   alebo právnických   osôb   priamo   dotknuté.   Postupom   správneho   orgánu   sa   rozumie   aj   jeho nečinnosť.

V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľa je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy, akým   je   aj   obvodný   pozemkový   úrad.   Túto   právomoc   správneho   súdnictva   nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Z obsahu   sťažnosti   nevyplýva,   či   sťažovateľ   využil   svoje   oprávnenie   iniciovať konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t OSP.

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým ako podá sťažnosť ústavnému súdu,   požiadať   o ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza právomoci ústavného súdu.

Z logického výkladu § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že vyčerpaním všetkých   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov, nemožno rozumieť už   samotné   podanie   posledného   z   nich   oprávnenou   osobou,   ale   až rozhodnutie   o   ňom príslušným orgánom. Iná interpretácia by v danej veci mala za následok nežiaducu situáciu, keď by to isté rozhodnutie, resp. postup súčasne preskúmavali ako všeobecný súd, tak aj ústavný súd (m. m. IV. ÚS 177/05).

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľom ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol (podobne III. ÚS 59/04 a IV. ÚS 49/04).

Ústavný   súd   ešte   poznamenáva,   že   nedostatok   právomoci   je   neodstrániteľnou prekážkou   konania   pred   ním.   Z uvedeného   dôvodu   nepovažoval   za   dôvodné   a účelné zaoberať   sa   (formou   výzvy   sťažovateľovi)   odstraňovaním   nedostatkov   sťažovateľovej sťažnosti.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   ďalšími   návrhmi sťažovateľa nezaoberal. Rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta   ústavy)   a rozhodnutie   o náhrade   trov   konania   výsledkom   konania   pred   ústavným súdom   (§   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   Z uvedeného   dôvodu   sa   ústavný   súd nezaoberal ani žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie mu zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 7. augusta 2008