znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 258/06-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť O. B., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 52/97 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 52/97 p o r u š i l právo O. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   O.   B.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je Okresný   súd   Košice   I   povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. O. B. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 332 Sk (slovom desaťtisíctristotridsaťdva   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I   povinný vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. I. R., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 23. augusta 2006 č. k. I. ÚS 258/06-12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť O. B., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl. 6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 52/97 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Sťažovateľ podal na Okresnom súde Košice I návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 13. 6. 1996. Toto konanie sa viedlo najprv pod sp. zn. Ro 1726/96, v súčasnosti sa vedie pod sp. zn. 16 C 52/97 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. (...)

Konanie vo svojom celku trvá neprimerane dlho a sťažovateľ považuje za nesporné, že v ňom dochádza k zbytočným prieťahom.

Za   obdobia   úplnej   nečinnosti   súdu   sťažovateľ   považuje   obdobie   od   13. 9. 1996 do 27. 2. 1998,   kedy   sa   malo   uskutočniť   prvé   pojednávanie   vo   veci,   od   30. 4. 1998 do 18. 2. 1999, od 18. 2. 1999 do 9. 9. 1999, od 9. 9. 1999 do 7. 11. 2001, od 7. 1. 2002 do 19. 11. 2002, od 29. 11. 2002 do 3. 6. 2003, od 30. 10. 2003 až doposiaľ. Za uplynulých viac než 10 rokov, súd teda nekonal viac než 8 rokov.

Vec je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov. Podľa názoru sťažovateľa, nie   je   právne ani   skutkovo   zložitá   a sťažovateľ sa nedomnieva,   že by svojím postupom prispel k neprimeranej dĺžke konania alebo zapríčinil vznik zbytočných prieťahov v ňom. (...). Predmet konania je pre sťažovateľa mimoriadne dôležitý, pretože súd koná o nároku sťažovateľa na vrátenie sumy, ktorú sťažovateľ dal odporcovi so zámerom, aby mu tento pomohol vysporiadať majetkovoprávne pozemky, patriace jeho predkom. Pre sťažovateľa je pôda,   ktorú   vlastnili   jeho   otec   a starý   otec,   súčasťou   jeho   života   a preto   aj   konanie na Okresnom súde Košice I vníma ako súčasť nespravodlivostí, ktoré sa v minulom režime voči jeho predkom udiali.

Sťažovateľ   považuje   za   primerané,   aby   mu   v tejto   veci   bolo   priznané   finančné zadosťučinenie.

Domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ, doba vyše 10 rokov   a 1   mesiaca,   je   neprimerane   dlhá   a ničím   neospravedlniteľná   a nezdôvodniteľná. Samotné   konštatovanie   porušenia   jeho   práva   nie   je   vzhľadom   na   dĺžku   konania   pre sťažovateľa dostatočnou satisfakciou.“

1.2   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„Právo   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5, a 8 bolo postupom Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. Ro 1726/96, v súčasnosti pod sp. zn. 16 C 52/97, porušené.

Ústavný   súd Slovenskej   republiky zakazuje Okresnému súdu   Košice I pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16 C 52/97 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 120.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. A. M., listom z 29. septembra 2006 sp. zn. Spr 2374/06 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 23. októbra 2006.

2.1   Predseda   okresného   súdu   podal   chronologický   prehľad   úkonov   vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní a uviedol nasledovné relevantné skutočnosti: „(...) Na   väčšine   vytýčených   pojednávaní   sa   nezúčastnil   odporca.   Súd   mu   dvakrát za neospravedlnenú neprítomnosť uložil poriadkovú pokutu.

Predmetom   konania   bol   nárok   navrhovateľa   na   vrátenie   zálohy   poskytnutej v súvislosti s uzavretím zmluvy o obstaraní veci.

Po právnej ani skutkovej stránke vec nie je zložitá. Dĺžku konania v značnej   miere ovplyvnil   odporca,   ktorý   sa   súdnych pojednávaní často nezúčastňoval a na výzvy súdu na predloženie požadovaných dokladov nereagoval vôbec alebo po uplynutí stanovenej lehoty.

Počas   trvania   konania   došlo   niekoľkokrát   k zmene   v osobe   zákonného   sudcu,   čo malo tiež za následok predĺženie doby konania.

Z analýzy   vykonaných   úkonov   súdu   vyplýva,   že   v období   od   podania   návrhu do 1. 3. 2004 súd vo veci pravidelne konal. Dlhšie obdobie nečinnosti súdu som zaznamenal od 1. 3. 2004 do 7. 3. 2006. Toto obdobie nečinnosti, aj keď bolo spôsobené objektívnymi príčinami, považujem za prieťah v konaní.

Toho času je vo veci vyhlásený rozsudok, ktorý však ešte nebol sudcom písomne vypracovaný a doručený účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom.

Súhlasím,   aby   Ústavný   súd   SR   vo   veci   sťažnosti   O.   B.   rozhodol   bez   nariadenia ústneho pojednávania. (...)“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedla, že:

„(...) Oznamujem, že sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.

Sťažovateľ sa k vyjadreniu odporcu zo dňa 29. 9. 2006 vyjadruje takto: Nesúhlasí   s názorom   obsiahnutým   vo   vyjadrení   odporcu,   že   od   podania   návrhu do 1. 3. 2004 súd vo veci pravidelne konal.

Ako   vyplýva   z chronológie   úkonov   v konaní   obsiahnutých   tak   v sťažnosti,   ako   aj v predmetnom vyjadrení Okresného súdu Košice I, prvé pojednávanie po tom, čo súd vydal platobný   rozkaz   dňa   28.   6.   1996,   bolo   nariadené   na   deň   27.   2.   1998,   teda   po   roku a 8 mesiacoch.

Sťažovateľ   poukazuje   na   to,   že   Okresný   súd   Košice   I vyrubil   odporcovi   súdny poplatok za podaný odpor 7 mesiacov po podaní odporu.

Pojednávania vo veci, ktoré boli často odročované bez toho, aby súd v období medzi nimi   vykonával   efektívne   úkony,   ktorými   by   zabezpečil   plynulý   priebeh   konania,   boli nariaďované s neprimerane dlhými časovými odstupmi, napríklad medzi pojednávaním dňa 30. 4. 1998 a 18. 2. 1999, uplynulo takmer 10 mesiacov, ďalšie sa uskutočnilo o 7 mesiacov a to dňa 9. 9. 1999, ďalšie o 16 mesiacov teda dňa 7. 1. 2001, nasledujúce o rok, teda dňa 17. 1. 2002, ďalšie o ďalších 10 mesiacov, teda dňa 29. 11. 2002 a ďalšie o 7 mesiacov, teda dňa 30. 6. 2003. Medzi týmto pojednávaním a po ňom nasledujúcim, ktoré   sa malo uskutočniť dňa 9. 6. 2006, uplynuli tri roky.

Sťažovateľ sa nestotožňuje ani s tou časťou vyjadrenia, podľa ktorej dĺžku konania v značnej   miere   ovplyvnil   odporca,   ktorý   sa   súdnych   pojednávaní   často   nezúčastňoval a na výzvy súdu na predloženie požadovaných odkladov nereagoval vôbec alebo po uplynutí stanovenej lehoty.

Sťažovateľ   nemôže   akceptovať   názor   vyplývajúci   z tohto   tvrdenia,   že   súd   môže vykonávať   svoju   právomoc,   teda   prejednávať   a rozhodovať   spor   len   vtedy,   keď   mu   to účastníci   konania   dovolia.   Súd   je   štátnym   orgánom,   ktorý   má   k dispozícii   právne prostriedky   (poriadkové   opatrenia,   ktorými   si   môže   vynútiť   plnenie   ním   uložených povinností). (...) Sťažovateľ podotýka, že napriek tomu, že vo veci bol dňa 20. 9. 2006 vyhlásený rozsudok, do dnešného dňa, teda do dňa 23. 10. 2006, mu tento nebol doručený, napriek   zákonom   stanovenej   30   dňovej   lehote   na   vyhotovenie   a odoslanie   písomného vyhotovenia rozsudku.

Sťažovateľ   žiada,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   náhradu   trov   konania   vo   výške 10.332,- Sk (...)“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 16 C 52/97:

Dňa   13.   júna   1996   podal   sťažovateľ   okresnému   súdu   (predtým   bývalému Obvodnému   súdu   Košice   1)   proti   Ing.   A.   K.   (ďalej   len   „odporca“)   návrh   na   vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 5 000 Sk. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. Ro 1726/96. Dňa 28. júna 1996 okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. Ro 1726/96-4.Dňa 17. júla 1996 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Dňa 22. júla 1996 sťažovateľ uhradil súdny poplatok.Dňa 13. septembra 1996 odporca podal proti platobnému rozkazu odpor. Vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 16 C 52/97.

Dňa 16. apríla 1997 súd vydal uznesenie sp. zn. 16 C 52/97, ktorým uložil odporcovi povinnosť uhradiť 200 Sk z dôvodu súdneho poplatku za podaný odpor.

Dňa 5.   mája 1997   odporca   podal   odvolanie proti   uzneseniu   o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odpor.

Dňa   2.   októbra   1997   bol   spis   doručený   Krajskému   súdu   v Košiciach   (ďalej   len „krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní odporcu.

Dňa   27.   októbra   1997   krajský   súd   uznesením   č.   k.   16   Co   410/97-10   potvrdil rozhodnutie okresného súdu zo 16. apríla 1997.

Dňa 15. januára 1998 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 20. januára 1998 sudkyňa okresného súdu nariadila pojednávanie na 27. február 1998.Dňa 27. februára 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 30. apríl 1998 s tým, že odporca bude predvolaný pod hrozbou poriadkovej pokuty.

Dňa 30. apríla 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľovi bolo uložené v lehote 30 dní oznámiť číslo súvisiaceho dedičského konania a adresu svedka E. B. Odporcovi súd uložil poriadkovú pokutu pre jeho nevhodné správanie   na   pojednávaní   a zaviazal   ho,   aby   špecifikoval   svoje   náklady   súvisiace s predmetom sporu.

Dňa   1.   júna   1998   odporca   podal   návrh   na   vylúčenie   sudkyne   a odvolanie   proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty.

Dňa 16. júna 1998 bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcu proti poriadkovej pokute a na rozhodnutie o návrhu odporcu na vylúčenie sudkyne okresného súdu.

Dňa   30.   júna   1998   krajský   súd   uznesením   č.   k.   16   Co   229/98-26   a sp.   zn. 16 Nc 31/98 potvrdil prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty a rozhodol, že sudkyňa okresného súdu Mgr. S. nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci.

Dňa   25.   augusta   1998   sudkyňa   okresného   súdu   dala   úpravou   kancelárii   pokyn doručiť uvedené uznesenie krajského súdu odporcovi.

Dňa 29. septembra 1998 sudkyňa okresného súdu dala úpravou kancelárii pokyn vyžiadať z Okresného súdu Košice-okolie spis sp. zn. D 2355/94.

Dňa   16.   decembra   1998   sudkyňa   okresného   súdu   nariadila   pojednávanie   na 18. február 1999 a okrem účastníkov konania nariadila predvolať aj svedka R. B.

Dňa   18.   februára   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   odporca   nebol prítomný.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito „za   účelom   ďalšieho   prešetrenia konania“ vedeného   Okresným   úradom   K.,   katastrálnym   odborom   v M. vyžiadaním dedičského spisu sp. zn. Dnot 92/94.

Dňa   1.   júla   1999   bola   vec   opatrením   predsedu   okresného   súdu   pridelená   na prerokovanie a rozhodnutie do senátu Mgr. S. V.

Dňa 3. augusta 1999 sudkyňa okresného súdu nariadila pojednávanie na 9. september 1999 a požiadala Okresný úrad K., katastrálny odbor M., aby v lehote 10 dní oznámil, či odporca začiatkom januára požiadal o výpis z pozemkovej knihy a o identifikáciu parciel. Notárku zároveň požiadala o zaslanie spisu zn. Dnot 92/94 v lehote 10 dní.

Dňa 9. septembra 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým,   že   odporca   v lehote   15   dní   predloží   špecifikáciu   svojich   výdavkov   v súvislosti s predmetom sporu a mala byť zaslaná výzva notárke a Okresnému úradu K.  

Dňa   17.   septembra   1999   odporca   doručil   súdu   podanie   označené   ako „Rozpis vynaložených výdavkov“.

Dňa 5. októbra 1999 Okresný úrad K. oznámil súdu požadované údaje.Dňa 10. augusta 2001 sudkyňa okresného súdu nariadila vo veci pojednávanie.Dňa 9. októbra 2001 bolo pojednávanie preročené na 7. november 2001.Dňa   7.   novembra   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 17. január   2002   s tým,   že   odporca   mal   byť   predvolaný   prostredníctvom   Obvodného oddelenia Policajného zboru K. (ďalej len „obvodné oddelenie“).

Dňa 27. novembra 2001 obvodné oddelenie oznámilo súdu, že súdnu zásielku nebolo možné doručiť odporcovi, pretože podľa šetrenia sa mal zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky.

Dňa   17.   januára   2002   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   odporca   nebol prítomný.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že   cez   Register   obyvateľov Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „register   obyvateľov“)   malo   byť   zisťované   bydlisko odporcu.

Dňa 1. februára 2002 register obyvateľov súdu oznámil, že adresa trvalého pobytu odporcu je Detvianska, K.

Dňa   26.   septembra   2002   sudkyňa   okresného   súdu   nariadila   pojednávanie   na 29. november 2002. Odporca mal byť predvolaný prostredníctvom obvodného oddelenia.Dňa   15.   októbra   2002   obvodné   oddelenie   oznámilo   súdu,   že   zásielku   odporcovi nebolo možné doručiť, lebo odporca je asi pol roka odcestovaný v USA a zdrží sa tam ešte asi jeden rok.

Dňa 29. novembra 2002 bolo pojednávanie odročené na neurčito pre neprítomnosť odporcu.

Dňa 20. decembra 2002 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala súd o ustanovenie opatrovníka pre odporcu.

Dňa 8. apríla 2003 bolo nariadené pojednávanie na 3. jún 2003. Odporca mal byť predvolaný prostredníctvom obvodného oddelenia, pričom jeho pobyt mal byť zisťovaný aj cez   Generálne   riaditeľstvo   Zboru   väzenskej   a justičnej   stráže   Bratislava   (ďalej   len „riaditeľstvo zboru“).

Dňa 28. apríla 2003 register obyvateľov oznámil súdu, že adresa trvalého pobytu odporcu je Detvianska, K., a   riaditeľstvo zboru, že odporca nie je vo väzbe ani výkone trestu odňatia slobody.

Dňa 7. mája 2003 obvodné oddelenie oznámilo súdu, že jeho zásielka bola odporcovi doručená do vlastných rúk 27. apríla 2003.

Dňa 3. júna 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 3. september 2003 s tým, že odporca predloží súdu špecifikáciu nákladov súvisiacich s predmetom sporu.Dňa 5. júna 2003 súd požiadal notárku o zaslanie spisu zn. Dnot 92/94.Dňa 16. júna 2003 notárka oznámila súdu, že spis zn. Dnot 92/94 bol po ukončení dedičského konania postúpený Okresnému súdu Košice-okolie.

Dňa   3.   septembra   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 5. november 2003 s tým, že odporca mal byť predvolaný prostredníctvom obvodného oddelenia a súčasne mu súd uloží poriadkovú pokutu za neustanovenie sa na pojednávanie a nepredloženie špecifikácie nákladov.

Dňa 17. septembra 2003 bola uznesením č. k. 16 C 52/97-85 odporcovi uložená poriadková pokuta 5 000 Sk.

Dňa 24. septembra 2003 podal odporca návrh na vylúčenie sudcu okresného súdu. Súčasne podal odvolanie proti uzneseniu súdu zo 17. septembra 2003.

Dňa   30.   septembra   2003   bol   spis   spolu   s vyjadrením   sudkyne   okresného   súdu k námietkam zaujatosti doručený krajskému súdu.

Dňa   5.   novembra   2003   bol   na   okresnom   súde   zaznamenaný   úradný   záznam o odročení pojednávania na neurčito z toho dôvodu, že spis sa nachádza na krajskom súde. Dňa   8.   decembra   2003   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   spolu   s uznesením z 30. októbra 2003 sp. zn. 15 Co 210/03 a sp. zn. 15 NcC 34/03. Krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie a sudkyňu okresného súdu nevylúčil z prerokúvania veci. Dňa   17.   decembra   2003   sudkyňa   okresného   súdu   dala   úpravou   kancelárii   pokyn doručiť uznesenie krajského súdu účastníkom.

Dňa   27.   februára   2004   sudkyňa   okresného   súdu   nariadila   vyzvať   odporcu   na predloženie špecifikácie jeho nákladov súvisiacich s predmetom sporu.

Dňa 9. marca 2004 odporca doručil súdu špecifikáciu nákladov. Dňa   6.   júla   2005   bol   spis   pridelený   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   sudkyni JUDr. I. V.

Dňa 3. februára 2006 sudkyňa okresného súdu nariadila pojednávanie na 9. jún 2006. Kancelárii   dala   úpravou   pokyn   pripojiť   spis   zn.   D   not   92/94   a spis   zn.   13   C   79/94 Okresného   súdu   Košice-okolie   a predmetnú   špecifikáciu   nákladov   odporcu   doručiť sťažovateľovi.

Dňa 7. júna 2006 právna zástupkyňa odporcu ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom na 9. jún 2006 z dôvodu, že ani ona, ale ani jej klient nedisponujú žalobou. Dňa 9. júna 2006 sa na pojednávanie nedostavil odporca, preto bolo pojednávanie odročené na 20. september 2006.

Dňa 18. septembra 2006 sudkyňa okresného súdu dala úpravou kancelárii pokyn pripojiť spisy Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 13 C 79/94, sp. zn. Dnot 92/94 a sp. zn. D 1956/93.

Dňa   20.   septembra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bol   vyhlásený rozsudok.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 52/97 o zaplatenie 5 000 Sk z dôvodu „obstarania majetkoprávneho   usporiadania   medzi   dedičmi“,   v ktorom   sťažovateľ   vystupuje   ako navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej   náročnosti   alebo   právnej   zložitosti   prerokovávanej   veci.   Napokon   aj   predseda okresného súdu zaujal stanovisko, že „po právnej ani skutkovej stránke vec nie je zložitá“.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   opakovane   nečinný,   a to   konkrétne od 13. septembra 1996 do 16. apríla 1997 (sedem mesiacov), od 5. októbra 1999 do 10. augusta 2001 (dvadsaťdva mesiacov), od 1. februára 2002 do 26. septembra 2002 (šesť mesiacov)   a od   9.   marca   2004   do   3.   februára   2006   (dvadsaťdva   mesiacov).   Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas takmer piatich rokov súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať   k odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka   v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri   napr.   I. ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   a iba čiastočne z dôvodu správania odporcu, ale predovšetkým v dôsledku postupu súdu, pretože na uvedenú dlhodobú nečinnosť súdu nemalo v podstate vplyv ani nesúčinnostné správanie odporcu, voči ktorému okresný súd ani nevyužil všetky účinné právne prostriedky, ktoré mal   k dispozícii   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Obranu   okresného   súdu,   podľa ktorého „počas trvania konania došlo niekoľkokrát k zmene v osobe zákonného sudcu, čo malo tiež za následok predĺženie doby konania“ nebolo možné akceptovať, pretože ústava v čl.   48   ods. 2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy,   ktoré   nedokázal   riešiť,   nemôže   byť pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   20.   septembra   2006   bol   vo   veci   vyhlásený   rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 120 000 Sk, ktoré odôvodnil tým, že „Predmet konania je pre sťažovateľa mimoriadne dôležitý, pretože súd koná o nároku sťažovateľa na vrátenie sumy, ktorú sťažovateľ dal odporcovi   so   zámerom,   aby   mu   tento   pomohol   vysporiadať   majetkovoprávne   pozemky, patriace   jeho predkom.   Pre sťažovateľa   je   pôda,   ktorú   vlastnili   jeho otec a starý   otec, súčasťou   jeho   života   a preto aj konanie   na   Okresnom   súde Košice   I vníma   ako   súčasť nespravodlivostí, ktoré sa v minulom režime voči jeho predkom udiali.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   uznal za odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na dlhodobú bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu, ale aj vzhľadom na význam konania pre sťažovateľa (žaloba o 5 000 Sk) považuje za primerané vo výške 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia 12. júla 2006, podanie sťažnosti 26. júla 2006   a   podanie   písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu   23.   októbra   2006). Za tri úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena trikrát 2 730 Sk a režijný paušál trikrát 164 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú sumu 8 682 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 1 649,58 Sk, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú zaokrúhlene celkove sumu 10 332 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľom uplatnenej úhrade trov konania rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2006