znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 258/05-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2005   predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   S.,   T.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Katastrálneho   úradu   v T.,   Správy   katastra   T. v konaní vedenom pod sp. zn. A/2004/327 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S.   o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2005   doručená   sťažnosť   V.   S.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Katastrálneho   úradu   v T., Správy katastra T. (ďalej aj „správa katastra“) v konaní vedenom pod sp. zn. A/2004/327 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ vidí nesprávnosť postupu správy katastra v napadnutom konaní v tom, že: „po nadobudnutí   právoplatnosti   (...)   rozsudku   Okresného   súdu   v Trenčíne   sp.   zn. 11 C 983/94-61 z 10. 11. 1994 mal byť tento rozsudok zaevidovaný (...) do listu vlastníctva znejúceho na moje meno. Do dnešného dňa sa tak nestalo aj napriek uplynutiu doby 11 rokov,   a preto   takýmto   konaním   dochádza   k porušovaniu   mojich   základných   práv a slobôd.“

Dňa   21.   novembra   2001   vtedajší   Okresný   úrad   T.,   katastrálny   odbor   vrátil sťažovateľovi uvedený rozsudok s odôvodnením, že zápis na základe tohto rozsudku nie je možné vykonať,   pretože   právne   vzťahy   k dotknutým   nehnuteľnostiam   boli už upravené rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12 C 160/93. Sťažovateľ   namieta,   že   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   11   C   983/94   sa   týka nehnuteľností po jeho zomrelom otcovi J. S. a rozsudok okresného súdu sp. zn. 12 C 160/93 sa týka nehnuteľností po jeho matke J. S.

Dňa 8. novembra 1995 sťažovateľ požiadal okresný súd o vykonanie opravy jeho rozsudku   č.   k.   11   C   983/94-61   z toho   dôvodu,   že   sťažovateľovi   bola   priznaná   menšia výmera pozemkov ako mala byť priznaná z dedičstva po nebohom otcovi J. S. Dňa 28. júna 2004 sťažovateľ podal správe katastra „sťažnosť“, v ktorej okrem iného uviedol, že v liste vlastníctva chýba zápis jedného podielu vo veľkosti 1/4 podľa rozsudku okresného súdu č. k.   11   C   983/94-61.   Následne   prebiehala   vo   veci   ďalšia   korešpondencia   medzi sťažovateľom a správou katastra, v ktorej bolo sťažovateľovi oznámené, že zápisy v liste vlastníctva boli vykonané podľa doručených listín.

Podaním z 24. júla 2004 sťažovateľ oznámil Katastrálnemu úradu v T. (ďalej len „katastrálny   úrad“),   že   nebol   zrealizovaný   právoplatný   rozsudok   okresného   súdu   č.   k. 11 C 983/94-61. Katastrálny úrad listom z 23. septembra 2004 oznámil sťažovateľovi, že bol daný pokyn správe katastra, aby predmetný rozsudok zapísala do listu vlastníctva. Dňa 5. októbra 2004 bol sťažovateľ vyzvaný správou katastra na predloženie originálu alebo overenej fotokópie. Dňa 11. novembra 2004 sťažovateľ podal „sťažnosť“ na Katastrálnom úrade   v B.,   ktorá   bola   postúpená   katastrálnemu   úradu.   Katastrálny   úrad   listom z 21. decembra 2004 oznámil sťažovateľovi, že za daných okolností je jediným spôsobom, ako odstrániť zákonným postupom zistené nedostatky, obnovenie činnosti komisie ROEP, ktorá   posúdi   potrebu   zmeny   už   zapísaného   registra   a odporučí   správe   katastra,   aby v správnom konaní rozhodla o zmene vydaním rozhodnutia. Od doručenia listu 17. januára 2005   uplynula   takmer   ročná   lehota   a vo   veci   nie   je   doteraz   rozhodnuté.   Na   základe uvedeného   považoval   sťažovateľ   za   jednoznačne preukázané, že   správa   katastra   svojím postupom vo veci zápisu   predmetného rozsudku   porušila jeho základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy. V dôsledku nečinnosti správy katastra sťažovateľ utrpel finančnú ujmu a psychickú záťaž, ktorá naďalej trvá. Sťažovateľ tvrdí, že vyčerpal všetky možné opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje, ale napriek tomu protiprávny stav naďalej trvá.

Vzhľadom   na   časový   odstup   od   právoplatnosti   rozsudku   okresného   súdu   č.   k. 11 C 983/94-61   a   povinnosti   správy   katastra   zapísať   tento   rozsudok   do   katastra nehnuteľností požaduje sťažovateľ priznať aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha vydania tohto nálezu:

„1. Správa katastra T. v konaní vedenom o rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 11 C 983/94-61 porušila základné právo V. S. na zapísanie veci do listu vlastníctva bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Správe   katastra   v T.   prikazuje,   aby   o rozsudku   11   C   983/94-61   konala   bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ktoré mu je Správa   katastra   T.   povinná   vyplatiť   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. V. S. priznáva náhradu trov konania ako aj náhradu trov právneho zastupovania, ktoré budú vyčíslené do troch dní od rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy, in concreto ide o namietané   prieťahy   v konaní   Katastrálneho   úradu   v T.,   Správy   katastra   T.,   v konaní vedenom pod sp. zn. A/2004/327.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení zákona č. 341/2005 Z. z.) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým,   že   je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ústavný súd konštatuje, že konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktoré bolo do   nášho právneho poriadku zavedené od 1. januára 2003, je súčasťou správneho súdnictva, v ktorom konajú všeobecné súdy (v danom prípade je to krajský súd). Sťažovateľ teda   mal   v správnom   súdnictve   podľa   citovaného   ustanovenia   Občianskeho   súdneho poriadku   na   ochranu   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy účinné a dostupné právne prostriedky nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy (správy katastra), čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp   subsidiarity   vyplývajúci   z čl.   127   ústavy   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu meritórne konať a rozhodovať o jeho námietke porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2005