znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 257/2016-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská letecká agentúra, s. r. o.,Hronské predmestie 4, Banská Bystrica, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Konvičným,Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenompod sp. zn. 1 Er 3003/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská letecká agentúra, s. r. o., o d m i e t a akozjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola7. apríla 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská letecká agentúra, s. r. o.(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ako „dohovor“)postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 3003/2014.

2. V úvode podanej sťažnosti sťažovateľka, v právnom postavení povinnejv exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 Er 3003/2014, konštatuje, že„... dňa 21.10.2014 mi bolo... doručené zo strany súdneho exekútora upovedomenie o začatí exekúcie, ktorá začala na základe exekučného titulu, a to uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.08.2014 sp. zn. 10 CbPv 9/2014-51...“.Ako ďalej uvádza, proti exekúcii a proti trovám exekúcie podala námietky, keďžeporušenia povinnosti uloženej predbežným opatrením sa nedopustila a začatie exekúciepovažovala za neopodstatnené, respektíve neprijateľné. Okresný súd však v zákonnej lehote60 dní na rozhodnutie o jej námietkach proti exekúcii právoplatne nerozhodol, a to i napriekskutočnosti, že od podania námietok zo strany sťažovateľky uplynul už temer deväťnásobokdoby, ktorú platná a účinná právna úprava určuje súdu na rozhodnutie.

V nadväznostinauvedenésťažovateľkapoznamenáva,že„... súčasne s upovedomením o začatí exekúcie... súdny exekútor upovedomil aj peňažné ústavy, v ktorých má sťažovateľka zriadené bankové účty (Tatra banka, a. s.; Všeobecná úverová banka, a. s.)... a vyzval ich na vinkulovanie peňažných prostriedkov zodpovedajúcich trovám exekúcie na bankových účtoch sťažovateľky. V prípade Všeobecnej úverovej banky, a.s. sťažovateľka obdržala dokonca i oznámenie o vytvorení vinkulačného podúčtu. V prípade bankového účtu sťažovateľky vedeného v Tatra banke, a. s. sú peňažné prostriedky zodpovedajúce trovám exekúcie vinkulované dodnes, pričom peňažný ústav sťažovateľke od októbra 2014 pravidelne každý mesiac sťahuje poplatok za vedenie vinkulačného podúčtu vo výške 9 €, a to aj napriek tomu, že tento bol zriadený výlučne len na žiadosť súdneho exekútora (bez existencie exekučného príkazu) a bez súhlasu sťažovateľky. K dnešnému dňu bola sťažovateľka v dôsledku neexistencie právoplatného rozhodnutia o námietkach nútená uhradiť na takomto poplatku peňažnému ústavu sumu spolu vo výške 162 € (18 x 9 €), pričom táto suma sa neustále každý mesiac zvyšuje... Vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že v dôsledku nečinnosti porušovateľa, ktorou bez akejkoľvek pochybnosti priamo porušuje zákon, sťažovateľke nielenže vzniká škoda (poplatky za vedenie vinkulačného podúčtu), ale taktiež je dlhodobo považovaná za nedôveryhodný subjekt, čo má vážny dopad na jej podnikateľskú činnosť...

Vzhľadom na skutočnosť, že od podania námietok až po súčasnosť uplynulo takmer jeden a pol roka... a o námietkach nebolo... stále rozhodnuté, sťažovateľka má za to, že neefektívnym postupom porušovateľa dochádza k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

S poukazom na vyššie uvedené má sťažovateľka za to, že postup porušovateľa pri prejednávaní veci vedenej pod sp. zn. 1 Er 3003/2014 je nutné považovať za neefektívny, dochádza ním k zjavným, zbytočným a ničím neodôvodneným prieťahom v konaní a v konečnom dôsledku tak aj k porušeniu zásady zákazu denegatio iustitiae (odopretie spravodlivosti).“.

3. V nadväznosti na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len„ESĽP“) sťažovateľka konštatuje, že nepodala sťažnosť na prieťahy predsedovi okresnéhosúdu z dôvodu, že„... podanie ústavnej sťažnosti nemôže byť podmienené predchádzajúcou sťažnosťou predsedovi dotknutého všeobecného súdu. Je nutné si totiž uvedomiť, že sťažnosť adresovanú predsedovi dotknutého súdu nie je možné vonkoncom posudzovať ako účinný prostriedok nápravy, nakoľko predseda dotknutého súdu nemá v predmetnej veci súdnu kompetenciu, resp. nie je oprávnený akokoľvek zasahovať, prípadne iným spôsobom vplývať na postup a rozhodovanie zákonného sudcu.“.

4. V závere podanej sťažnosti sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby tenpo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie sťažovateľkouoznačených práv zaručených ústavou a dohovorom (bod 1) postupom okresného súduv konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 3003/2014, okresnému súdu prikázal bezodkladne konaťa sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 eur, ako i úhradutrov konania.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh pretomožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcejporušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavymôže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalovôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenostiakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. V zmysle ustanovenia § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 233/1995 Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmenea doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) námietky protiexekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručeniaúčastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ichdoručenia.

10. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nároksťažovateľky na ochranu pred postupom exekučného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.1 Er 3003/2014, ktorým malo byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru,pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto právnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

12. Ústavný súd sa v prvom rade zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnostisťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadomna skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcunesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnostisťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označenéhozákladného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03,II. ÚS 177/04).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04,III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).

13. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebnépoukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdusa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného právazaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel(napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05,IV. ÚS 221/05).

14. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedenýchv sťažnosti považovať postup exekučného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovaťako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku ústavy.

15. Doterajší priebeh konania vedeného pod sp. zn. 1 Er 3003/2014 pred označenýmsúdom bol – napriek možnosti efektívnejšieho, koncentrovanejšieho a optimálnejšiehokonania zo strany exekučného súdu – bez významnejších prieťahov, a preto nezakladáreálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu v – pre sťažovateľku významnej veci – byeventuálne mohla spôsobiť porušenie jej základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavya práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôžeposúdiť.

16. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenomna okresnom súde pod sp. zn. 1 Er 3003/2014 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahudo práv sťažovateľky, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosťsťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

17. V kontexte podanej sťažnosti ústavný súd v závere zdôrazňuje, že prieťahyokresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 3003/2014 toho časunedosiahli ústavnú intenzitu.

Hoci nemožno spochybniť, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehoteustanovenej EP tak, ako na to poukazuje samotná sťažovateľka, ústavný súd doburozhodovania exekučného súdu o námietkach sťažovateľky proti exekúcii v trvaní1 roka a 5 mesiacov považuje stále za ústavne udržateľnú, keďže samotné nerešpektovanie60-dňovej procesnej lehoty na rozhodnutie súdu o námietkach proti exekúcii (bod 9)predstavuje akúsi „ideálnu“ predstavu zákonodarcu o „optimálnosti doby“ potrebnejna rozhodnutie o predmetnej otázke.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že pojem „zbytočné prieťahy“obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojmom autonómnym, ktorý nemožnovykladať a aplikovať výlučne len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanietoho-ktorého úkonu súdu či iného štátneho orgánu.

18. Ústavný súd taktiež vzal na zreteľ i skutočnosť, že samotná sťažovateľka tak, akoto uviedla v podanej ústavnej sťažnosti (bod 3), v priebehu konania vedeného na okresnomsúde pod sp. zn. 1 Er 3003/2014 nevyužila svoje oprávnenie podať v zmysle zákonač. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov sťažnosť na prieťahy v konaní, a teda exekučnému súdu v prípade ňou tvrdenýchprieťahov v konaní nedala žiadnu príležitosť na poskytnutie nápravy, t. j. na odstránenietvrdeného protiprávneho stavu, ktorý mal porušiť práva sťažovateľky zaručené ústavou, akoi dohovorom (bod 1).

19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súduž nezaoberal.

20. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že totorozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákonao ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvaniana stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom,predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016