znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 257/08-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009 v senáte zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcov   Petra   Brňáka   a   Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť Mgr. B. P., B., zastúpenej advokátkou JUDr. B. P., B., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/1998, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. B. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/1998   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   27 C 35/1998 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. B. P.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd   Bratislava III   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Mgr.   B.   P. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho zastúpenia   v sume 223,46   € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. B. P., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 257/08-11   zo   7. augusta 2008   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. B. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/1998.

2. Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu 5. júna 2008 vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu 16. októbra 1998 návrh na začatie konania vo veci vyporiadania bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   po   rozvode.   Predmetné   súdne   konanie   je okresným súdom vedené pod sp. zn. 27 C 35/1998.

Sťažovateľka   ďalej   v sťažnosti   uviedla: „... Od   podania   žalobného   návrhu   dňa 16. 10.   1998   bolo   vo   veci   vyporiadania   BSM,   pod   sp.   zn.   27C/35/98   vytýčených   41 nekonštruktívnych pojednávaní...

... bolo vo veci vykonané dokazovanie - vypočutie jedného svedka na pojednávaní konanom dňa 21.   03.   2007 Ing.   B. K. a po troch rokoch od návrhu navrhovateľky na prizvanie súdneho znalca do konania bol uznesením Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 29. 09. 2006, sp. zn. 27 C 35/98 ustanovený Ing. J. I....

Od pojednávania dňa 04. 02. 2004 do dňa 14. 06. 2006 súd dva roky absolútne nekonal, čo považujeme za dlhodobú nečinnosť, nakoľko sudca nevykonával vo veci žiadne úkony. Pojednávanie dňa 4. 2. 2004 ukončil tým, že vec odročuje za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Uznesenie o ustanovení znalca však vyhotovil až po viac než dvoch rokoch...

Rozhodnutie vo veci samej neexistuje od podania žalobného návrhu odo dňa 16. 10. 1998   desať   rokov,   táto   doba   je   však   neadekvátna   náročnosti   skutkovej   a   právne/ problematiky   prejednávanej   veci,   naviac   ak   od   rozhodnutia   záviselo   riešenie   bytovej situácie nielen sťažovateľky, ale aj jej vtedy maloletých detí (odporca do dnešného dňa nezabezpečil náhradný byt navrhovateľke a jej deťom). Bývala postupne v troch cudzích bytoch, ktoré si požičiavala a prenajímala od rodinných príslušníkov.

Nečinnosťou okresného súdu vznikli zbytočné prieťahy v konaní, pretože okresný súd neprimerane   dlho   koná.   Sťažovateľka   je   toho   názoru,   že   postupom   okresného   súdu v posudzovanej veci je porušené základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.“

Sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydal tento nález:„Okresný   súd   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27   C   35/98   porušil základné právo Mgr. B. P...., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   jej   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/98 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Mgr.   B.   P.  ...   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   300 000   Sk (slovom Tristotisíc slovenských korún),   ktoré je jej   Okresný súd Bratislava III   povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť náhradu trov konania Mgr. B. P.... vo výške 15 300 Sk na účet... advokátky JUDr. B. P., B. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Svoju   žiadosť   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľka zdôvodnila takto:

«... sťažovateľka sa dlhodobo nachádza v právnej neistote, čo s poukazom na § 48 ods. 2 prvej vety Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považuje v konečnom dôsledku za odmietanie výkonu spravodlivosti.

V   danom   prípade   vyporiadavania   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   ide predovšetkým o riešenie aktuálnej bytovej situácie sťažovateľky a preto sme toho názoru, že ľudskosť a empatia by mali byť prioritou v rozhodovacom konaní. Finančnú satisfakciu vo výške   300   000   Sk   považujeme   len   za   minimálnu   sumu   za   všetky   „životné   peripetie a útrapy“,   ktoré   nekonaním   súdu   boli   spôsobené   sťažovateľke   a   jej   deťom,   ako   aj   s ohľadom na skutočnosť, že ceny bytov a nájmov v B. neustále rastú a tak rástli aj jej životné náklady v súvislosti so zabezpečením bytových potrieb. »

3.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   podpredsedníčka   okresného   súdu v písomnom podaní (sp. zn. 3482/08) z 30. októbra 2008 priamo k sťažnosti nevyjadrila, avšak v prílohe zaslala vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý uviedol: „k ústavnej sťažnosti podanej navrhovateľkou vo veci sp. zn. 27 C 35/98 sa vyjadrujem tak, ako k sťažnosti podanej jej zástupkyňou dňa 21. 5. 2008, ktorá bola vedená pod Spr. 2077/08 a ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná...“

4. Ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky listom č. k. I. ÚS 257/08-28 z 25. novembra 2008, aby sa vyjadrila k stanovisku podpredsedníčky okresného súdu aj k stanovisku zákonného sudcu. Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k výzve ústavného súdu nevyjadrila.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   a zo spisu   okresného   súdu sp. zn. 27   C   35/1998   ústavný   súd   zistil   tento   relevantný   priebeh   a stav   predmetného konania:

Sťažovateľka je navrhovateľkou v konaní sp. zn. 27 C 35/1998 o vyporiadanie BSM, ktoré sa vedie na okresnom súde od 16. októbra 1998.

Okresný súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:

- 4. novembra 1998 sťažovateľka na výzvu okresného súdu zaplatila súdny poplatok.

- 20. januára 1999 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktoré bolo odročené. Následne sa v pomerne pravidelných intervaloch uskutočňovali ďalšie pojednávania, ktoré v prevažnej miere boli bez ďalšieho odročované. Bol urobený pokus na mimosúdnu dohodu, ku ktorej nedošlo, a účastníci sa opakovane vyjadrovali   písomne   k ich   stanoviskám,   predkladali   písomné   podklady,   resp.   sa   ústne vyjadrovali.

- 17. novembra 2000 sa zákonný sudca písomne vyjadril k sťažnosti (Spr. 2110/00) na prieťahy v konaní.

- 4. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania.

-   Podaním   okresnému   súdu   24.   novembra   2004   právna   zástupkyňa   sťažovateľky urgovala ustanovenie znalca.

-   31.   marca   2006   podpredseda   okresného   súdu   (totožný   so   zákonným   sudcom) odpovedal listom sp. zn. Spr. 2195/05 na sťažnosť sťažovateľky z 8. novembra 2005 na prieťahy v konaní.

-   14.   júna   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sa   právna   zástupkyňa sťažovateľky vyjadrila, že k zmiernemu riešeniu sporu nedošlo. Pojednávanie bolo odročené na 4. október 2006 z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.

- 29. septembra 2006 okresný súd vydal uznesenie č. k. 27 C 35/98-178, ktorým ustanovil   znalca   Ing.   J.   I.   na   ocenenie   veci   a uložil   mu   vypracovať   znalecký   posudok v lehote 30 dní.

-   4.   októbra   2006   sa   uskutočnilo   súdne   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   doručené účastníkom uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania a uložené odporcovi predložiť listiny.

- 9. októbra 2006 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 27 C 35/98-182, ktorým ustanovil znalca na ocenenie veci.

-   14.   novembra   2006   znalec   Ing.   I.   žiadal   okresný   súd,   aby   doplnil   uznesenie, oznámil   adresy   účastníkov,   udelil   súhlas   na   použitie   motorového   vozidla,   bol   zložený preddavok na znalečné, súhlas prizvať pomocníka na zameranie nehnuteľnosti a upravil termín dodania znaleckého posudku.

- 22. novembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie.

-   5.   januára   2007   dal   sudca   pokyn   kancelárii   na   zrušenie   termínu   pojednávania nariadeného na 17. január 2007 a termín pojednávania nariadil na 2. február 2007, ktoré bolo odročené na 21. marec 2007 z dôvodu vypočutia svedka.

- 19. marca 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 27 C 35/98- 216, ktorým poskytol znalcovi   preddavok   na   odmenu,   udelil   súhlas,   aby   použil   osobné   motorové   vozidlo, a predĺžil lehotu 30 dní na vypracovanie znaleckého posudku.

- 21. marca 2007 na pojednávaní vypočul svedka.

- 17. mája 2007 predložil znalec okresnému súdu znalecký posudok a vyúčtovanie svojej odmeny a hotových výdavkov spojených s vypracovaním znaleckého posudku.

- 21. júla 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. 27 C 35/98-273 (ktorým ustanovil znalca Ing. J. H. na ocenenie elektroniky a uložil mu vypracovať znalecký posudok v lehote 30 dní) a uznesenie č. k. 27 C 35/98- 275 (o priznaní znalečného znalcovi).

-   13.   októbra   2008   sa   odporca   odvolal   proti   uzneseniu   o priznaní   znalečného znalcovi.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti, ustanoví   súd   podľa   §   127   OSP   po   vypočutí   účastníkov   znalca.   Ustanovení   znalci   boli povinní   podľa   §   8   zákona   č.   36/1967   Zb.   o znalcoch   a tlmočníkoch   v znení   neskorších predpisov (s účinnosťou od 1. septembra 2004 podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) vykonať znaleckú činnosť riadne a včas.

1.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods. 1   dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Zo zistení ústavného   súdu   vyplýva,   že   doterajší   priebeh   konania   len   v zanedbateľnom   rozsahu ovplyvnila skutková zložitosť veci (potreba znaleckých posudkov na ocenenie hnuteľných a nehnuteľných veci), ktorá však je dostatočne poznaná všeobecnými súdmi (judikatúra, rozbory).   Sudca   prejavil   váhavosť   a nerozhodnosť   a uspokojil   sa   s formalizovaným postupom   opakovaním súdnych   pojednávaní v čase od   20.   januára 1999   až do   podania ústavnej sťažnosti. Aj samotné ustanovenie znalca okresnému súdu trvalo (napriek urgencií sťažovateľky) od 4. februára 2004 do 29. septembra 2006. Uznesenie navyše muselo byť následne opravované.

1.2 Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisu   nezistil   okolnosti,   na   základe ktorých   sťažovateľka   by   prispela   k zbytočným   prieťahom   v konaní.   Sťažovateľka   sa opakovane sťažovala na prieťahy v konaní a urgovala ustanovenie súdneho znalca.

1.3 Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej veci. Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo dôjsť   k zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní,   ale   poukázala   na   celkovú   dĺžku konania v trvaní takmer 10 rokov.

Ústavný súd zobral do úvahy, že okresný súd fakticky priznal prieťahy v konaní.

Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom. Konanie na okresnom súde je poznačené ako   celok   neefektívnosťou   a nesústredenosťou,   keď   okresný   súd   mechanicky   síce nariaďoval súdne pojednávania, ale ich v prevažnom rozsahu bez ďalšieho odročoval a vec meritórne neposudzoval, a to v celom období od 20. januára 1999 až do podania ústavnej sťažnosti. V čase od 4. februára 2004 do 31. marca 2006 bol okresný súd viac ako 2 roky úplne nečinným. Okresný súd za 10 rokov trvania súdneho konania nerozhodol ani raz vo veci samej.

Aj vzhľadom na uvedené (pozri časť II a 1. bod III. časti odôvodnenia) ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu, že okresný   súd vykonával procesné úkony spojené   s prípravou   pojednávania, vykonával pojednávania, zabezpečoval dôkazy, na ktoré sa účastníci odvolávali, ustanovoval znalcov na ocenenie hnuteľných a nehnuteľných veci a doručoval písomnosti, v posudzovanej veci ani   raz   vecne   nerozhodol   (do   podania   sťažnosti   na   ústavnom   súde)   a navyše   konal nekoncentrovane a neefektívne.

Ústavný súd   dospel   k názoru,   že doterajším   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/1998 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac ako 10 rokov) došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Uvedenú   dĺžku   konania   nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 27 C 35/1998 konal   bez   zbytočných   prieťahov,   nepovažoval   ale,   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu, uplatnenie tejto   svojej   právomoci   za   dostatočné   na   to,   aby   sa   dosiahla   vo   veci   účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume   300 000 Sk   (9   958,   17   €)   z dôvodov   pretrvávajúcej   dlhodobej   právnej   neistoty vyplývajúcej zo situácie, ktorá jej sťažuje dlhšiu dobu vyporiadať svoje majetkové pomery.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   celkovú   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn. 27 C 35/1998, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   nepredstavuje   realizáciu   práva   priznaného   čl.   46   ods.   3   ústavy,   t.   j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk.

Podobne už ústavný súd uviedol, že „cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je   náhrada   nemajetkovej   ujmy,   a   nie   prípadná   náhrada   škody“   (III.   ÚS   75/01)   alebo „Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa   pritom   riadil   úvahou, že cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie prípadná náhrada škody“ (IV. ÚS 15/03).

Podľa čl. 127 ods. 4 ústavy zodpovednosť toho, kto porušil práva a slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení práv úspešná, vznikli trovy konania   z dôvodu   jej   právneho   zastúpenia   advokátkou. Advokátka   vykonala   2 úkony právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu   zastupovania,   spísanie   a podanie   sťažnosti 15. júna 2008.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2008 patrí advokátke odmena z výpočtového základu 19 056 Sk (632,54 €), t. j. 3 176 Sk (105,42 €) a režijný paušál 190 Sk (6,30 €), teda spolu 3 366 Sk (111, 23 €). Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom v roku 2008 (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 6 732 Sk (223,46 €).

Celková odmena advokátky za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje sumu 223,46 € (6 732 Sk), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009