znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 257/07-11

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 13.   decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť E. K., N., zastúpeného JUDr. G. P., N., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu v Trenčíne sp. zn. 4 Co 226/2007 z 30. augusta 2007 a konaním, ktoré mu predchádzalo, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. K. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra 2007   doručená   sťažnosť   E.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co 226/2007 z 30. augusta 2007 a konaním, ktoré mu predchádzalo.

Sťažovateľ namietal porušenie ním označených práv v nasledovnom, ním podrobne popísanom skutkovom stave:

„Žalobou zo dňa 4. 10. 2001 sa žalobcovia (...) proti žalovanému J., spol. s r. o., (...) domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. (...) v konaní č. NM-3 C 124/03 (...). Sťažovateľ ako spoločník žalovaného spolu s ďalším (...) Ing. Š. S. žiadal, aby bol pribratý do konania na stranu žalovaného. Ing. S. pracoval (...) ako konateľ. Prvostupňový súd najskôr   nevyhovel   ani   jednému,   neskôr   pribral   do   konania   Ing.   Š.   S.   ako   vedľajšieho účastníka.   Ing. S.   predložením   písomných   dokladov   preukazoval,   že   som   jedným   zo spoluvlastníkov žalovaného, no však súd toto nepripustil. Keď Ing. S. žiadal súd, aby bol sťažovateľ vypočutý aspoň ako svedok, súd tento návrh odmietol, no neskôr sťažovateľa vypočul ako svedka, avšak do konania ho nepribral. (...)

Voči rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 3 C 124/03, ktorým bolo žalobe vyhovené   dňa   30.   10.   2006,   Ing.   S.   podal   odvolanie.   Krajský   súd   v   Trenčíne   pod č. k. 4 Co 226/04 uznesením zo dňa 30.   08.   2007 odmietol toto podané odvolanie.   Tým sa sťažovateľ   dozvedel,   že   konanie   o   určenie   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam je právoplatne skončené a to doručením tohto uznesenia Ing. Š. S. dňa 18. 09. 2007 ako vedľajšiemu účastníkovi.“

Sťažovateľ tvrdí,   že vo veci konajúce všeobecné súdy „porušili pri rozhodovaní zákon,   pretože   nebol   pribratý   do   konania   či   ako   vedľajší   účastník   alebo   na   stranu žalovaného i napriek tomu, že preukázal... že... je spoločník žalovaného“.

Podľa   názoru   sťažovateľa „Krajský   súd   v   Trenčíne   vydaním   napadnutého rozhodnutia, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, porušil práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, ako aj čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

1. Základné právo sťažovateľa E. K. na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo sťažovateľa E. K. vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR a čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4 Co 226/2007 zo dňa 30. 08. 2007, a konaním, ktoré mu predchádzalo, porušené bolo.

2.   Zrušuje   sa   v   celom   rozsahu   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Trenčíne č. k. 4 Co 226/2007   zo   dňa   30.   08.   2007   a   vec   sa   vracia   Krajskému   súdu   v   Trenčíne na ďalšie konanie, aby v nej znovu konal a rozhodol,

3.   Krajský súd v Trenčíne   je povinný uhradiť sťažovateľovi   E.   K.   do 15   dní   od doručenia tohto nálezu trovy konania na účet advokáta (...).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   49   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   môže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

1.   Sťažovateľ   v petite   sťažnosti   namietal,   že   krajský   súd   napadnutým   uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo porušil jeho základné práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu; súčasťou širšej argumentácie sťažovateľa bolo tvrdenie, že všeobecné súdy ho nepribrali do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a k nej   pripojených   príloh   zistil,   že   sťažovateľ   nie   je účastníkom napadnutého konania pred krajským súdom, ktorého sa týka námietka porušenia jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu (v konaní pred okresným súdom bol   vypočutý   v procesnom   postavení   svedka,   pozn.   ústavného   súdu).   Namietaným uznesením (sp. zn. 4 Co 226/2007 z 30. augusta 2007) krajský súd rozhodol o odvolaní vedľajšieho   účastníka   na   strane   žalovaného   (Ing.   Š.   S.)   proti   rozsudku   (č. k. NM-3   C 124/2003 – 118 z 30. októbra 2006) Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“), teda predmetom   odvolania   nebolo   posúdenie,   či   sťažovateľ   je   (má   byť)   ďalším   vedľajším účastníkom   na   strane   žalovaného.   Na   túto   skutočnosť   poukázal   vo   svojej   sťažnosti   aj samotný sťažovateľ.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že fyzická osoba alebo právnická   osoba   môže   uplatňovať   ochranu   na   ústavnom   súde   jedine   v záujme   ochrany svojich základných práv (II. ÚS 4/96).

Podľa   aplikovateľnej   judikatúry   ústavného   súdu   „ak   sa   niekto   domáha   svojou sťažnosťou vyslovenia porušenia svojich základných práv z dôvodu porušenia základných práv   iného,   takáto   sťažnosť   nespĺňa   požiadavky   predpísaných   náležitostí   sťažnosti   ani opodstatnenosti sťažnosti, ani podania sťažnosti oprávnenou osobou“ (II. ÚS 191/04).

Článok 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového   protokolu   v   spojení   s   čl. 127   ods. 1   ústavy   poskytujú   ochranu   pred porušením   základného   práva   na   súdnu   ochranu   a   spravodlivé   súdne   konanie   len   jeho účastníkovi (aj vedľajšiemu), pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je poskytnutie súdnej ochrany osobe domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 10/01, I. ÚS 55/02). Z uvedených dôvodov (pričom navyše sťažovateľ je riadne zastúpený ním zvoleným advokátom) ústavný súd sťažnosť odmietol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

2.   K   rozhodnutiu   o   odmietnutí   sťažnosti   ešte   treba   poznamenať,   že   sťažovateľ v sťažnosti   a ani   v písomnostiach   k nej   pripojených   neuviedol   dôkazy   preukazujúce, že by bol   napadol   uznesenie   okresného   súdu   o nepribratí   ho   do   konania   zákonom predvídaným   opravným prostriedkom,   resp.,   že by bol   v tejto súvislosti   použil   opravný prostriedok   z dôvodu,   že   postupom   súdu   mu   bola   odňatá   možnosť   konať   pred   ním (spôsobilý odvolací aj dovolací dôvod).

Ústavný   súd   napokon   konštatuje   (v   rozsahu   sťažovateľom   v petite   požadovanej ústavnoprávnej ochrany výlučne v konaní pred krajským súdom), že aj keby sa sťažovateľ domáhal   preskúmania   ústavnosti   postupu   a rozhodnutia   okresného   súdu   v predmetnom konaní (v rozsahu ním namietanej nezákonnosti na pribratie ho do konania), ústavný súd by bol nútený jeho sťažnosť v tejto časti odmietnuť z dôvodu jej neprípustnosti (§ 53 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde),   resp.   nedostatku   svojej   právomoci   (o právnych   prostriedkoch rozhodujú odvolacie súdy).

3.   Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   sa   ďalšími   návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2007