znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 256/2018-75

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2018 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka prerokoval sťažnosť Poľovníckeho združenia Trojchotár, Demandice 301, zastúpeného advokátskou kanceláriou V4 Legal, s. r. o., Tvrdého 783/4, Žilina, konajúcej prostredníctvom advokáta a konateľa Ing. Mgr. Miroslava Šperka, LL.M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15 S 16/2016-262 z 18. apríla 2018 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo Poľovníckeho združenia Trojchotár podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15 S 16/2016-262 z 18. apríla 2018 p o r u š e n é n e b o l i.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2018 doručená sťažnosť Poľovníckeho združenia Trojchotár, Demandice 301 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 15 S 16/2016-235 z 5. februára 2018 a uznesením krajského súdu č. k. 15 S 16/2016-262 z 18. apríla 2018 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva:

«... 10.10.2017 Porušovateľ ako súd prvého stupňa v konaní o správnej žalobe vydal rozsudok, č. k. 15S/16/2016-193 (ďalej aj ako „Rozsudok“). Voči Rozsudku podal... Sťažovateľ kasačnú sťažnosť (ďalej aj ako „Kasačná sťažnosť“). Porušovateľ vyzval Sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku výzvou, a to do 10 dní od jej doručenia... Výzva bola... doručená dňa 19.01.2018. Podľa dokladu o úhrade bola platba súdneho poplatku... zrealizovaná dňa 21.01.2018, a to na správny bankový účet uvedený vo Výzve, so správnym špecifickým symbolom, konštantným symbolom, v správnej výške a s určením, že ide o súdny poplatok za podanie Kasačnej sťažnosti. Platba bola uhradená však s nesprávnym variabilným symbolom, keď išlo o nesprávne uvedenú jednu číslicu (0) pred variabilným symbolom.

Súdny poplatok tak bol zaplatený (peňažné prostriedky boli pripísané na označený účet súdu do štátnej pokladnice), avšak s nesprávnym variabilným symbolom, a teda táto suma bola neskôr bez upovedomenia vrátená na účet odosielateľa - PZ Trojchotár. Porušovateľ uznesením zo dňa 05.02.2018, č. k. 15S/16/2016 - 235 rozhodol o zastavení konania o kasačnej sťažnosti z dôvodu, že nedošlo k úhrade súdneho poplatku... Proti Uzneseniu o zastavení konania podal Sťažovateľ včas sťažnosť zo dňa 14.02.2018..., o ktorej rozhodol Porušovateľ uznesením zo dňa 18.04.2018, č. k. 15S/16/2016 - 262 tak, že sťažnosť Sťažovateľa zamietol... Sťažovateľ k sťažnosti pripojil aj dôkaz o zaplatení súdneho poplatku včas...

Voči Uzneseniu o zastavení konania bola podaná včas sťažnosť a vyrubený súdny poplatok bol opätovne uhradený aj s uvedením, že súdny poplatok bol uhradený aj pôvodne (dôkaz o odpísaní prostriedkov z bankového účtu), ale s nesprávnym variabilným symbolom.

Sťažnosť proti Uzneseniu o zastavení konania o kasačnej sťažnosti bola Uznesením o zamietnutí sťažnosti zamietnutá...

Porušovateľ... odmietol... Sťažovateľovo právo na konanie o kasačnej sťažnosti, t. j. možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde napriek skutočnosti, že bol naplnený predpoklad konania, a to úhrada súdneho poplatku, keďže tento bol pripísaný na účet vo Výzve. Porušovateľ však v odôvodnení Uznesenia o zamietnutí sťažnosti uviedol, že Sťažovateľ ako pribratý účastník v 1. rade súdny poplatok v zmysle výzvy správneho súdu nezaplatil v lehote 10 dní... Zastavením konania o kasačnej sťažnosti Porušovateľ zabránil, aby kasačná sťažnosť bola posúdená meritórne Najvyšším súdom Slovenskej republiky, čím odňal Sťažovateľovi právo domáhať sa súdnej ochrany zaručené v ustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky už viackrát vo svojej rozhodovacej praxi uviedol, že takéto konanie, a to aj konkrétne konanie Porušovateľa je v rozpore s ústavou zaručeným právom na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 436/2015-35... skonštatoval, že uznesením Krajského súdu v Nitre bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie, a ktorým uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Krajskému súdu v Nitre...

Máme za to, že postup Krajského súdu v Nitre aj vzhľadom na konštantnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá bola potvrdená aj rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky je v rozpore s platným a účinným zákonom a možno ho hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd Sťažovateľa. Domnievame sa, že zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov nebol uplatňovaný v súlade sústavou Slovenskej republiky. Krajský súd v Nitre precenil formálne požiadavky na úhradu súdneho poplatku napriek tomu, že bol naplnené všetky účely poplatkovej povinnosti stanovené právnym poriadkom Slovenskej republiky.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 05.02.2018, č. k. 15S/16/2016 - 235 o zastavení konania o kasačnej sťažnosti a uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 18.04.2018, č. k. 15S/16/2016 - 262 o zamietnutí sťažnosti Sťažovateľa boli porušené základné ľudské práva Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a zároveň aj porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 05.02.2018, č. k. 15S/16/2016 - 235 o zastavení konania o kasačnej sťažnosti a uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 18.04.2018, č. k. 15S/16/2016 - 262 o zamietnutí sťažnosti Sťažovateľa, zrušuje v celom rozsahu a vec vracia Krajskému súdu Nitra na nové konanie o kasačnej sťažnosti.

Porušovateľ je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy konania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu a uznesením č. k. I. ÚS 256/2018-43 z 18. júla 2018 ju prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril podpredseda krajského súdu podaním sp. zn. Spr 771/18 z 13. augusta 2018 doručeným ústavnému súdu 20. augusta 2018.

V relevantnej časti vyjadrenia uviedol:

«... Krajský súd... v uvedenej... veci rozhodol rozsudkom č. k. 15S/16/2016-193 zo dňa 10.10.2017. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.12.2017.

4. Sťažovateľ... podal proti rozsudku... kasačnú sťažnosť...

5. Krajský súd... výzvou č. k. 15S/16/2016-221 zo dňa 15.01.2018 vyzval sťažovateľa... na úhradu súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť vo výške 140,- eur. V poučení výzvy bol sťažovateľ riadne poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. K výzve bol pripojený aj platobný predpis S40-160118-0002.. Výzva spolu s platobným predpisom boli riadne doručené sťažovateľovi dňa 19.01.2018...

6. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v súdnom spise nenachádzal záznam o zložení súdneho poplatku a ani iný dôkaz preukazujúci úhradu súdneho poplatku sťažovateľom podľa výzvy, Krajský súd v Nitre ako správny súd, obsadený vyšším súdnym úradníkom, uznesením č. k. 15S/16/2016-235 zo dňa 05.02.2018 vydal uznesenie o zastavení konania o kasačnej sťažnosti pribratého účastníka v 1. rade zo dňa 09.01.2018. Toto uznesenie bolo doručené sťažovateľovi dňa 07.02.2018.

7. Z listín obsiahnutých v súdnom spise na č. 1. 243 až 256 vyplýva, že sťažovateľ uhradil súdny poplatok dňa 22.01.2018 vo výške 140,- eur bankovým prevodom na bankový účet uvedený vo výzve na úhradu súdneho poplatku, avšak s nesprávne uvedeným variabilným symbolom. Vzhľadom na to, že sa prevádzkovateľovi systému -

nepodarilo spárovať platbu, táto platba dňa 25.01.2018 poplatníkovi vrátená v celej výške.

8. Následne sťažovateľ podal dňa 14.02.2018 sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2016 o zastavení konania o kasačnej sťažnosti pre nezaplatenie súdneho poplatku... Sťažovateľ žiadal zrušenie napadnutého uznesenia.

9. Dňa 12.02.2018 uhradil sťažovateľ opätovne súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť... pričom tento krát uviedol správne platobné údaje.

10. Dňa 05.03.2018 bolo osobne podané Krajskému súdu v Nitre späťvzatie kasačnej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 27.02.2018 v celom rozsahu (č. 1. 260 súdneho spisu).

11. Krajský súd v Nitre následne dňa 18.04.2018 rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2016-235 zo dňa 05.02.2018 tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol. Vzhľadom na normatívne znenie ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch účinného v čase rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa nemohol Krajský súd v Nitre prihliadnuť na dodatočné zaplatenie súdneho poplatku dňa 12.02.2018...

Jednou z vecných procesných podmienok je splnenie poplatkovej povinnosti. Splnenie poplatkovej povinnosti ako procesnej podmienky vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon osudných poplatkoch. Podľa § 10 ods. 1 zákona osudných poplatkoch, ak neprišlo k zaplateniu súdneho poplatku, ktorý bol splatný v spojení s úkonom, ktorý sa spoplatňuje, súd vyzve poplatníka, aby tento poplatok zaplatil, a to v lehote, ktorú mu súd na zaplatenie poplatku určí. V prípade, že poplatok nebude zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.

17. Krajskému súdu v Nitre, ktorý konal v správnom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 15S/16/2016 ako správny súd, vyplývala z ustanovenia § 97 SSP skúmať a prihliadať na splnenie procesných podmienok konania, teda aj na splnenie povinnosti sťažovateľa zaplatiť súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť...

19. Krajský súd v Nitre v správnom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 15S/16/2016 postupoval výlučne v súlade s právnou úpravou poplatkovej povinnosti obsiahnutou práve v zákone o súdnych poplatkoch, keď po podaní kasačnej sťažnosti vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku (§ 10 ods. 1, § 2 ods. 4 a § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch), na splnenie tejto povinnosti mu určil Krajský súd v Nitre ako orgán vyberajúci súdne poplatky za podanie kasačnej sťažnosti (§ 3 písm. a), § 9 ods. 7 veta druhá zákona o súdnych poplatkoch) lehotu 10 dní. Krajský súd v Nitre si vo výzve na úhradu súdneho poplatku riadne splnil aj svoju poučovaciu povinnosť, keď poučil sťažovateľa, že v prípade, ak súdny poplatok neuhradí v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Krajský súd v Nitre správne súdne konanie o kasačnej sťažnosti zastaví.

20. Krajský súd v Nitre dáva na tomto mieste osobitne do pozornosti skutočnosť, že vo výzve poučil sťažovateľa aj o spôsoboch, akými môže súdny poplatok zaplatiť (a to v súlade s § 9 ods. 1 veta prvá a štvrtá zákona o súdnych poplatkoch), medzi ktorými výslovne uviedol aj možnosť úhrady súdneho poplatku príkazom na úhradu, a to podľa (k výzve) priloženého platobného predpisu. Krajský súd v Nitre využil v priloženom platobnom predpise svoje oprávnenie vyplývajúce mu implicitne z ustanovenia § 9 ods. 9 veta druhá zákona o súdnych poplatkoch, keď sťažovateľovi ako poplatníkovi oznámil aj identifikačné údaje platby, ktorými je povinný platbu súdneho poplatku označiť (a to v rozsahu číslo účtu, variabilný symbol, špecifický symbol, konštantný symbol).

21. Krajský súd v Nitre ďalej osobitne upozorňuje na skutočnosť, že zákonom č. 253/2015 Z. z. bol novelizovaný zákon o súdnych poplatkoch a v ustanovení § 9 ods. 9 bola na konci pripojená veta „Platbu poplatku je poplatník povinný označiť identifikačnými údajmi, ktorými sú najmä číslo účtu, variabilný symbol, ak mu orgány uvedené v § 3 tieto údaje oznámia. Táto novela zákona o súdnych poplatkoch nadobudla účinnosť k 01.01.2016. Zo zákona o súdnych poplatkoch nevyplývala poplatníkovi až do 31.12.2015 povinnosť označiť platbu poplatku identifikačnými údajmi, najmä číslom účtu a variabilným symbolom, a to za predpokladu, že orgán vyberajúci daný poplatok tieto údaje poplatníkovi oznámi.

22. Krajský súd v Nitre v správnom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 15S/16/2016 vyzýval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť až v čase. kedy už bola uvedená novela (ktorou bola zavedená nová povinnosť poplatníka súdneho poplatku) účinná a teda ak Krajský súd v Nitre sťažovateľovi oznámil identifikačné údaje platby poplatku, bol sťažovateľ podľa § 9 ods. 9 veta druhá zákona o súdnych poplatkoch svoju platbu danými identifikačnými údajmi označiť. Samotné ustanovenie § 9 ods. 9 veta druhá zákona o súdnych poplatkoch explicitne uvádza medzi identifikačnými údajmi, ktorými je poplatník platbu poplatku označiť (za predpokladu, že mu tieto údaje orgán vyberajúci poplatok oznámil - pričom tento predpoklad bol v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/16/2016 naplnený) práve variabilný symbol.

23. Pojem „povinnosť zaplatiť súdny poplatok“ v zmysle zákona o súdnych poplatkoch je nutné vykladať tak, že túto povinnosť si poplatník riadne splní len v prípade, ak pri platbe dodrží svoje povinnosti stanovené zákonom o súdnych poplatkoch (teda napr. povinnosť uhradiť súdny poplatok len jedným zo spôsobov ustanovených v § 9 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, povinnosť uhradiť súdny poplatok súdu, ktorý kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie vydal, ktorá je ustanovená v § 9 ods. 7 veta druhá zákona o súdnych poplatkoch, ale práve napr. aj povinnosť poplatníka označiť platbu súdneho poplatku v prípade, ak mu orgán vyberajúci poplatok oznámil identifikačné údaje platby, oznámenými identifikačnými údajmi - číslom účtu, variabilným symbolom a pod., ustanovená v § 9 ods. 9 veta druhá zákona o súdnych poplatkoch, povinnosť uhradiť súdny poplatok v zákonom o súdnych poplatkoch stanovenej výške, atď.).

24. Vo veci Ústavným súdom Slovenskej republiky prejednávanej sťažnosti sťažovateľa nie je sporné, že sťažovateľ porušil pri platbe úhrady súdneho poplatku svoju povinnosť ustanovenú v § 9 ods. 9 veta druhá zákona o súdnych poplatkoch, keď neoznačil platbu súdneho poplatku identifikačnými údajmi, ktoré mu v prílohe výzvy Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2016- 223 - platobnom predpise S40-160118-0002 zo dňa 16.01.2018 tento súd oznámil. Sťažovateľ konkrétne pri platbe súdneho poplatku neuviedol (ten) variabilný symbol, ktorý mu Krajský súd v Nitre v platobnom predpise oznámil, čo potvrdzuje samotný sťažovateľ.

25. Krajský súd v Nitre rovnako konštatuje, že podľa jeho právneho názoru je vzhľadom na legislatívnu zmenu vykonanú novelizačným zákonom č. 253/2015 Z. z. (účinnou od 01.01.2016), ktorou bolo ustanovenie § 9 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch doplnené o novú vetu, ktorá zaviedla povinnosť poplatníka súdneho poplatku označiť platbu identifikačnými údajmi, ak mu ich orgán vyberajúci poplatok oznámil (a to najmä číslom účtu a variabilným symbolom) argumentačne bezvýznamná a nepoužiteľná súdna prax súdov Slovenskej republiky, na ktorú sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje a ktorou argumentuje. Rozhodnutia, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti na podporu svojich právnych názorov poukazuje vychádzajú z právneho stavu, v ktorom poplatníkovi súdneho poplatku nevyplývala zo žiadneho právneho predpisu povinnosť označiť svoju platbu identifikačnými údajmi, a to okrem čísla účtu najmä variabilným symbolom. Vzhľadom na uvedenú zásadnú zmenu právnej úpravy preto neobstojí argumentácia sťažovateľa založená na súdnej praxi, ktorá pri svojom rozhodovaní vychádzala v tomto smere z presne opačnej právnej situácie, keď žiadny právny predpis neustanovoval povinnosť poplatníka súdneho poplatku označiť svoju platbu aj identifikačnými údajmi, ktoré mu súd ako orgán vyberajúci súdny poplatok v prílohe výzvy na úhradu súdneho poplatku (platobnom predpise) oznámil.

26. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Nitre nemožno opomenúť ani skutočnosť, že ak by si osvojil argumentáciu sťažovateľa, potom by stačilo poplatníkom preukázať, že súdny poplatok zaplatili, aj keď na nesprávny účet, resp. s nesprávnymi identifikačnými údajmi o platbe súdneho poplatku a súd by vo veci musel konať aj po tom, ako bola táto neidentifikovateľná platba poplatníka vrátená odosielateľovi platby.

27. Krajský súd v Nitre k sťažnostnej námietke sťažovateľa o tom, že sa Krajský súd v Nitre nevysporiadal so skutočnosťou, že súdny poplatok bol uhradený a pripísaný na účet uvedený vo výzve na úhradu súdneho poplatku uvádza, že toto tvrdenie je v rozpore s bodom 10. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2016-262 zo dňa 18.04.2018, v ktorom sa Krajský súd v Nitre v dostatočnom rozsahu vyjadril k tejto skutočnosti a rovnako aj k úhrade súdneho poplatku opätovne dňa 12.02.2018 a uviedol, z akých dôvodov nemožno úhradu súdneho poplatku dňa 22.01.2018 považovať za riadne splnenie povinnosti zaplatiť súdny poplatok (t. j. nesplnenie povinnosti sťažovateľa označiť platbu súdneho poplatku tým variabilným symbolom, ktorý mu oznámil Krajský súd v Nitre vo výzve na jeho úhradu, ktorá viedla k nespárovaniu platby a následne k vydaniu uzneseniu o zastavení konania o kasačnej sťažnosti) a z akých dôvodov nemožno považovať ani dodatočné zaplatenie súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť dňa 12.02.2018 považovať za riadne splnenie poplatkovej povinnosti (t. j. úhrada súdneho poplatku až po uplynutí vo výzve na úhradu súdneho poplatku stanovenej lehoty).

28. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Nitre zastáva názor, že postup súdu v správnom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 15S/16/2016 bol právne (a to tak ústavne ako aj zákonne) súladný, keď Krajský súd v Nitre v prejednávanej veci postupoval výlučne v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch a jeho ústavnoprávne konformným výkladom a preto k porušeniu základných práv sťažovateľa v danom konaní nedošlo.

29. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí, že zastavením konania o kasačnej sťažnosti (uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2016-235 zo dňa 05.02.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2016-262 zo dňa 18.04.2018) Krajský súd v Nitre zabránil tomu, aby kasačná sťažnosť bola meritórne prejednaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako kasačným súdom.

30. S uvedeným tvrdením sťažovateľa sa nemožno v žiadnom prípade stotožniť.

31. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci IV. ÚS 322/09 kritériá pre hodnotenie, či namietaný postup všeobecného súdu mohol zakladať porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. ľudského práva na spravodlivý proces, sú:

a) sťažovateľovi bol postupom súdu spôsobený nepriaznivý dôsledok,

b) tento nepriaznivý dôsledok sa vzťahuje na výsledok konania,

c) tento nepriaznivý dôsledok nebolo možné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach.

32. Krajský súd v Nitre zastáva právny názor, že sťažovateľovi by nebol postupom Krajského súdu v Nitre ako všeobecného súdu (svojim uznesením č. k. 15S/16/2016-262 zo dňa 18.04.2018, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2016-235 zo dňa 05.02.2018 o zastavení konania o kasačnej sťažnosti sťažovateľa pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť) spôsobený nepriaznivý následok dokonca ani v tom prípade, ak by nebol výklad zákona o súdnych poplatkoch pri vydaní uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2016-262 zo dňa 18.04.2018 považovaný za ústavne nesúladný (čo však Krajský súd v Nitre vzhľadom na už vyššie uvedenú právnu argumentáciu dôrazne odmieta).

33. Z obsahu súdneho spisu správneho súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Nitre č. k. 15S/16/2016 totiž vyplýva, že sťažovateľ zobral svoju kasačnú sťažnosť ešte pred vydaním rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2016-262 zo dňa 18.04.2018 v celom rozsahu späť. Vzhľadom na uvedený procesný úkon sťažovateľa, urobený v konaní o kasačnej sťažnosti by aj v prípade, ak by Krajský súd v Nitre o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2016-235 zo dňa 05.02.2018 rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2016-235 zo dňa 05.02.2018 ruší. Vzhľadom na nemožnosť vziať späť späťvzatie kasačnej sťažnosti, o kasačnej sťažnosti by v takomto prípade rozhodol kasačný súd tak, že konanie o nej zastavuje (§ 460 SSP).

34. Vyššie uvedené skutočnosti teda vylučujú tvrdenie sťažovateľa, že uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2016-262 zo dňa 18.04.2018 bol spôsobený sťažovateľovi nepriaznivý následok (spočívajúci v nemožnosti meritórneho posúdenia kasačnej sťažnosti kasačným súdom), keďže meritórnemu posúdeniu kasačnej sťažnosti kasačným súdom by bránilo späťvzatie kasačnej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 27.02.2018... Krajský súd v Nitre so zreteľom na vyššie uvedený skutkový stav (ktorý nie je sporný) a právnu argumentáciu dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

36. Krajský súd v Nitre vzhľadom na uvedené záverom navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky...takto nálezom rozhodol:

Základné právo sťažovateľa Poľovnícke združenie Trojchotár..., podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/16/2016-262 z 18. apríla 2018 porušené nebolo.»

K vyjadreniu krajského súdu sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaujal stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 3. septembra 2018, v ktorom zotrval na dôvodoch sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).

Článkom 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, predovšetkým práva na prístup k súdu a práva na spravodlivý proces, ktorému ochranu poskytuje aj čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru by v prípade opravných konaní došlo vtedy, ak by všeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím (IV. ÚS 279/05, IV. ÚS 337/04).

Podľa § 438 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

Podľa § 460 SSP kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.

Uznesením krajského súdu č. k. 15 S 16/2016-235 z 5. februára 2018 (ďalej len „uznesenie o zastavení konania“) bolo zastavené konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súdny poplatok zaplatil v stanovenej lehote, omylom však uviedol nesprávny variabilný symbol, preto mu bol súdny poplatok vrátený. Sťažovateľ opätovne zaplatil súdny poplatok a podal proti uzneseniu o zastavení konania sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol.

Ústavný súd z vyjadrenia podpredsedu krajského súdu, ktoré bolo potvrdené obsahom spisu krajského súdu sp. zn. 15 S 16/2016 (čl. 260), zistil, že sťažovateľ vzal svoju kasačnú sťažnosť, o ktorej bolo konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené, podaním z 27. februára 2018 doručeným krajskému súdu 5. marca 2018 späť.

Podstatou sťažnosti týkajúcej sa porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým uznesením, ktorým bolo potvrdené uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, krajský súd „zabránil, aby kasačná sťažnosť bola posúdená meritórne Najvyšším súdom Slovenskej republiky, čím odňal Sťažovateľovi právo domáhať sa súdnej ochrany“.

Ústavný súd v súvislosti s takto koncipovanými dôvodmi sťažnosti považuje za potrebné zdôrazniť, že ústavný súd a rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej konštantnej judikatúre opakovane zdôraznili, že ústava, ako aj dohovor chránia nie teoretické a iluzórne práva sťažovateľov, ale práva konkrétne a účinné, teda práva, ktorých sa dá reálne domáhať, a nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky (porovnaj napr. I. ÚS 5/02, I. ÚS 350/08, I. ÚS 255/2010).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že nepovažoval za potrebné preskúmavať napadnuté uznesenie krajského súdu, keďže aj v prípade, ak by dospel ku záveru, že konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené byť nemalo, takýto postup krajského súdu v okolnostiach sťažovateľovej veci by bol bez ústavnoprávnej relevancie.

Pokiaľ sťažovateľ vzal svoju kasačnú sťažnosť späť skôr, ako podal sťažnosť ústavnému súdu, požadovaná ústavno-právna ochrana sťažovateľa nemôže priniesť sťažovateľovi žiadny reálny význam, keďže následok napadnutého uznesenia krajského súdu, teda zastavenie konania o kasačnej sťažnosti je rovnaký, ako následok, ktorý vyvolal sťažovateľ svojím späťvzatím kasačnej sťažnosti.

Zjednodušene povedané, ak by aj ústavný súd zrušil namietané uznesenie krajského súdu, ku meritórnemu preskúmaniu sťažovateľovej kasačnej sťažnosti by ani v tom prípade nedošlo, pretože krajský súd by bol konanie o kasačnej sťažnosti pre jej späťvzatie sťažovateľom podľa § 460 SSP povinný zastaviť. Z uvedeného dôvodu vyslovenie sťažovateľových práv z dôvodov ním uvádzaných v sťažnosti doručenej ústavnému súdu neprichádzalo do úvahy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu, a teda že základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu porušené neboli.

Pokiaľ ide o návrh sťažovateľa zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu a priznať mu úhradu trov konania, ústavný súd uvádza, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže ústavný súd vyslovil, že v sťažnosti označené práva sťažovateľa porušené neboli, uvedenými návrhmi sťažovateľa sa už nezaoberal.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2018