SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 256/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť obce Brezovica, Osloboditeľov 346, Brezovica, zastúpenejadvokátom JUDr. Petrom Vevurkom, Mieru 312, Námestovo, vo veci namietanéhoporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom rozsudkuKrajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 992/2014 z 1. januára 2015, ktorým potvrdil výrokyrozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1 C 72/2008 zo 4. septembra 2014, ktorýmbola obec Brezovica zaviazaná zaplatiť navrhovateľke sumu 24 042,14 € a zaplatiť súdnypoplatok, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obce Brezovica o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2015doručená sťažnosť obce Brezovica, Osloboditeľov 346, Brezovica (ďalej len „sťažovateľka“),vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) výrokom rozsudku Krajského súdu v Žiline(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 992/2014 z 1. januára 2015, ktorým potvrdil výrokyrozsudku Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 C 72/2008 zo 4.septembra 2014, ktorým bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť navrhovateľke sumu 24 042,14€ a zaplatiť súdny poplatok.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola ako odporkyňa účastníčkoukonania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vedeného na okresnom súde pod sp. zn.1 C 72/2008. Okresný súd rozsudkom č. k. 1 C 72/2008-406 zo 4. septembra 2014 rozhodoltak, že zaviazal sťažovateľku zaplatiť navrhovateľke sumu 24 042,14 € s prísl. O odvolanísťažovateľky proti rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkomtak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal sťažovateľku zaplatiťnavrhovateľke sumu 24 042,14 €, a vo výroku, ktorým uložil sťažovateľke zaplatiť súdnypoplatok, potvrdil. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnémusúdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol: „1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom Krajského súdu v Žiline č. k. 9 Co/992/2014 zo dňa 1. januára 2015, ktorým krajský súd potvrdil výrok rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1 C/72/2008 zo dňa 4. 9. 2014, ktorým súd zaviazal sťažovateľa uhradiť navrhovateľke sumu 24 042,14 eur (čiastočne I.), a ktorým súd uložil povinnosť sťažovateľovi (odporcovi) zaplatiť súdny poplatok porušené bolo.
2. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 9 Co/992/2014 zo dňa 1. januára 1015, ktorým krajský súd potvrdil výrok rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1 C/72/2008 zo dňa 4. 9. 2014, ktorým súd zaviazal sťažovateľa uhradiť navrhovateľke sumu 24 042,14 eur (čiastočne I.), a ktorým súd uložil povinnosť sťažovateľovi (odporcovi) zaplatiť súdny poplatok, a vec vracia v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
3. Súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“
Rozsudok krajského súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, sťažovateľka k svojejsťažnosti nepripojila.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byťdôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhomna začatie konania (obsiahnutým v jeho petite, pozn.) okrem prípadov výslovne uvedenýchv tomto zákone.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie označených právzaručených ústavou a dohovorom rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co 992/2014z 1. januára 2015.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom nazačatie konania.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konaniai ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorýchosoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presnedefinované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnychaj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákonao ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súdpritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že sťažovateľkaso sťažnosťou, ktorú koncipoval jej právny zástupca (advokát), nedoručila rozsudokkrajského súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje. Tento nedostatok sťažovateľka neodstránilaa predmetný rozsudok nedoručila ani do času rozhodovania o jej sťažnosti.
V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinnýodstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnostiústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje takýnedostatok náležitostí predpísaných zákonom (absencia rozsudku krajského súdu), že nie jemožné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom,a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2015