znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 256/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť obce Brezovica, Osloboditeľov 346, Brezovica, zastúpenejadvokátom   JUDr.   Petrom   Vevurkom,   Mieru   312,   Námestovo,   vo   veci   namietanéhoporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom rozsudkuKrajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 992/2014 z 1. januára 2015, ktorým potvrdil výrokyrozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1 C 72/2008 zo 4. septembra 2014, ktorýmbola obec Brezovica zaviazaná zaplatiť navrhovateľke sumu 24 042,14 € a zaplatiť súdnypoplatok, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obce   Brezovica o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2015doručená sťažnosť obce Brezovica, Osloboditeľov 346, Brezovica (ďalej len „sťažovateľka“),vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) výrokom rozsudku Krajského súdu v Žiline(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 992/2014 z 1. januára 2015, ktorým potvrdil výrokyrozsudku Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 C 72/2008 zo 4.septembra 2014, ktorým bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť navrhovateľke sumu 24 042,14€ a zaplatiť súdny poplatok.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   bola   ako   odporkyňa   účastníčkoukonania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vedeného na okresnom súde pod sp. zn.1 C 72/2008. Okresný súd rozsudkom č. k. 1 C 72/2008-406 zo 4. septembra 2014 rozhodoltak, že zaviazal sťažovateľku zaplatiť navrhovateľke sumu 24 042,14 € s prísl. O odvolanísťažovateľky proti rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkomtak,   že   rozsudok   okresného   súdu   vo   výroku,   ktorým   zaviazal   sťažovateľku   zaplatiťnavrhovateľke sumu 24 042,14 €, a vo výroku, ktorým uložil sťažovateľke zaplatiť súdnypoplatok, potvrdil. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnémusúdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol: „1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   výrokom   Krajského   súdu   v   Žiline   č. k. 9 Co/992/2014   zo   dňa   1.   januára   2015,   ktorým   krajský   súd   potvrdil   výrok   rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1 C/72/2008 zo dňa 4. 9. 2014, ktorým súd zaviazal sťažovateľa uhradiť navrhovateľke sumu 24 042,14 eur (čiastočne I.), a ktorým súd uložil povinnosť sťažovateľovi (odporcovi) zaplatiť súdny poplatok porušené bolo.

2. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 9 Co/992/2014 zo dňa 1. januára 1015,   ktorým   krajský   súd   potvrdil   výrok   rozsudku   Okresného   súdu   Námestovo   č.   k. 1 C/72/2008 zo dňa 4. 9. 2014, ktorým súd zaviazal sťažovateľa uhradiť navrhovateľke sumu 24   042,14   eur   (čiastočne   I.),   a   ktorým   súd   uložil   povinnosť   sťažovateľovi   (odporcovi) zaplatiť súdny poplatok, a vec vracia v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

3. Súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“

Rozsudok   krajského   súdu,   proti   ktorému   sťažnosť   smeruje,   sťažovateľka   k   svojejsťažnosti nepripojila.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byťdôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhomna začatie konania (obsiahnutým v jeho petite, pozn.) okrem prípadov výslovne uvedenýchv tomto zákone.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľky   je   namietané   porušenie   označených   právzaručených   ústavou   a   dohovorom   rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn.   9   Co   992/2014z 1. januára 2015.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom nazačatie konania.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konaniai ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorýchosoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené   advokátom.Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presnedefinované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnychaj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákonao ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súdpritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   v   zmysle   už   uvedeného   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľkaso sťažnosťou,   ktorú   koncipoval   jej   právny   zástupca   (advokát),   nedoručila   rozsudokkrajského súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje. Tento nedostatok sťažovateľka neodstránilaa predmetný rozsudok nedoručila ani do času rozhodovania o jej sťažnosti.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinnýodstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinného   právnehozastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z   doterajšej   rozhodovacej   činnostiústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,III. ÚS 357/2010,   II. ÚS 309/2010,   I. ÚS 162/2010,   IV. ÚS 234/2010,   III. ÚS 206/2010,IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.Aj v   tomto   ohľade   naďalej   zostáva   v   platnosti   zásada   „vigilantibus   iura   scripta   sunt“,t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom   na   už   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   takýnedostatok náležitostí predpísaných zákonom (absencia rozsudku krajského súdu), že nie jemožné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom,a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015