znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 256/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   Z.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Máriou Lukačovičovou,   Hlavná   156,   Dubová,   vo   veci   namietaného   porušenia   základných   práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu v Trnave sp. zn. 11 Co/280/2012 z 20. novembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Z.   o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2014   doručená   sťažnosť   J.   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného   porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 1 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co/280/2012 z 20. novembra 2013 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

2.   Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol navrhovateľom   v súdnom   spore   o určenie   neplatnosti   dôvodov   vydedenia   vedenom na Okresnom súde Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 16 C/161/2010. Okresný súd rozsudkom z 12. apríla 2012 určil, že „závet a listina o vydedení, ktoré listiny spísala poručiteľka... na Notárskom úrade... vo forme notárskej zápisnice... je neplatná. Odporkyňa je   povinná zaplatiť   navrhovateľovi   trovy konania   840,84 eur...“.   O odvolaní   odporkyne rozhodol krajský súd namietaným rozsudkom z 20. novembra 2013 tak, že „rozsudok súdu prvého   stupňa   v časti   určenia   neplatnosti   listiny   o vydedení   potvrdzuje,   v časti   určenia neplatnosti závetu mení tak, že závet je v časti, v ktorej došlo k opomenutiu navrhovateľa neplatný a vo zvyšku o určení neplatnosti závetu návrh zamieta. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“.

3. Podľa názoru sťažovateľa „Krajský súd v Trnave nesprávne posudzoval platnosť závetu,   keď   nebral   v   úvahu   skutočnosť,   že   údaje   uvedené   v   notárskej   zápisnici   sú nepravdivé   a   teda,   že   poručiteľka   neprejavila   skutočnú   vôľu   zanechať   svoj   majetok odporkyni...

Porušenia mojich základných ústavných práv sa Krajský súd v Trnave dopustil i tým, že mi nepriznal právo na náhradu trov konania a nedostatočne odôvodnil skutočnosť, prečo mi nepriznal trovy konania. Môj nárok na priznanie odmeny za právne zastúpenie je svojou povahou nárokom hmotnoprávnym, a je tak krytý ústavne zaručeným právom legitímneho očakávania   uspokojenia   daného   nároku.   Krajský   súd   v   Trnave   v   rozsudku   č.   k. 11 Co/280/2012 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ bol v konaní úspešný čiastočne. Toto jeho tvrdenie nie je pravdivé, pretože vo veci som podľa rozsudku krajského súdu 75 %- ný úspech.“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné práva sťažovateľa podľa článku 20 ods. 1, článku 46 ods. 1 Ústavy SR, článku   1   ods.   1,   článku   36   ods.   1   Listiny...,   článku   1   Dodatkového   protokolu   č.   1 k Dohovoru... a článku 6 ods. 1 Dohovoru... boli porušené rozsudkom Krajského súdu... č. k. 11 Co/280/2012 zo dňa 20. 11. 2013.

3. Rozsudok Krajského súdu... č. k. 11 Co/280/2012 zo dňa 20. 11. 2013 sa v časti jeho výroku, ktorým zamietol vo zvyšku o určení neplatnosti závetu rozsudok súdu prvého stupňa, zrušuje.

4. Rozsudok Krajského súdu... zo dňa 20. 11. 2013 sa v časti jeho výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania, zrušuje.

5. Vec sa vracia Krajskému súdu... na ďalšie konanie.

6. J. Z. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 €...“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie označených základných   práv   zaručených   ústavou   a   listinou,   ako   aj   práv   zaručených dohovorom a dodatkovým protokolom postupom a rozhodnutím krajského súdu „v časti jeho výroku, ktorým zamietol vo zvyšku o určení neplatnosti závetu rozsudok súdu prvého stupňa“ (body 1 a 4) spočívajúcim v ním tvrdených skutočnostiach už uvedených v bode 3.

8. Podľa § 236 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 238 ods. 1 OSP dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon ochranu jeho základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

10.   Podľa   stabilnej judikatúry   ústavný súd   nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti   vo   veciach,   v   ktorých   sa   sťažovateľ   mohol   domôcť   ochrany   v   konaní   pred všeobecným   súdom   vlastnými,   dovolenými   a   Občianskym   súdnym   poriadkom ustanovenými   procesnými   úkonmi   (podobne   napr.   IV.   ÚS   49/05,   II.   ÚS   73/05, I. ÚS 243/2010).

11. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu podaním zo 14. apríla 2014 oznámil, že „proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu sme nepodali dovolanie“. Z ustanovenia § 238 ods. 1 OSP vyplýva (pozri bod 8), že proti namietanému rozsudku mohol sťažovateľ podať dovolanie. Je zrejmé, že sťažovateľ nevyčerpal tento opravný prostriedok, ktorý mu Občiansky súdny poriadok poskytuje na ochranu jeho základných práv.

12. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal možnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu v napadnutej časti „v časti jeho výroku, ktorým zamietol vo zvyšku o určení neplatnosti závetu rozsudok súdu prvého stupňa“ (bod 4) dovolanie podľa § 238 ods. 1 OSP. Ústava ani zákon o ústavnom súde (§ 53 ods. 1) nepripúšťajú, aby si   účastník   konania   zvolil   medzi   súdnymi   orgánmi   ochrany   porušení   základných   práv a slobôd,   naopak,   čl.   127   ods.   1   ústavy   jednoznačne   požaduje   vyčerpanie   všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

13.   Vychádzajúc   z   týchto   právnych   záverov   a   skutkového   stavu   opísaného sťažovateľom ústavný súd uzavrel, že v jeho veci vo vzťahu k namietaným porušeniam práv nie je sťažnosť prípustná, preto ju odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

14. Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, ďalšími návrhmi sťažovateľa sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2014