znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 256/2012-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júna   2012 predbežne prerokoval sťažnosť F. Š., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   v spojení   s   čl.   46   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Ro 699/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. Š.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2012 doručená   sťažnosť   F.   Š.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu   Bratislava   IV   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 25 Ro 699/2011.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 25 Ro 699/2011 sa návrhom doručeným okresnému súdu 12. mája 2011 sťažovateľ domáhal vydania európskeho platobného rozkazu, ktorým by okresný súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť   mu   9 000 000   €.   Podľa   sťažovateľa   okresný   súd   okrem   jedinej   výzvy,   ktorou ho vyzval   na   preukázanie   jeho   osobných   a   majetkových   pomerov,   na   ktorú   sťažovateľ reagoval   podaním   24.   augusta   2011,   nevykonal   vo   veci   žiadny   ďalší   procesný   úkon. Sťažovateľ tvrdí, že v dôsledku uvedeného laxného postupu okresného súdu sa neustále prehlbuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie konania.  

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Od uvedeného dátumu, tj. od 24.08.2011 v spise nebol uskutočnený žiadny ďalší úkon smerujúci k vydaniu európskeho platobného príkazu a to aj napriek tomu, že sa jedná o skrátenú formu konania, ktorá má urýchľovať vymožiteľnosť práva v slovenskej republike.... Po osobnom nahliadnutí navrhovateľa do spisu dňa 01.03.2012, navrhovateľ našiel na čísle listu 35 výzvu zo dňa 28.02.2012 o tom, že má súdu do 15 dní od doručenia výzvy predložiť   vyplnené   tlačivo   o   osobných,   majetkových   a   zárobkových   pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov. Tuná podotýkame, že uvedené tlačivo už bolo súdu doručené na základe výzvy zo dňa 22.07.2011, ktorá bola navrhovateľovi doručená dňa 15.08.2011 a svoju povinnosť si navrhovateľ splnil osobným podaním dňa 24.08.2011. Od   doručenia   potvrdenia   o   osobných,   majetkových   a   zárobkových   pomeroch na oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   t.j.   od   24.08.2011   súd   v   spise   nevykonal   žiadny relevantný   úkon   a   výzvu   zo   dňa   28.02.2012   považujeme   za   prejav   neznalosti   spisu pridelenému zamestnancovi súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa zakotvené v článku 46 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je nečinnosťou Okresného súdu Bratislava IV porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky nariaďuje Okresnému súdu Bratislava IV., aby vo veci vedenej pod sp. zn. 25Ro/699/2011 konal a rozhodol.

3.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   úvahy Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť k rukám advokáta JUDr. M. Š., B.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   posúdenie,   či   postupom   okresného   súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25   Ro   699/2011   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 1 v spojení s čl. 46 ústavy.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do   úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (m. m. IV. ÚS 74/05).

V súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov má sťažovateľ s účinnosťou od 1. apríla 2005 možnosť ako účinný prostriedok nápravy využiť sťažnosť adresovanú predsedovi všeobecného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).  

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05, IV. ÚS 74/05), že účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil protiprávny   stav   zapríčinený   nesprávnym   postupom   alebo   svojou   nečinnosťou.   Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky   podľa   zákona   o súdoch   alebo   ak   sa   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd z listu predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 3237/2012 z 1. júna 2012 zistil, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (princíp subsidiarity) nevyužil možnosť podať predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní   podľa   zákona   o   súdoch   a   ani   nepreukázal,   že   uvedenú   podmienku   nesplnil z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa   (§   53   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde),   pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k názoru, že nie sú splnené podmienky na jej prijatie na ďalšie konanie, a preto sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2012