znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 256/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť L. V. – A., bytom N., zastúpeného JUDr. L. M., N., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Cb 37/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. V. – A. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2006 doručená sťažnosť L. V. – A., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. L. M., N., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   34   Cb   37/02, týkajúcom sa jeho návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že „Dňa   10.   8.   2001   som   podal   návrh na určenie neplatnosti   právneho   úkonu   na   Okresný   súd   v Nových   Zámkoch.   Vec   bola pod sp. zn.   6   C   112/01   odstúpená   na   Krajský   súd   v Bratislave,   kde   bola   vedená pod sp. zn. 34 Cb 37/02.

Prvý úkon vykonal Krajský súd v Bratislave až po dvoch rokoch od podania návrhu a to uznesením zo dňa 22. 10. 2003 pod č. k. 34 Cb 37/02, ktorým konanie prerušil. Proti tomuto uzneseniu som podal odvolanie dňa 11. 11. 2003. Uznesením Najvyššieho súdu SR pod č. k. 7 Obo 327/03 dňa 10. 11. 2004 bolo rozhodnuté, že môjmu odvolaniu sa vyhovuje vo   vzťahu   k žalovanému   v 1.   rade   tak,   že   napadnuté   uznesenie   sa   zrušuje   a vo   vzťahu k žalovanému v 2. rade sa potvrdzuje.

Najvyšší súd SR uznesením pod č. k. 3 Ndob 51/2005 zo dňa 28. 7. 2005 vyslovil, že na konanie je príslušný Okresný súd v Nových Zámkoch pod sp. zn. 6 C 112/01. (...) V súčasnosti   je   táto   vec   vedená   na   Okresnom   súde   v Nových   Zámkoch pod č. k. 16 C 241/05 (...).“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal tento nález:„1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Cb 37/02 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Nových Zámkoch prikazuje, aby vo veci 16 C 241/05 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 200.000,- Sk (slovom dvestotisíc slovenských korún), ktorú sumu je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Sťažovateľovi   priznáva   trovy   právneho   zastúpenia   5.788,-   Sk   (slovom   päťtisíc sedemstoosemdesiatosem slovenských korún), ktorú sumu je Krajský súd Bratislava povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. L. M., N. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“II.

K sťažnosti   boli   pripojené   aj   uvedené   uznesenia   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 10. novembra 2004 a z 28. júla 2005.

Najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   3   Ndob   51/2005-101   z 28.   júla   2005   na   základe nesúhlasu   krajského   súdu   s postúpením   mu   veci   vedenej   okresným   súdom   pod sp. zn. 6 C 112/01 týkajúcej sa právnej veci „žalobcu L. V., podnikajúceho pod obchodným menom A., N., proti žalovaným: 1) B., a. s. v likvidácii, B., 2) S., s. r. o., N., o určenie neplatnosti právneho úkonu (...)“ rozhodol, tak, že „Na konanie je príslušný Okresný súd v Nových Zámkoch.“

Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že predmetné uznesenie najvyššieho súdu   bolo   doručené   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   6.   septembra   2005,   čo   nakoniec potvrdzuje aj prijímacia dátumová pečiatka na kópii tohto uznesenia pripojenej k sťažnosti.

III.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   34   Cb   37/02   došlo   k porušeniu   sťažovateľom označeného základného práva.

Aj keď je v záhlaví sťažnosti uvedené, že: „Sťažnosť smeruje proti:

1. Krajský súd Bratislava 2.   Okresný   súd   Nové   Zámky“ ústavný   súd   vychádzajúc   zo   skutočnosti kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom, no najmä zo znenia petitu sťažnosti,   ktorým   sa   sťažovateľ   domáhal   vyslovenia   porušenia   označeného   základného práva „postupom Krajského súdu Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Cb 37/02“, (s poukázaním na ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde o viazanosti ústavného súdu   návrhom   na   začatie   konania)   posudzoval   predmetnú   sťažnosť   len   v zmysle (rozsahu) predloženého   návrhu,   t.   j.   vo   vzťahu   k postupu   krajského   súdu   v konaní pod sp. zn. 34 Cb 37/02.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

Keďže sťažovateľ namietal porušenie označeného základného práva výslovne len v konaní pred krajským súdom, začala plynúť lehota na podanie sťažnosti (proti tomuto subjektu) ustanovená v § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde dňom doručenia uznesenia najvyššieho súdu o určení miestnej príslušnosti právnemu zástupcovi sťažovateľa, t. j. dňom nasledujúcim po 6. septembri 2005.

Sťažovateľova   sťažnosť   bola   doručená   ústavnému   súdu   14.   júla   2006,   teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z uvedeného dôvodu odmietol ako oneskorene podanú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, ústavný súd už o jeho žiadosti   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a náhrady   trov   konania nerozhodol, lebo ich poskytnutie je v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy (resp. § 56 ods. 4 a § 36 ods.   2 zákona o ústavnom   súde)   viazané na vyhovenie sťažnosti. Ústavný súd v závere poznamenáva, že žiadosť o prikázanie okresnému súdu konať vo veci sp. zn. 16 C 241/05 bez zbytočných prieťahov je vzhľadom k nedožadovaniu sa predchádzajúceho vyslovenia porušenia označeného základného práva postupom okresného súdu v namietanom konaní z už uvedeného dôvodu bezpredmetná.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006