znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 256//05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. V., N., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. T., P., vo   veci   namietaného   porušenia   základných   práv   podľa   čl. 6   ods.   1   a čl.   17   Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   a podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v T. sp. zn. ČVS:   ORP-751/1-OVK-TN-2004   z 21.   júla   2005   a uznesením   Okresnej   prokuratúry v Trenčíne č. k. 1 Pv 659/2004-125 z 30. augusta 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. V.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra 2005 doručená sťažnosť Ing. K. V., N. (ďalej len „sťažovateľka“), podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a zákazu zneužitia práv podľa čl. 17 dohovoru a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v T.   (ďalej   aj   „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: ORP-751/1-OVK-TN-2004 z 21. júla 2005 a uznesením Okresnej prokuratúry v Trenčíne (ďalej aj „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 659/2004-125 z 30. augusta 2005.

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že: «Sťažovateľka   podáva   ústavnú   sťažnosť,   nakoľko   je nútená sa domáhať ochrany svojich práv na Ústavnom súde SR z dôvodu, že uzneseniami vyšetrovateľa   OR   PZ   v T.,   odd.   vyšetrovania   a následne   uznesením   prokurátora   OP v Trenčíne boli porušené jej základné práva a slobody garantované Ústavou SR a základné slobody vyplývajúce z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľka   bola   manželkou   Ing.   F.   V.   a spoločne   s manželom   užívali   byt   v N. Za trvania   manželstva   dochádzalo   od   r.   1991   medzi   sťažovateľkou   a manželom   ku konfliktom,   kedy   Ing.   V.   sťažovateľku   napadol   dňa   4.   8.   1991,   spôsobil   jej   zlomeninu nosových   kostí   s dobou   liečenia   21   dní.   Sťažovateľka   vzhľadom   na   postavenie   Ing.   V. v práci a najmä jeho sľub, že sa k fyzickému napádaniu nikdy nevráti, podľa vtedy možných ustanovení   trestného   poriadku,   trestné   oznámenie   zobrala   späť   a trestné   stíhanie   bolo zastavené.

Sťažovateľka   veľakrát   konflikty   riešila   privolaním   policajnej   hliadky,   podaním trestných oznámení a v konečnom dôsledku návrhom o rozvod manželstva.

Konflikty oboch manželov boli postúpené vo všetkých prípadoch okrem spomínaného v roku 1991, až do r. 2004 na prejednanie priestupku a Ing. V. bol aj uznaný vinným za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a fyzický útok.

Nakoľko sa situácia vyhrocovala a najmä fyzické napádania zo strany Ing. V. sa stupňovali,   sťažovateľka   podala   návrh   o rozvod   manželstva   a zároveň   na   okresný   súd podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby odporcovi súd zakázal dočasne vstupovať do sídla ich trvalého bydliska až do právoplatného skončenia konania o úplné vylúčenie odporcu z užívacieho práva k bytu.

OS v Trenčíne v konaní 8 C 75/2004 dňa 25. 6. 2004 vydal predbežné opatrenie a vyhovel sťažovateľke s tým, že Ing. V. zakázal dočasne vstupovať do trvalého bydliska až do   právoplatného   skončenia   veci   o vylúčenie   odporcu   z užívacieho   práva   k bytu.   Súd v uznesení o vydaní predbežného opatrenia konštatoval zo strany Ing. V. vyhrážky fyzickej likvidácie,   fyzické   napadnutia   a nadávky   aj   pred   malol.   synom   s tým,   že   konštatuje,   že naposledy bol fyzický útok dňa 12.   5.   2004,   ktorý bol opäť predmetom priestupkového konania   proti   občianskemu   spolunažívaniu   a zároveň   aj   tu   boli   konštatované   zranenia s predpokladanou dobou liečby 5 dní. K 25. 6. 2004, teda ku dňu vydania predbežného opatrenia nebolo toto priestupkové konanie ukončené.

Ing.   V.   po   doručení   predbežného   opatrenia   nerešpektoval   toto   uznesenie   OS v Trenčíne,   byt   odmietal   opustiť   a naďalej   pokračoval   v svojom   konaní,   myslíme   tým k fyzickým   a psychickým   útokom   na   sťažovateľku.   Napriek   nadobudnutiu   účinnosti uznesenia o zákaze vstupu do trvalého bydliska Ing. V. stále sa tu zdržoval a tento dňa 14. 8. 2004 fyzicky po predchádzajúcej hádke napadol sťažovateľku a spôsobil jej zranenia v oblasti úst, nosa, tým, že ju päsťou udrel do tváre, po údere stratila stabilitu a pri páde sa udrela   o pracovnú   dosku   kuchynskej   linky,   a utrpela   odreniny   hrudných   stavcov   chrbta s PN od 16. 8. 2004 do 3. 9. 2004. Sťažovateľka podala trestné oznámenie a dňa 23. 9. 2004 vyšetrovateľ   OR   PZ   v T.   pracovisko   N.   pod   ČVS:   751/1-OVK-TN-2004   začal   trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a Tr. zák. a pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Od vznesenia obvinenia Ing. V. a po výsluchu poškodenej – sťažovateľky dňa 23. 9. 2004, polícia, resp. vyšetrovateľ začal podľa názoru sťažovateľky a jej právneho zástupcu vykonávať prieťahy v konaní, najmä v konaní nekonal. Sťažovateľka podávala na vyšetrovateľa sťažnosti na prieťahy v konaní a následne aj žiadala o vylúčenie vyšetrovateľa z veci z dôvodu, že jej býv. manžel je bratom vyšetrovateľa policajného zboru OR PZ v T., pracovisko D. Viackrát jej býv. manžel počas hádok a útokov zdôraznil, že vzhľadom na svoje známosti a jeho postavenie   v zamestnaní,   nepreukáže   svoje   tvrdenia   a sťažovateľka   začala   pociťovať,   že vyhrážky   o nedostupnosti   k spravodlivému   vyšetreniu   a súdu   začínajú   byť   pravdivé. Dozorujúci prokurátor nepovažoval dôvody odňatia veci vyšetrovateľovi za dôvodné a tiež neuznal sťažnosti na prieťahy v konaní. Okrem výsluchov oboch účastníkov konfliktov, t. j. poškodenej a obvineného, v prípravnom konaní vyšetrovateľ nariadil znalecké dokazovanie na psychologické vyšetrenie malol. syna M., na jeho celkovú charakteristiku so zameraním na všeobecnú vieryhodnosť jeho osobnosti. Sťažovateľka namietala zaujatosť psychológa, ktorý   bol   pribratý   ako   znalec   z dôvodu,   že   je   priateľom   brata   obvineného   a taktiež namietala   tento   dôkaz,   nakoľko i keď   sú   býv.   manželia   t.   č.   rozvedení,   doposiaľ nie   je právoplatne   rozhodnuté   o zverení   malol.   syna   do   výchovy   a opatery,   otec   so   synom manipuluje a z toho dôvodu tento dôkaz sťažovateľka nepovažovala za objektívny. Opäť námietky   sťažovateľky   neboli   dôvodné   a úkon   bol   vykonávaný.   Vyšetrovateľ   nevypočul ostatných svedkov, ktorých navrhovala sťažovateľka a to najmä praktickú lekárku MUDr. J. B., ktorá ošetrovala po útokoch sťažovateľku a tiež susedku sťažovateľky Ľ. S. Chcem podotknúť,   že   znalec   sa   v svojom   posudku   nezaoberal   takými   skutočnosťami,   ktoré   mu sťažovateľka uvádzala a to napr. správanie syna v škole, kde triedna učiteľka do žiackej knižky uviedla, že syn sa hrubo správa k spolužiačkam, vulgárne na ne pokrikuje z okna a pod.   Vyšetrovateľ   zámerne   nenariadil   znalecké   dokazovanie   na   zistenie   post traumatického   syndrómu   u sťažovateľky,   čo   tiež   považujeme   za   zámerné   a účelové.   Po doručení   znaleckého   posudku   a urgenciách   zo   strany   sťažovateľky,   aby   v konaní   boli vykonávané ďalšie dôkazy a aby vyšetrovateľ nespôsoboval prieťahy a pod., dňa 21. 7. 2005 vyšetrovateľ OR PZ v T. pracovisko N. vydal uznesenie, ktorým zastavil trestné stíhanie, „lebo nie je tento skutok trestnými činom a nie je dôvod na postúpenie veci“.

Proti tomuto uzneseniu si sťažovateľka podala na Okresnú prokuratúru v Trenčíne v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú okresný prokurátor v konaní 1 Pv 659/2004-125 zamietol, nakoľko   sa   stotožnil   s uznesením   vyšetrovateľa   a uviedol,   že   sťažnosť   nie   je   dôvodná. Opravný prostriedok nie je prípustný. Sťažovateľka chce poukázať na absolútne nesprávne uvádzané dôvody oboch rozhodnutí. Skutkové podstaty skutkov, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie boli zmenené, dopĺňané vyšetrovateľom a boli v nich uvádzané skutočnosti, ktoré nikdy sťažovateľka neuviedla a z toho dôvodu považuje rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v T. a Okresnej prokuratúry v Trenčíne, za nekvalifikované, neobjektívne a nie v súlade s trestným právom SR. Ak vyšetrovateľ a prokurátor dospeli k záveru, že nejde o žiadny trestný čin v konaní Ing. V., ako zdôvodnili PN a viditeľné rany po útokoch na tele Ing. V.? Vyšetrovateľ   oprel   svoje   uznesenie   o   výpoveď   malol.   syna   M.,   pričom   sťažovateľka   vo výpovediach uvádzala, že syn takmer nikdy nevidel fyzické útoky otca na jej osobu, avšak najväčším pochybením v prípravnom konaní bola skutočnosť, že vyšetrovateľ vyvodil závery o spôsobe mechanizmu zranenia subjektívne, bez znaleckého posudku. Domnievame sa, že bolo jeho povinnosťou ustanoviť v skutku ohľadne ublíženia na zdraví znalca, ktorý mal vyhodnotiť výpovede poškodenej, obvineného a príp. aj malol. syna, ktorý tvrdil, že si matka zranenia   spôsobila   sama   a   znalec   mal   určiť   možný   mechanizmus   zranenia   a   ktorá z alternatív uvádzaných poškodenou, obvineným, príp. svedkami je dôveryhodnejšia, pričom znalec mal vyhotovovať posudok až po vypočutí lekárky, ktorá vystavovala PN a vykonávala prvé   ošetrenie,   príp.   po   výsluchu   iných   svedkov.   Tieto   pochybenia   považujeme   za pochybenia zámerné a ich nevykonaním je snaha nevyšetriť konanie Ing. V. v súlade so zákonom aj s ohľadom na uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 21. 7. 2005, ktorý na str. 7 v dolnej časti uvádza, že z lekárskej správy J. B., ošetrujúcej lekárky sťažovateľky je zistené, že   sťažovateľka   počas   napadnutí   manželom   nebola   PN,   resp.   jej   bola   vystavená   na maximálne 5 dní. (...) Neobjektívnosť a zaujatosť vo vyšetrovaní utvrdzuje sťažovateľku aj porušenie procesných noriem trestného práva. Po vznesení obvinenia Ing. V. pre trestný čin podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., § 215 ods. 1 písm. a Tr. zák., neskôr § 171 ods. 3 Tr. zák., vyšetrovateľ upozornil sťažovateľku na zmenu právnej kvalifikácie tak, že stíhané skutky budú posudzované iba ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a Tr. zák. Taktiež skutok stíhaný podľa § 171 ods. 3 Tr. zák. bude posudzovaný naďalej   ako   trestný   čin   podľa   §   238   ods.   1   Tr.   zák.   V   uznesení   vyšetrovateľa   zo   dňa 21. 7. 2005, ktorým zastavuje trestné stíhanie sú však uvádzané ustanovenia §§, ktoré podľa predchádzajúcich   upozornení   mali   byť   posudzované   podľa   iných   ustanovení   trestného zákona. Z toho vyplýva, že uznesením o zastavení stíhania má byť rozhodnuté o všetkých skutkoch. Zámerom uznesenia je neprehľadnosť a najmä nemožnosť preskúmania v prípade nejasností, o ktorých skutkoch bolo rozhodnuté zastavením trestného stíhania. (...) Tvrdím,   že   napadnutými   rozhodnutiami   došlo   k porušeniu   ústavného   práva sťažovateľky   na   spravodlivé   súdne   konanie   v zmysle   čl.   6   bod   I.   a čl.   17   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11.»

Poukazujúc   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   jej sťažnosť prijal na ďalšie konanie „a po vykonaní dokazovania vyniesol tento nález: „Uznesením   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   PZ   v T.,   odbor   všeobecnej kriminality, 1. oddelenie vyšetrovania pracovisko N. zo dňa 21. 7. 2005, ČVS: ORP-751/1- OVK-TN-2004   a Uznesením   Okresnej   prokuratúry   v Trenčíne   zo   dňa   30.   8.   2005 1 Pv 659/2004   došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   spravodlivé   súdne konanie   podľa   čl.   6   bod.   I.   a porušeniu   zákazu   zneužitia   práv   podľa   čl.   17   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v znení   protokolu   č.   11   a k porušeniu ústavného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Uznesenie vyšetrovateľa OR PZ T. zo dňa 21. 7. 2005 ČVS: ORP-751/1-OVK-TN- 2004 a uznesenie Okresnej prokuratúry v Trenčíne zo dňa 30. 8. 2005 1 Pv 659/2004-125 sa zrušujú.

Okresná   prokuratúra   v Trenčíne   je   povinná   nahradiť   sťažovateľke   náhradu   trov konania a právneho zastúpenia ako budú vyčíslené.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a druhej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.   Ak   porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Podľa čl. 17 dohovoru sa nič v tomto dohovore nemôže vykladať tak, akoby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných   na   zničenie   ktoréhokoľvek   z tu   priznaných   práv   a   slobôd   alebo   na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to Dohovor ustanovuje.Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie zákazu zneužitia práv podľa čl. 17 dohovoru a porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v T. sp. zn. ČVS: ORP-751/1-OVK-TN-2004 z 21. júla 2005 a uznesením Okresnej prokuratúry v Trenčíne č. k. 1 Pv 659/2004-125 z 30. augusta 2005.

V zmysle   §   31   ods.   1   zákona   č. 153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné   orgány.   Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľke účinnú ochranu jej práv a právom chránených záujmov   (mutatis   mutandis   IV.   ÚS   158/03).   Použitie   týchto   právnych   prostriedkov   je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa   čl.   127   ústavy,   a teda   i podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažovateľka podala podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry pri vybavovaní jej sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa. Okrem toho sťažovateľka, ktorá je zastúpená advokátkou, neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala   ospravedlnenie   nevyužitia   všetkých   právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon sťažovateľke na ochranu jej práv poskytuje. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľka, ak sa domnieva, že označené orgány činné v trestnom konaní porušili jej základné práva podľa čl. 6 ods. 1, čl. 17 dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, nevyužila tie právne prostriedky, ktoré jej zákon účinne poskytuje na ochranu jej práv voči rozhodnutiam uvedených orgánov činných v trestnom konaní.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľky nie je prípustná   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany základných práv a slobôd, a rozhodol o nej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2005