znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 255/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenejadvokátom JUDr. Jurajom Birošom, Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušeniazákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľačl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.21 C 29/2012 z 2. mája 2012, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 173/2012zo   17.   decembra   2012   a   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn.6 Cdo 78/2015 z 28. januára 2015 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základnýchpráv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   rozsudkom   Okresného   súduHumenné   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn.   21   C   29/2012   z   2.   mája   2012   (ďalej   len„rozsudok okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajskýsúd“) sp. zn. 6 Co 173/2012 zo 17. decembra 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)a uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp. zn.6 Cdo 78/2015 z 28. januára 2015 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„V   právnej   záležitosti,   ktorá   sa   viedla   na   Okresnom   súde   Humenné,   č.   k. 11 C 786/2002   o majetkoprávne   vysporiadanie   združenia   fyzických   osôb,   som   ako žalobkyňa   požadovala   od   odporkyne ⬛⬛⬛⬛ zaplatenie   podielu zo združenia, vo výške 46.471,48 € (1.400 000 Sk), s príslušným úrokom v čase kauzy. Konajúci súd, Okresný súd Humenné, zákonným sudcom, JUDr. Koščom vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11C 786/2002 zo dňa 08.06.2004, že žalobu zamieta stým, že ma zaviazal zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 281.690 Sk, ktorú zastupoval advokát JUDr. Hrubišák, AK Humenné, ako aj 110 Sk trovy štátu.

Proti   uvedenému   rozsudku, som cestou advokáta JUDr. Sitarčíka AK Humenné, podala odvolanie, ktoré odvolací súd Krajský súd Prešov rozhodnutím č. k. 4 Co 60/2005 zo dňa 28. 04. 2005 potvrdil v celom rozsahu.

Na základe podnetu Generálneho prokurátora SR, Najvyšší súd SR, rozhodnutím č. k. 2 Mcdo 7/2006 zo dňa 28. 02. 2007, zrušil rozhodnutie tak prvostupňového, ako aj druhostupňového   súdu   odôvodnením,   že   oba   súdy   POCHYBILI   a   vec   vrátili   na   nové konanie.   Okresný   súd   Humenné,   opätovne   žalobu   zamietol   a   to   rozsudkom   č. k. 11 C/23/2007 zo dňa 09. 03. 2010, zákonným sudcom JUDr. Koščom. Odvolací Krajský súd Prešov, rozhodnutím č. k. 1 Co 74/2007 zo dňa 25. 10. 2010 rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie, v písomnom vyhotovení odôvodnením viazanosti právneho názoru vyššieho stupňa.

K uvedenému skutkovému stavu, ktorý sa viedol na Okresnom súdu Humenné, pod č. k.   11   C   786/2002   si   dovoľujem   poznamenať,   že   z   dôvodu,   že   napadnuté   citované rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť   a   vykonateľnosť,   bola   voči   mojej   osobe   vedená exekúcia,   ktorá   mi   spôsobila   nielen   osobnú   a   spoločenskú   traumu,   ale   aj   finančne poškodila, ktorej následky trvajú doposiaľ.

Rozhodnutím   Krajského   súdu   Prešov,   č.   k.   1   Co   74/2007   zo   dňa   25.   10.   2010 a vrátením spisu Okresnému súdu Humenné vo veci už konal sudca Mgr. Sivák, ktorý rozhodnutím, č. k. 11 C 23/2007 zo dňa 24. 05. 2011 žalobe vyhovel, len čo do výšky istiny. Krajský   súd   Prešov   rozhodnutím   č.   k.   11   Co   88/2011   zo   dňa   22.   02.   2012,   potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Humenné, čo do istiny a v časti príslušenstva a trov konania, vec vrátil na ďalšie konanie, o ktorom Okresný súd Humenné, č. k. 21 C 29/2012 zo dňa 02. 05. 2012   rozhodol   tak,   že   mne   žalobkyni   priznal   príslušenstvo   len   vo   výške   9   % z vymáhanej istiny, t. j. 46.471,49 €, odo dňa 30. 03. 2012, a nepriznal trovy konania, ako aj požadovaný úrok z omeškania podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 2 Mcdo 7/2006   zo   dňa   28.   02.   2007.   Odvolací   súd   Krajský   súd   Prešov   citované   rozhodnutie rozhodnutím č. k. 6 Co 173/2012 zo dňa 17. 12. 2002 potvrdil.

Voči uvedeným rozhodnutiam, som cestou advokátskej kancelárie Košice, advokátka JUDr. Holováčová podala dovolanie, ktoré NS SR uznesením č. k. 6 Cdo 78/2014 zo dňa 28. 01. 2015 odmietol.“

Sťažovateľka   ďalej   argumentovala,   že   v   súvislosti   s   uvedeným   právnym   stavomuzatvorila   so   svojím   právnym   zástupcom   JUDr.   Sitarčíkom   súdny   zmier   a   na   základeuznesenia okresného súdu sp. zn. 6 C 55/2014 z 28. októbra 2014 sa zaviazala zaplatiť musumu 5 100 € za poskytnutie právnej služby v mesačných splátkach. Proti sťažovateľke jev súčasnosti vedené exekučné konanie pod sp. zn. Ex 10/2014 týkajúce sa trov právnehozastúpenia JUDr. Sitarčíka ako následok exekúcie vedenej JUDr. Mazúrom, ktorá bolazastavená na základe dobropisu JUDr. Sitarčíka.

Podľa názoru sťažovateľky «bola poškodená nielen po finančnej stránke, ale voči mojej osobe ako účastníčke, tak sporového konania, vrátane exekučného postupu, konajúce súdy hrubo porušili nielen upravujúce právne predpisy a konali v rozpore so zákonom, ale porušili Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavou SR garantované základné práva, ba čo viac, aj rozhodnutia ESĽP, takto:

- porušili právo na spravodlivý súdny proces a zachovanie právnej istoty, podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, pretože nezohľadnili tak skutkový stav a nezaoberali sa dôvodmi, ktoré bolo potrebné v konaní zohľadniť, ba čo viac, i napriek ich vysloveniu, nerešpektovali objektívny   stav   –   na   jednej   stane   sami   konštatujú,   kedy   združenie   zaniklo,   t. j.   dňa 31. 12. 2001,   na   strane   druhej   tvrdia,   že   žalovaná   sa   do   omeškania   nedostala,   lebo nevedela   kedy   združenie   zaniklo.   Súd   sa   vyvracia   pretože   na   jednej   strane   zmluvu   o združení zo dňa 13. 06. 1997 vyhlasuje za neplatnú a vtom istom výroku ju neguje, že určovaciu žalobu, že nedošlo k vytvoreniu združenia zamieta, súd nerešpektuje skutočnosť, že v čase vytvorenia združenia, nebolo potrebné tento vzťah uzatvárať písomnou formou – nakoľko   neodškriepiteľné   existovala   v   písomnej   forme   aj   s   určeným   podielom,   ktoré žalovaná porušovala – postačovala aj ústna dohoda – § 829 a nasl. OZ, nehovoriac, že som ako účastníčka združenia podávala daňové priznanie osve, ako aj žalovaná, čo príslušný Daňový úrad Snina potvrdil. Neobstojí preto tvrdenie žalovanej a súdu, že išlo o pracovno- právny vzťah, pretože JEDNOZNAČNE zo zmluvy o združení vyplýva, že tu nemožno použiť ust. Zákonníka práce z uvedených právnych skutočnosti – existencia združenia – a to, že som   sa   na   práci   v   združení   osobne   zúčastňovala,   nemá   nijaký   vplyv   pre   právne posudzovanie,   či   združenie   existovalo   alebo   nie,   viď   III. ÚS 334/2007,   II. ÚS 159/2007. Vzhľadom na to, že rozhodovacia prax všeobecných súdov je odlišná, podávam túto ústavnú sťažnosť, pretože by došlo k diskriminačnému rozhodnutiu a tento stav je neudržateľný, viď III. ÚS 328/2005, I. ÚS 236/2006.

- konajúci súd a to hlavne prvostupňový – Okresný súd Humenné – spôsobil vedomý prieťah v konaní, pretože daná kauza, aj keď ju zoberieme z pohľadu právnej a faktickej zložitosti   sporu,   správaniu   účastníkov   konania   a   postupu   samotného   súdu,   nehovoriac o „vyjadrení   zákonného   sudcu   JUDr.   Košča,   že   je   jednoduchá   a zvládnuteľná“   za 3 mesiace, ak nedôjde k dohode, nebol potrebný takýto postup – vedome predlžovať – odvolávajúc   sa   na   rozhodnutie ÚS SR.   III. ÚS 69/2011,   hlavne   však   s   dôrazom   na relevantnú skutočnosť, že postup JUDr. Košča od času, keď NS SR zrušil rozhodnutie tak prvostupňového,   ako   aj   druhostupňového   súdu,   nevyžadoval   vykonaný   postup,   vrátane faktu, že absolútne nezvládol fakt riešenia znaleckého posudku, ktorý som doslova slušne povedané   „dotlačila“   k   vykonaniu,   aj   prosbami   u   znalkyne,   viď   uznesenie ÚS SR, č. II. ÚS 423/2008 zo dňa 20. 11. 2008,

-   porušenie   mojich   práv   argumentujem   aj   skutočnosťou,   že   po   rozhodnutí odvolacieho súdu – Krajský súd Prešov, č. k. 1 Co 74/2007 zo dňa 25. 10. 2010 došlo zo strany   JUDr.   Košča,   v   tom   čase   predsedu   súdu,   k   vedomému   porušeniu   zásady ZÁKONNÉHO SUDCU, že zmenou rozvrhu práce odňal sebe kauzu a vec bola pridelená Mgr. Sivákovi, čím došlo k porušeniu nemožnosti odňatia veci zákonnému sudcovi, ak nie sú splnené zákonné dôvody a to: úmrtie, dlhodobá PN, preloženie na iný súd, preloženie na inú   agendu,   potiažne,   že   sudca   stratil   mandát   sudcu,   na   základe   skutočnosti,   že   bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Tento postup nielenže odporuje zákonu, osvojenej praxi súdov, ale odporuje akejkoľvek logike, ba čo viac možno považovať aj za delikt   voči   Trestnému   zákonu   –   zneužitie   právomoci   verejného   činiteľa,   pretože   JUDr. Koščo   išiel   postupom   z   predsedu   súdu   na   sudcu   –   nie   opačne   –   nehovoriac   o skutočnostiach, ktoré sú všeobecne známe, nebola ochota ich riešiť, ba čo viac, že kauza bola v personálnom prepojení na zainteresované osoby, bez ďalšieho konštatovania, viď zmena rozvrhu práce, ktorá bola vykonaná na jeho podnet – dodatok č. 3 k rozvrhu práce na r. 2010, bod 3, účinný dňa 12. 07. 2010 – ako predseda súdu, čo nepotrebuje ďalší akýkoľvek komentár, odporuje Vyhl. č. 118/2005 Z. z. a dikciám § 152 s dôrazom na ods. 4, 5, 6 § 170 ods. 5 Kancelárskeho poriadku pre súdy, čo potvrdzujú aj Vaše rozhodnutia č. k. III ÚS 212/2011, III. ÚS 390/2010,

- jedným z ďalších dôvodov, v ktorých vzhľadom na právo podať ústavnú sťažnosť, že bol porušený zákon a moje práva, vidím aj v tom, že JUDr. Koščo vedome porušil zásadu viazanosti právneho názoru vyššieho súdu – § 226 O. s. p. v jeho vydaných rozhodnutiach- čo potvrdzuje aj rozsudok NS SR č. k. 2 MCdo 7/2006 zo dňa 28. 02. 2007 a rozhodnutie Krajského súdu Prešov, č. k. 1 Co 74/2007 zo dňa 25. 10. 2010 – § 243 d ods. 1 O. s. p. Považujem   preto   aj   rozhodnutie   NS   SR,   č.   k.   6   Cdo   78/20014   zo   dňa   28.   01.   2015, v odôvodnení na strane 4 ods. 3, že tak nebolo vykonané písomnou formou za aroganciu, čo deklarujú aj rozhodnutia všeobecných súdov a osvojená súdna prax,

- moje ústavné práva konajúce súdy porušili aj pri zohľadnení inštitútu trov konania a trov právneho zastúpenia. Je neprijateľné   a zákonu odporujúce, aby v rozhodovacej činnosti, konajúci sudca Mgr. Sivák mne ako žalobkyni nepriznal trovy konania, majúc na mysli trovy právneho zástupcu JUDr. Sitarčíka napriek tomu, že v spore som bola úspešná! Je irelevantné, aby súd pri rozhodovaní postupoval spôsobom, že spočítal tak istinu plus príslušenstvo a z jej objemu vyvodil právny názor podložený rozhodnutím, že v spore som nemala 100% úspech a preto rozhodol, že výdaje môjho právneho zástupcu znášam ja, čoho vrcholom je zaplatenie trov štátu, pretože to ABSOLÚTNE odporuje logike ust. § 137 a nasl. O. s. p., s dôrazom na dikciu § 142 ods. 1 O. s. p., pretože PRÍSLUŠENSTVO nie je podmienkou úspechu vo veci samej, nehovoriac o neodškriepiteľnom fakte a skutočnosti, že nie mojou vinou predmetný spor sa viedol   tak dlho, vrátane skutočnosti,   že absolútne nechápem nie logiku, ale právne posúdenie pri rozhodovaní Mgr. Siváka, ktorý nezohľadnil dobu, ktorá prebehla do času, keď mu spis bol pridelený a vo veci konal ako zákonný sudca, teda nezohľadnil petit, ktorý deklaroval pred ním už aj NS SR, ktorý zrušil rozhodnutie tak Okresného súdu Humenné, ako aj Krajského súdu Prešov, pretože vo veci POCHYBILI, čiže nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodli na ujmu mojich zákonných práv, v rozpore so zákonom. Porušenie zásady úspechu v konaní a znášania trov konania a trov právneho zastúpenia spôsobili aj výdaje, ktoré mi vznikli v exekúcii vedenej JUDr. Mazurom, jeho číslo Ex 316/2006, na základe poverenia Okresného súdu Humenné, č. k. 12 Er/126/2006. Táto   exekúcia   bola   zastavená   dňa   31. 12. 2009.   V   súčasnej   dobe   je   voči   mne   vedená exekúcia   JUDr.   Špičkom,   č.   k.   Ex   10/2014,   na   základe   poverenia   Okresného   súdu Humenné, č. k 5702 074610 zo dňa 12. 02. 2014 vo výške 336 € s prísl., ako dopad kauzy, exekúcii, ktorú viedol voči mne súdny exekútor JUDr. Mazur, táto bola zastavená a ide trovy, JUDr. Sitarčíka (môj právny zástupca), čo potvrdzujú aj Vaše rozhodnutia, ktoré sú citované na str. 3 ods. 1.,

- mám za to, že boli porušené moje základné ústavou garantované práva aj z toho pohľadu, že ani GP SR, ako aj Minister spravodlivosti SR, MS SR a predsedkyňa Okresného súdu Humenné a verejná ochrankyňa práv nevyužili svoje zákonné postavenie a opatrenia, aby postup súdov v predmetnej veci dali na pravú mieru, ktorú v podstate možno rozdeliť na dva   samostatné   prípady,   t. j.   prvý   prípad,   keď   rozhodoval   sudca   JUDr.   Koščo   a   jeho rozhodnutia   č. k.   11 C 786/2002,   zo   dňa   08. 06. 2004,   č. k.   11 C 23/2007,   zo   dňa 09. 03. 2010 a druhý prípad, sudca Mgr. Sivák a jeho rozhodnutia   č. k. 21 C 29/2012, zo dňa 02.05.2012 mimo istiny č. k. 11 C 23/2007, zo dňa 24. 05. 2012, ako aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov, č. k. 6 Co 173/2012, zo dňa 17. 12. 2012, č. k 4 Co 60/05, zo dňa 28. 04. 2005   a   v   konečnom   dôsledku   rozhodnutie   NS   SR   č. k.   6 Cdo 78/2014   zo   dňa 28. 01. 2015, boli vydané na moju ujmu, v rozpore so skutkovým stavom, odporujúc zákonu, čím spôsobili deformáciu práva, každé svojím dielom pretože:

porušili princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva, porušili zásadu neodňateľnosti práva zákonného sudcu, spôsobili prieťah konaní, nerešpektovali zásadu viazanosti právneho názoru vyššieho stupňa, nerešpektovali zásadu úspechu v konaní, náhradu trov konania,

spôsobili na môj úkor finančnú ujmu.»

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, bytom Snina, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi, základného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1,2 Ústavy SR a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Okresného súdu Humenné   č.   k.   21   C   29/2012   zo   dňa   02.   05.   2012   a   Krajského   súdu   Prešov   č.   k. 6 Co 173/2012, zo dňa 17. 12. 2012 porušené boli.

2. Rozsudok Okresného súdu č. k. 21 C 29/2012 zo dňa 02. 05. 2012, Krajského súdu Prešov č. k. 6 Co 173/2012, zo dňa 17. 12. 2012 a Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Cdo 78/2015 zo dňa 28. 01. 2015 zrušuje a vec vracia na ďalšie konania.

3. Okresný súd Humenné, Krajský súd Prešov a Najvyšší súd SR sú povinní uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy tohto konania, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby... celková odmena 355,73 € s DPH na účet právneho zástupcu JUDr. Juraja Biroša, ktorý v mojom mene koná do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“Sťažovateľka súčasne požiadala ústavný súd o poskytnutie ochrany ňou označenýchpráv   aj   po   zákonom   ustanovenej   zákonnej   lehote   a   súčasne   o   odklad   vykonateľnostirozhodnutia okresného súdu sp. zn. 6 C 55/2014 z 28. októbra 2014 o schválení súdnehozmieru.

II.

Sťažovateľka   doručila   ústavnému   súdu   2.   júna   2015   podanie,   v   ktoromprostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila, že svoju sťažnosť doručenú ústavnémusúdu berie späť v plnom rozsahu z dôvodu duplicitne podanej sťažnosti v tej istej veci, anavrhla, aby ústavný súd v súlade s § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a opostavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)konanie zastavil.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavnýsúd   konanie   o   nej   zastaví   okrem   prípadu,   ak   ústavný   súd   rozhodne,   že   späťvzatie   sanepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniualebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva aleboslobody sťažovateľa.

Z   citovaného   ustanovenia   §   54   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   zákono ústavnom súde ponecháva ústavnému súdu možnosť okrem iného rozhodnúť, že záujem naochrane základných práv a slobôd sťažovateľa je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľavziať   svoju   sťažnosť   späť   (porov.   II. ÚS 38/96,   II. ÚS 256/2013),   a   teda   rozhodnúť,   žespäťvzatie   sťažnosti   sa   nepripúšťa.   Ústavný   súd   sa   vo   svojej   judikatúre   prihlásilk materiálnemu chápaniu ochrany základných práv a slobôd, a tak ústavný súd musí priprerokovávaní späťvzatia sťažnosti a rozhodovaní o zastavení konania skúmať, či zastavenímkonania v dôsledku späťvzatia sťažnosti nebudú mimoriadne závažným spôsobom porušenézákladné práva a slobody sťažovateľa.

V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku späťvzatia sťažnostinebudú mimoriadne závažným spôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateľky aže nie sú dôvody na to, aby rozhodol, že späťvzatie sa nepripúšťa. Vychádzal pritom ajzo skutočnosti, že k späťvzatiu sťažnosti došlo z dôvodu, že na ústavnom súde pod sp. zn.Rvp 7190/2015 prebieha konanie s identickými účastníkmi, zhodným predmetom konania,ako aj rovnakými skutkovými okolnosťami.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015