znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 255/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci namietaného   porušenia   jeho   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd,   práva   na slobodu   podľa   čl.   5 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a práva   na   beztrestnosť podľa   čl.   7   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd rozsudkom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod č. k. 3 T 262/2007-458 z 3. decembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu   v Trenčíne č. k. 3 To 16/2009-505 z 21. mája 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2009 doručená   sťažnosť   J.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   z 20.   júla   2009   vo   veci   namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru a práva na beztrestnosť podľa čl. 7 ods. 1 dohovoru rozsudkom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod č. k. 3 T 262/2007-458 z 3. decembra 2008 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 To 16/2009-505 z 21. mája 2009.

1. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„... Dňa 3. 12. 2008 ma Okresný súd v Prievidzi... odsúdil na doživotný trest... Dňa 21. 5. 2009 mi Krajský súd v Trenčíne moje odvolanie zamietol, do dnešného dňa, t. j. 20. 7. 2009 mi rozsudok z Krajského súdu v Trenčíne nebol doručený.

Moja sťažnosť smeruje na predmetný rozsudok v tom zmysle, že nie je spravodlivý a to bez ohľadu aj na tú skutočnosť keby som hypoteticky pripustil, že by som spáchal trestný čin za ktorý mi bol trest uložený...“

2. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zrušil namietané rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu a vec vrátil na nové konanie okresnému súdu.

3. V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   ústavný   súd   zistil   tieto skutočnosti:

a) Okresný súd rozsudkom č. k. 3 T 262/2007-458 z 3. decembra 2008 rozhodol tak, že „Obžalovaní... J. K.... M. Š.... sú vinní, že

dňa 16. 4. 2007... po predchádzajúcej dohode v úmysle získať finančné prostriedky, v parku... v čase, keď Š. T. vykonával v kríkoch malú potrebu ho obvinený J. K. udrel... v dôsledku čoho Š. T. spadol na zem, kde mu obžalovaná M. Š.... odcudzila 10 ks bankoviek po 500,- Sk, po čom obaja obžalovaní ušli, čím spôsobili Š. T. škodu vo výške 5 000,- Sk, pričom   obžalovaný   J.   K.   sa   uvedeného   skutku   dopustil,   hoci   už   bol   rozsudkom Okresného súdu v Martine, sp. zn. 4 T 41/87 zo dňa 6. 10. 1987... odsúdený za trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom... k trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, z výkonu ktorého bol prepustený na slobodu dňa 2. 1. 1990 a hoci už bol rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 3 T 67/03 zo dňa 19. 2. 2004... odsúdený aj za trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom... k súhrnnému trestu odňatia slobody, vo výmere 4 roky nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený..., teda

obžalovaný J. K. spoločným konaním použil proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom už bol za taký čin dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody,

obžalovaná M. Š. spoločným konaním proti inému požila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čím spáchali

obžalovaný J. K. zločin lúpeže spolupáchateľstvom..., obžalovaná M. Š. zločin lúpeže spolupáchateľstvom... a za to sa odsudzujú: Obžalovaný J. K.... k trestu odňatia slobody na doživotie, z výkonu ktorého v zmysle § 67 ods. 3 Tr. zák. nemôže byť podmienečne prepustený.

Podľa § 48 ods. 3 písm. a) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Obžalovaná M. Š.... k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 11 (jedenásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1 písm. b) Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia...“.

b) Krajský súd uznesením č. k. 3 To 16/2009-505 z 21. mája 2009 rozhodol, že „... sa odvolanie obžalovaného J. K. zamieta“. Rozsudok nadobudol vo vzťahu k sťažovateľovi právoplatnosť 21. mája 2009.

c) Na výzvu ústavného súdu okresný súd listom sp. zn. Spr 928/09 z 21. augusta 2009 podal tieto informácie:

„Vo veci ods. J. K.... Vám predkladám rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3 T/262/2007 z 3. 12. 2008 ako i uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3 To/16/2009 z 21. 5. 2009.

Uznesenie Krajského súdu Trenčín obž. J. K. prevzal až dňa 5. 8. 2009... Zo   spisu   3   T   262/07   nevyplýva   vedomosť,   že   by   sťažovateľ   podal   dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola a vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľovo tvrdenie, že vo veci konajúce všeobecné súdy označenými rozhodnutiami porušili ním uvedené práva najmä tým, že mu uložili najvyšší trest bez možnosti jeho podmienečného prepustenia na slobodu.

Podľa ustanovenia § 368 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (v znení zákona č.   650/2005 Z.   z.)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „Trestný   poriadok“) dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa ustanovenia § 370 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni..., a to podľa ustanovenia odseku 2 citovanej právnej normy, ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, v lehote najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.

Podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak   bol   obvinenému   uložený   trest   odňatia   slobody   na   doživotie   a   súd   rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Ako vyplýva z už uvedeného [pozri bližšie body 3a), 3b), 3c) I. časti odôvodnenia], právoplatným   uznesením   odvolacieho   súdu   bola   sťažnosť   (odvolanie)   sťažovateľa   proti prvostupňovému   rozsudku   zamietnutá,   teda   prvostupňovým   rozsudkom   (odobreným krajským súdom) mu bol uložený taký trest (doživotný trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného   prepustenia   na   slobodu),   ktorý   mu   umožňuje   domáhať sa   nápravy   ním tvrdeného   porušenia   označených   práv   zaručených   dohovorom   podaním   dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v danom   prípade   sťažovateľ   nevyčerpal   všetky prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   a slobôd   v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže doteraz nepodal dovolanie proti namietanému uzneseniu krajského súdu, a to napriek tomu, že podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. l) Trestného   poriadku   bol   tento   mimoriadny   opravný   prostriedok   proti   označenému rozhodnutiu krajského súdu prípustný.

Ústavou   daná   právomoc   ústavného   súdu   neumožňuje   ústavnému   súdu   nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 371 ods. 1 písm.   l)   Trestného   poriadku.   Ústavný   súd   môže   založiť   svoju   právomoc   na   konanie až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej   ochrany   svojich   práv.   Ústava   ani   zákon   o ústavnom   súde   nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Aj podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti   vo   veciach,   v   ktorých   sa   sťažovateľ   mohol   domôcť   ochrany   v konaní   pred všeobecným   súdom   vlastnými,   dovolenými   a Trestným   poriadkom   ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).

Ako   to   vyplýva   z čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu   poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je/bolo prípustné dovolanie [§ 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku], právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa má najvyšší   súd   ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola preto sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením ako neprípustná odmietnutá.

Ústavný   súd   ešte   poznamenáva,   že   dôvodom   odmietnutia   sťažnosti   v časti namietajúcej neústavnosť rozsudku okresného súdu č. k. 3 T 262/2007-458 z 3. decembra 2008 je nedostatok právomoci ústavného súdu (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde) konať vo veci, pretože o odvolaní sťažovateľa konal a rozhodol miestne a vecne príslušný odvolací súd (krajský súd uznesením č. k. 3 To 16/2009-505 z 21. mája 2009).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009