znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 254/2010-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010 prerokoval sťažnosť T. B., S., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 44 Cb 48/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. B.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 10. marca 2010 doručená sťažnosť T. B. (ďalej len sťažovateľ), ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 44 Cb 48/2005.

2.   Sťažovateľ   navrhoval   vydať   nález,   ktorým   sa   vysloví   porušenie   uvedeného základného práva s tým, aby sa okresnému súdu prikázalo konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ   zároveň   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   1   100   € a náhradu trov konania.

3.   Sťažovateľ   uviedol,   že   postupom   okresného   súdu   došlo   k porušeniu   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy. Zo sťažnosti však vyplýva, že sťažovateľ sám svojím právnym úkonom postúpil pohľadávku, ktorá bola predmetom konania na okresnom súde, na spoločnosť R., s. r. o.,   a zároveň   sám   požiadal   súd   o zámenu   účastníctva   na   strane   aktívne   legitimovaného subjektu. Tento návrh sťažovateľa okresný súd zamietol uznesením z 9. marca 2009, proti ktorému sa sťažovateľ 30. marca 2009 odvolal. O odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z   28. októbra 2009 pod sp. zn. 1 Cob 130/2009, ktorým zámenu účastníkov v konaní na okresnom súde pod sp. zn. 44   Cb   48/2005   pripustil.   Podľa   názoru   sťažovateľa   okresný   súd   bol   nečinný   v období od februára 2009 do polovice októbra 2009.

4.   Ústavný   súd   rozhoduje   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také   rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

5. Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

6.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (I. ÚS 292/09). Ústavný   súd   už   rozhodol,   že   v kontexte   citovaného   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona o ústavom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03, I. ÚS 292/09). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bolo na ústavnom súde uplatnené v čase, keď porušenie označeného práva ešte trvalo.

7. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh dospel ústavný súd k záveru, že zásah do práv garantovaných čl. 48 ods. 2 ústavy vo vzťahu k nečinnosti okresného súdu bol ukončený 17.   decembra   2009, kedy   nadobudlo   právoplatnosť uznesenie krajského súdu z 28. októbra 2009 sp. zn. 1 Cob 130/2009, ktorým bolo zmenené uznesenie okresného súdu z 9. marca 2009 tak, že sa zámena účastníkov konania pripustila. Sťažovateľ inak sám v sťažnosti   špecifikuje   ako   obdobie   nečinnosti   iba   konanie   pred   okresným   súdom v časovom úseku od februára 2009 do polovice októbra 2009. Ústavnému súdu však bola predmetná sťažnosť doručená 10. marca 2010, t. j. nepochybne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej   lehoty.   Ústavný   súd   preto   považuje   sťažnosť   sťažovateľa   za   podanú oneskorene.

8. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako oneskorene podaná, ústavný súd o ďalších nárokoch   na   ochranu   ústavnosti   uplatnených   v návrhu   na   rozhodovanie   vo   veci   samej nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010