znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 254/08-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. E. S. R., B., zastúpenej advokátkou JUDr. L. K., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv na prerokovanie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 38 P 48/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. E. S. R.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ ) bola 17. apríla 2008 doručená sťažnosť (doplnená 14. mája 2008) Mgr. E. S. R. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základných práv na prerokovanie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 P 48/2002.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   20.   novembra   2003   ako   matka maloletej K. okresnému súdu návrh na začatie konania o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, ktoré je vedené pod sp. zn. 38 P 48/2002.

Ďalej v sťažnosti uviedla:«Rozhodnutím zo dňa 12. 04. 2002 bolo rozvedené manželstvo sťažovateľky. Zároveň bola sťažovateľke zverená do výchovy jediná dcéra K. a bývalý manžel sťažovateľky... bol zaviazaný platiť na dcéru K. výživné v sume 2.000,- Sk mesačne....

05. 06. 2002... podal... bývalý manžel sťažovateľky... návrh na zmenu zverenia s tým, že   ako   podstatnú   zmenu   okolností   uviedol,   že   „spanikáril   na   pojednávaní   pri   rozvode manželstva a že si dieťa želá vyrastať s ním a on to chce“. Súdne konanie o zmenu zverenia bolo ukončené rozhodnutím o zastavení konania vydaním dňa 17. 05. 2007 na základe späťvzatia návrhu na začatie konania....

Dňa   20.   11.   2003   podala   sťažovateľka   ako   matka   maloletej   K.,   ktorej   bola   K. zverená do výchovy, na Okresný súd Bratislava III návrh na začatie konania o zvýšenie výživného na maloleté dieťa.

... Návrhom sťažovateľky sa súd až do právoplatného ukončenia konania iniciovaného otcom dieťaťa o zmenu zverenia nezaoberal, vec pripojil k spisu o zmenu zverenia a ďalej vo veci nekonal. Hoci obe súdne konania boli vedené na tom istom súde medzi tými istými účastníkmi,   procesný   postup   súdu,   t.   j.   takéto   „spojenie   vecí",   nebolo   v   záujme hospodárnosti konania a už vôbec nie efektívnosti ochrany práv sťažovateľky, pretože súd sa až do 17. 05. 2007 zaoberal výlučne návrhom otca na zmenu zverenia. Uvedený postup - favorizovanie   konania   o   návrhu   otca   -   bol   v   rozpore   s   ústavným   právom   sťažovateľky na súdnu   ochranu   jej   práv,   keď   konanie   o   jej   návrhu   na   začatie   konania   o   zvýšenie výživného súd oddialil o 42 mesiacov....

Uvedený   procesný   postup   súdu   má   za   následok,   že   v   konaní   o   zmenu   výšky už určeného výživného na maloleté dieťa, ktoré právne ani fakticky zložité nie je (pričom metodika   postupu   všeobecných   súdov   je   dostatočne   jasná   a   podporená   stabilizovanou judikatúrou), konajúci súd neuskutočnil až do júna 2007 žiaden procesný úkon smerujúci k meritórnemu   rozhodnutiu,   a   tým   aj   k   ochrane   existenčných   práv   sťažovateľky   a   jej maloletej dcéry, ktorá si vyžaduje osobitná pozornosť a rýchly a efektívny postup súdu. Postup   a   úkony   sťažovateľky   v   konaní   o   zvýšení   výživného   žiadnym   spôsobom nemohli prispieť k prieťahom v konaní ani viesť k spomaleniu postupu súdu, nakoľko tento vo veci jej návrhu na zvýšenie výživného vôbec nekonal....

Uvedený   postup   súdu   preto   vyvolal   v   sťažovateľke   objektívne   odôvodnené pochybnosti o nestrannosti súdu, ktorý organizáciou svojho procesného postupu favorizoval konanie   iniciované   otcom,   čím   prezumoval   skutočnosť,   že   k   zmene   zverenia   dcéry sťažovateľky dôjde, v dôsledku čoho rozhodnutie o zvýšení výživného nie je potrebné vydať a vo vecou sa vôbec zaoberať.»

Nárok na priznanie nemateriálnej ujmy sťažovateľka odôvodnila predovšetkým tým, že „v dôsledku toho, že súd vo veci zvýšenia výživného 4 roky vôbec nekonal, bola vzhľadom na   nižšie   uvedené   skutočnosti   vystavená   mimoriadne   silnému   psychickému   tlaku spôsobenému riešením existenčných otázok dcéry.“.

Sťažovateľka žiada v zmysle sťažnosti a jej doplnenia z 13. mája 2008 vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:

„Základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v článku 48 odseku 2 Ústavy SR, bolo postupom Okresného súdu Bratislava III v súdnom konaní spis. zn. 38P 48/2002 o zvýšenie výživného porušené.

Základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   nestranným   súdom,   zaručené v článku 46 odseku 1 Ústavy SR, bolo postupom Okresného súdu Bratislava III v súdnom konaní spis. zn. 38P 48/2002 porušené.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vsunie 70 000,- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   III,   je   povinný   sťažovateľke   nahradiť   trovy   právneho zastúpenia v sume 6.732,- Sk do 15 dni od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2.   V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   veci   si   ústavný   súd   vyžiadal stanovisko namietaného okresného súdu a nahliadol do predmetného súdneho spisu (sp. zn. 38 P 48/2002). Priebeh súdneho konania tak vo veci zmeny zverenia maloletého dieťaťa, ako aj návrhu na zvýšenie výživného sa v podstatnom neodlišoval od ďalej uvedeného.

Z vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu (Spr. 3253/08 z 23. júna 2008), ktorá si osvojila vyjadrenie zákonnej sudkyne, vyplýva, že predmetný „...návrh... na zvýšenie výživného bol podávaný v priebehu konania o návrhu otca na zmenu zverenia o mal. K. zo dňa 05. 06. 2002, v ktorom súd vykonával rozsiahle dokazovanie. Dňa 17. 09. 2002 bol vo veci   vytýčený   termín   pojednávania,   po   výsluchu   rodičov   bolo   nariadené   znalecké dokazovanie.   Dňa   03.   02.   2003   bol   zaslaný   súdu   znalecký   posudok...   Proti   uzneseniu o určení odmeny znalcovi... matka maloletej... podala odvolanie.... Uznesením Krajského súdu   Bratislava...   bolo   uznesenie   prvého   stupňa   potvrdené.   Tunajšiemu   súdu   bol   spis vrátený 20. 01. 2004. Úpravou zo dňa 22. 01. 2004 tunajší súd vytýčil pojednávanie na 12. 02.   2004.   na   predmetné   pojednávanie   sa   dňa   10.   02.   2004   matka   maloletej ospravedlnila, nasledujúce pojednávanie bolo vytýčené na 04. 03. 2004, pričom právna zástupkyňa matky sa ospravedlnila a žiadala odročiť termín pojednávania, nakoľko matka trvá na jej účastí. Nový termín bol stanovený na 30. 03. 2004, pričom dňa 29. 03. 2004 telefonicky neúčasť ospravedlnila právna zástupkyňa matky i matka z dôvodu nástupu na materskú dovolenku a žiadala odročiť pojednávanie. Dňa 30. 03. 2004 súd vypočul znalca a termín ďalšieho pojednávania vytýčil na 15. 04. 2004, na ktorý termín sa dňa 14. 04. 2004 opakovane ospravedlnila matka i jej právna zástupkyňa. Nasledujúci termín bol stanovený na 29. 04. 2004, pričom sa opakovane matka maloletej ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Vo veci bolo dňa 29. 04. 2004 rozhodnuté rozsudkom proti ktorému dňa 02. 09. 2004 podala odvolanie matka cestou právnej zástupkyne, dňa 22. 09. 2004 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave. V čase, keď sa spis nachádzal na odvolacom súde, žiadala právna zástupkyňa matky vytýčiť termín pojednávania vo veci zvýšenia   výživného,   krajský   súd   uznesením   zo   dňa   05.   04.   2005   rozsudok   súdu   prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.   Prvostupňový súd vykonával dokazovania v intenciách uznesenia Krajského súdu... a žiadal matku o zabezpečenie účasti maloletej na pojednávaní. Dňa 05. 05. 2005 bol urobený dopyt na bydlisko matky a maloletej... cestou právnej zástupkyne, ktorý bol urgovaný dňa 07. 06. 2005 a následne 13. 09. 2005. Právna zástupkyňa matky dňa 14. 10. 2005 oznámila, že matka spolu s maloletej bývajú v B. na... Dňa 21. 10. 2005 bolo vykonané šetrenie kolíznym opatrovníkom, pričom bolo zistené, že matka spolu s maloletou bývajú na Č. (čl. 188). Šetrenie v rodine vykonal v tom čase príslušný kolízny opatrovník... Dňa 10. 02. 2006 tunajší súd úpravou vytýčil termín na 30. 03. 2006, na ktorý termín mala matka a jej právny zástupkyňa zabezpečiť účasť K. na pojednávaní. Na pojednávaní 30. 03. 2006 právny zástupkyňa žiada, aby súd upustil od výsluchu K. s poukazom na návrh dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletej, ktorá však nebola rodičmi podpísaná. Nový termín bol vytýčený na 16. 05. 2006 s tým, že matka zabezpečí prítomnosť maloletej K. na pojednávaní a rodičia sa pokúsia o uzavretie rodičovskej dohody. Dňa 15. 05. 2006 telefonicky právny zástupkyňa matky ospravedlnila neúčasť matky a právnej zástupkyne. Nový termín bol vytýčený na 20. 06. 2006, na ktorom pojednávaní právna zástupkyňa matky žiadala upustiť od výsluchu maloletej K. a v prípade, že   súd   od   jej   výsluchu   neupustí,   bude   namietať   zaujatosť   zákonnej   sudkyne.   Právna zástupkyňa   matky   námietku   zaujatosti   voči   zákonnej   sudkyni   doplnila   podaním   zo   dňa 11. 08. 2006, poplatok za odvolanie bol uhradený dňa 11. 09. 2006. Spis bol dňa 10. 11. 2006 predložený Krajskému súdu..., ktorý uznesením zo dňa 28. 11. 2006 nevylúčil zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci, pričom uznesenie spolu so spisom   bolo   vrátené   31.   01.   2007.   Úpravou   zo   dňa   15.   02.   2007   bol   vytýčený   termín pojednávania na 20. 03. 2007, na ktorý termín právny zástupkyňa matky ospravedlnila neúčasť K., ktorá sa pripravuje na prijímacie pohovory. Neprítomná bola i matka maloletej. Vzhľadom k tomu, že matka maloletú vystavovala neustálemu psychickému tlaku a robila prieťahy v konaní, aby nemohla byť maloletá vypočutá, otec cestou právnej zástupkyne svoj návrh na zmenu zverenia vzal späť a konanie žiadal zastaviť. Uznesením zo dňa 17. 05. 2007 súd konanie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletej zastavil. Po ukončení konania o   zmenu   zverenia   maloletej   tunajší   súd   úpravou   zo   dňa   17. 05.   2007   vytýčil   termín pojednávania vo veci zvýšenia výživného na maloletú na 19. 06. 2007, na ktorý termín pojednávania sa matka a jej právny zástupkyňa dňa 18. 06. 2007 ospravedlnili. Nový termín bol stanovený na 11. 09. 2007 s tým, že pred otvorením pojednávania sa rodičia cestou právnych zástupcov pokúsia o uzavretie rodičovskej dohody. Nový termín bol stanovený na 11. 10. 2007, na ktorý termín pojednávania sa matka maloletej nedostavila, pričom pred otvorením pojednávania došlo k náhlej nevoľnosti u právnej zástupkyne matky a bola jej poskytnutá   prvá   pomoc.   Obe   právne   zástupkyne   žiadali   o   odročenie   pojednávania. Nasledujúce   pojednávanie   bolo   stanovené   na   27.   11.   2007,   pričom   dňa   23.   11.   2007 prevzala   zastupovanie   matky   maloletej   nová   právna   zástupkyňa.   Na   uvedený   termín pojednávania sa matka maloletej opakovane nedostavila, je neúčasť ospravedlnila právna zástupkyňa. Nový termín bol stanovený na 24. 01. 2008, kedy sa dostavila matka a súd vykonal   jej   výsluch.   Nasledujúci   termín   bol   stanovený   na   28.   02.   2008,   na   ktorom pojednávaní bol vypočutý otec maloletej a nový termín bol stanovený na 22. 04. 2008 s tým, že kolízny opatrovník prešetrí pomery na strane maloletej a vykoná pohovor s dieťaťom. Na pojednávaní   dňa   22.   04.   2008   súd   konštatuje,   že   neboli   prešetrené   pomery   na   strane rodičov a nebol vykonaný pohovor s maloletou. Pomery boli prešetrené až 11. 06. 2008, pričom na pojednávaní dňa 12. 06. 2008 bolo vo veci zvýšenia výživného na maloletú K. rozhodnuté....   Matka   maloletej   K.   v priebehu celého   súdneho   konania   o zmenu zverenia   maloletej vytvárala mnohé obštrukcie. Najmä však opakovane nezabezpečovala účasť maloletej na súdom vytýčených pojednávaniach, na ktoré ako vyplýva zo spisovej dokumentácie bola riadne   predvolaná   s   riadne   vykázaným   doručením.   Osobitne   týmto   hrubým   spôsobom sťažila postup súdu pri prejednávaní veci a sama tak znemožnila rozhodnúť vo veci samej. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,   správnymi   alebo   zákonnodárnymi   orgánmi.   Preto   súd   pristúpil   k   rozsiahlemu a podrobnému dokazovaniu a využil všetky rozhodujúce a platné hmotno-právne i procesno- právne   prvky   príslušných   právnych   kódexov,   smerujúc   tak   čo   k   najspravodlivejšiemu rozsudku.   Taktiež   berúc   na   zreteľ   mieru   citlivosti   a   závažnosti   prejednávanej a rozhodovanej veci, súd podrobne skúmal všetky účastníkmi uvádzané skutočnosti, aby tak mohli byť čo najefektívnejšie naplnené platné právne normy, najmä však práva maloletého dieťaťa   garantované   Ústavou   SR,   ako   základného   zákona   štátu,   Dohovorom   opravách dieťaťa a ostatnými medzinárodnými zmluvami ratifikovanými Slovenskou republikou, ktoré boli   vyhlásené   spôsobom   predpísaným   zákonom.   Tieto   skutočnosti   boli   vyhodnocované jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, toto však vzhľadom na konanie matky, ktorá konala nekonaním nebolo celkom dobre možné. Preto značná časť dokazovania musela byť realizovaná vlastnou činnosťou súdu, čo bolo spojené s predĺženým časového horizontu rozhodovaním vo veci samej. Paralelne s týmto súd bol nútený vzhľadom na zavádzanie súdu matkou maloletej K. verifikovať jej tvrdenia. Podľa názoru súdu sa pristupovalo k postupnosti prejednávanej veci najmä tým, že súd sa musel primárne vysporiadať s otázkou zmeny zverenia maloletej K. a až následne výškou vyživovacej povinnosti. Súd je presvedčený, že právo na spravodlivý a bezprieťahový súdny proces nebolo upreté žiadnemu z účastníkov v predmetnej právnej veci. Práve naopak, súd svojím   konaním   a   postupom   dbal,   aby   nedochádzalo   k   porušovaniu   práv   a právom chránených záujmov najmä maloletého dieťaťa, ktoré si zasluhuje najvyššiu možnú mieru právnej ochrany.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd ak vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   toho   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   okresného   súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   38   P   48/2002   bolo   porušené   jej   základné   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).

Podľa stabilizovanej rozhodovacej činnosti ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04).

Ústavný   súd   vo   viacerých   rozhodnutiach   uviedol,   že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   66/02,   I.   ÚS   120/03),   pričom   jednorazový „výpadok“   v konaní   súdu   nesignalizuje   bez   ďalšieho   možnosť   zbytočných   prieťahov v konaní.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   konania   vo   veciach   starostlivosti   súdu o maloleté deti (teda aj konania o zverenie, resp. výživné) patria medzi súdne konania, kde najmä otázka zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov (jej zmena) vyžaduje podrobné preskúmanie vhodných podmienok na jeho výchovu. V zásade tiež platí, že ak prebiehajú súčasne viaceré konania týkajúce sa starostlivosti súdu o maloleté deti, neobstojí bez ďalšieho pasívny prístup súdu v jednej z prerokovávaných vecí mechanicky dôvodiac   potrebou   prerokovania   inej   veci,   a to   o to   zvlášť,   ak   zákonný   predpis (predovšetkým   procesného   charakteru)   poskytuje   dostatočné   možnosti,   ktoré   predvídajú takýto konflikt viacerých prerokovávaných vecí (napr. prerušenie konania, vylúčenie veci na samostatné konanie a pod.).

V okolnostiach   danej   veci   zistené   prieťahy   v konaní   o zvýšenie   výživného   na maloletú K. ústavný súd posúdil predovšetkým vo vzťahu k správaniu sťažovateľky, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvnilo rýchlosť súdneho konania týkajúceho sa tak návrhu otca na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, ako aj návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa.

Ústavný súd v tomto ohľade poukazuje (pozri bod 2 I. časti odôvodnenia) napr. na rozsah   neúčasti   sťažovateľky   na   pojednávaniach,   ktoré   museli   byť   z toho   dôvodu odročované, jej nedostatočnú súčinnosť v súvislosti s adresou pobytu (jej zmenami), jej procesnými úkonmi (napr. sťažovateľkou použité opravné prostriedky, namietaná zaujatosť zákonnej   sudkyne),   či   nezabezpečenie   prítomnosti   maloletého   dieťaťa   na   súdnom pojednávaní.   Aj   podľa   názoru   ústavného   súdu   išlo   o zrejmé   obštrukcie   sťažovateľky v súvislosti   s návrhom   otca   na zmenu   zverenia   maloletého   dieťaťa,   ktoré   konanie predchádzalo – časovo   i vecne   návrhu na zvýšenie   výživného.   Tiež v samotnom   konaní o zvýšenie   výživného   sťažovateľka   neprišla   na   pojednávanie   konané   19.   júna   2007 (ospravedlnila sa 18. júna 2007), následne pojednávanie 11. septembra 2007 bolo odročené s tým, že sa účastníci pokúsia o uzavretie rodičovskej dohody, na ďalší termín pojednávania 11.   októbra   2007   sa   sťažovateľka   nedostavila   a jej   právnej   zástupkyni   prišlo   nevoľno (z toho dôvodu sa muselo konanie odročiť, čo žiadali obe právne zástupkyne). Ani ďalšieho pojednávania (27. novembra 2007) sa sťažovateľka nezúčastnila a jej neúčasť ospravedlnila jej   nová   právna   zástupkyňa.   Po   následnom   výsluchu   účastníkov   a prešetrení   pomerov kolíznym opatrovníkom okresný súd vo veci rozhodol (12. júna 2008).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky (bod 1 časť II odôvodnenia) podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Nad rámec uvedených dôvodov odmietnutia sťažnosti v uvedenej časti ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka označila v sťažnosti za porušovateľa svojich práv okresný súd. Z obsahu sťažnosti, jej príloh a vyjadrenia účastníkov inter alia vyplýva, že okresný súd vo veci samej rozhodol 12. júna 2008.

V čase rozhodovania ústavného súdu a krátko pred podaním sťažnosti na ústavnom súde   (sťažnosť   bola   doručená   ústavnému   súdu   17.   apríla   2008,   pozn.)   okresný   súd   už v namietanej veci nekonal, nemohol teda ani ovplyvniť rýchlosť rozhodovania v tejto veci, a teda ani žiadnym ústavne relevantným spôsobom zasiahnuť do práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy

Čo sa týka namietaného porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci nestranným súdom zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré sťažovateľka vidí v tom, že okresný   súd   favorizoval   konanie   iniciované   otcom   maloletej   K.,   čím   prezumoval skutočnosť, že k zmene zverenia dcéry sťažovateľky dôjde, v dôsledku čoho rozhodnutie o zvýšení   výživného   netreba   vydať a s vecou   sa   vôbec   zaoberať,   ústavný   súd   sťažnosti sťažovateľky nevyhovel.

S ohľadom na uvádzané dôvody ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že namietaná vec   nie   je   doteraz   právoplatne   skončená   a stále   prichádza   do   úvahy   možnosť   podania riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov (odvolania a dovolania).

Sťažovateľka vzniesla námietku zaujatosti zákonnej sudkyne 11. augusta 2006, avšak aj o tejto námietke zaujatosti bolo riadne rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave pod č. k. 16 NcC 20/06-233 28. novembra 2006. Toto rozhodnutie sťažovateľka podanou sťažnosťou nenapáda.

Ústavný   súd   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   uviedol,   že   zásadne   nie   je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou   právomocou   podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   má   aj   zákonom   vymedzenú právomoc   konať   o ochrane   konkrétneho   základného   práva   alebo   slobody.   Prijatie   takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci ústavného súdu vyjadrenú v čl. 127 ods. 1 ústavy ako princíp subsidiarity (napr. II. ÚS 130/02).

S ohľadom   na uvedené   je zrejmé,   že podľa   platnej   právnej   úpravy   konania pred všeobecnými súdmi je sťažovateľka, v prípade, ak sa domnieva, že závažným procesným pochybením okresného súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu jej práva na nestranný súd   z dôvodov   ňou   uvádzaných,   oprávnená   podať   odvolanie,   resp.   dovolanie.   Uvedené opravné   prostriedky   jej   umožňujú ako   účastníkovi   súdneho   konania namietať uvádzané procesné pochybenia, a tým aj porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Sťažnosť sťažovateľky v tejto časti ústavný súd preto pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2008