znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 252/2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. P., zastúpeného advokátkou JUDr. Dagmar Pikorovou, Pod sadom 69, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/194/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. januára 2014   doručené   podanie   J.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v   ktorom   namieta   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v   Žiline (ďalej   len   „krajský   súd   “)   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/194/2012.

2.   Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol: «Na   Krajskom   súde   v   Žiline   je vedené   odvolacie   súdne   konanie   v   mojej   právnej   veci   ako   žalobcu   proti   žalovaným spoločnosti Realitná kancelária RED, s. r. o. a spol... Žilina o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý je vedený na prvostupňovom súde na OS v Žiline pod č. k. 7 C/153/2009, nakoľko   v predmetnej   veci   bolo   podané   odvolanie   proti   rozsudku   OS   v   Žiline   č.   7 C/153/2009-385 zo dňa 23. 7. 2012.

Predmetné odvolanie podala pôvodná žalobkyňa M. P. osobne dňa 30. 7. 2012 a odvtedy sa v predmetnom odvolacom konaní vykonal iba jeden procesný úkon a to výzvu súdu zo dňa 5. 3. 2013 v tom smere, aby som uviedol, či trvám ako právny predchodca pôvodnej žalobkyne M. P. na návrhu na začatie konania, alebo či ho beriem späť, resp. či beriem späť „iba“ odvolanie...

Navyše   vo   veci   som   súdu   doručil   návrh   na   zmenu   petitu,   rozšíril   som   okruh účastníkov konania podľa aktuálneho stavu obyvateľov a naposledy 17. 10. 2013 som na základe   listu   z   Katastrálneho   odboru,   Okresného   úradu   v   Žiline   požiadal   Krajský   súd v Žiline o podanie informácie vo veci časového rozvrhu, kedy bude vo veci rozhodnuté, resp. či súd pripustí, alebo nepripustí zmenu petitu. Žiaľ do dnešného dňa som žiadnu odpoveď ani na moje procesné návrhy nedostal.

Vzhľadom na nečinnosť Krajského súdu v Žiline počas vyše 17 mesiacov od podania odvolania som podal i sťažnosť predsedovi Krajského súdu v Žiline na prieťahy v konaní zo dňa 12. 11. 2013, ktorý nám odpovedal listom zo dňa 10. 12. 2013. V odpovedi vyhodnotil našu sťažnosť ako dôvodnú...

Nakoľko   od   podania   odvolania   do   dnešného   dňa   nebolo   vykonané   žiadne rozhodnutie   vo   veci   samej,   mám   za   to,   že   konaním   Krajského   súdu   v Žiline   dochádza k prieťahom   v   konaní,   a   práve   z   tohto   dôvodu   podávam   túto   sťažnosť,   nakoľko   bolo porušené moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na verejné prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom v tomto znení:

„Základné právo J. P... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 5 D 116/2012, Dnot. 107/2012 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva J. P... finančné zadosťučinenie vo výške 8 000,-   €   ako   náhradu   nemajetkovej   ujmy,   ktoré   je   povinný   zaplatiť   porušovateľ   do   2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 €... na účet právneho zástupcu JUDr. Dagmar Pikorovej... do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak.

9.   Ústavný   súd   v okolnostiach   posudzovanej   veci   predovšetkým   konštatuje,   že sťažnosť sťažovateľa vykazuje zásadné vady (rozpory) medzi textom samotnej sťažnosti a navrhovaným   petitom,   ktorý   je   oddelený   od   ostatnej   časti   sťažnosti.   Z navrhovaného petitu   vyplýva   (pozri   bod   3),   že   sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhuje,   aby   rozhodol o porušení základného práva „na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 5 D 116/2012, Dnot. 107/2012...“, hoci v ostatnom texte sťažnosti sťažovateľ za porušovateľa   označených   práv   (prieťahov/nečinnosti)   označuje   krajský   (odvolací)   súd v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   Co/194/2012,   ktorému   má   predchádzať   konanie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7 C/153/2009 (pozri bod 2). Na základe uvedených nezrovnalostí ústavný súd nemôže rozhodovať o porušení sťažovateľom označených práv krajským   súdom,   pretože   sťažovateľ   toto   v petite   nežiada.   Na   druhej   strane   ústavný prieskum nebolo možné vztiahnuť na posúdenie prieťahov v konaní Okresného súdu Čadca už len z toho dôvodu, že takýto návrh sťažovateľ ničím bližšie neodôvodnil (pozri bod 1).

10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 9) ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08, I. ÚS 368/2010,   III.   ÚS   357/2010,   II. ÚS 309/2010,   I.   ÚS   162/2010,   IV.   ÚS   234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

11. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších   predpisov   advokát   je povinný   dôsledne   využívať všetky   právne   prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie   pred   ústavným   súdom.   Aj   v   tomto   ohľade   naďalej   zostáva   v   platnosti   zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom (zmätočnosť sťažnosti a jej petitu), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2014