znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 252/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, ako aj základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv   podľa čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   a rozhodnutím   Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia skráteného vyšetrovania Bratislava – Staré Mesto, pod ČVS: ORP-1512/2-OSV-B1-08 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 11. februára 2010   doručená   sťažnosť   P.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, ako   aj   základného   práva   podľa   čl.   17   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím v trestnej veci vedenej Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru   Bratislava   I,   Úradom   justičnej   a kriminálnej polície,   oddelením   skráteného   vyšetrovania   Bratislava – Staré   Mesto   pod ČVS: ORP 1512/2-OSV-B-08.

2.   Sťažovateľ   navrhol   vydať   nález,   ktorým   sa   vysloví   porušenie   uvedených základných práv a ktorým sa zároveň Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) zakáže pokračovať v porušovaní označených práv sťažovateľa. Sťažovateľ   zároveň   požiadal   ústavný   súd   podľa   §   52   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o vydanie dočasného opatrenia, ktorým sa preruší trestné konanie vedené proti sťažovateľovi na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 T 71/09.   Sťažovateľ   požiadal   tiež   11.   februára   2010   o ustanovenie   advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom.

3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v troch oblastiach. Ide predovšetkým o porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 7 ods. 1 dohovoru pre absenciu dôvodov na trestné stíhanie jeho osoby, potom o porušenie práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom povereného príslušníka Policajného zboru (ďalej len „príslušník PZ“) a Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorým boli zamietnuté jeho návrhy na doplnenie skráteného vyšetrovania, a napokon o porušenie práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím prokurátorky generálnej prokuratúry, ktorá jeho návrh z 29. júla 2009 označený ako „návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní“ podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. (ďalej len „Trestný   poriadok“)   odstúpila   5.   augusta   2009   oznámením   pod   č. k. IV/1 GPt   349/09-4 z dôvodu príslušnosti okresnému súdu.

4.   Ústavný   súd   rozhoduje   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy ak ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným rozhodnutím,   opatrením   alebo iným zásahom   boli   porušené   práva   alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také   rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

5. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa   sťažovateľa k porušeniu práv podľa   čl.   17 ods.   2 ústavy a čl. 7 ods.   1 dohovoru malo   dôjsť   postupom   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   keď   uznesením povereného príslušníka PZ z 23. mája 2008 pod ČVS: ORP-1512/2-OSV-B-08 bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľ poukazuje na absenciu zákonných dôvodov pre takýto postup,   pretože   sa   podľa   jeho   názoru   nedopustil   žiadneho   trestného   činu.   Z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity   je založený   na   tom,   že   ochrana   ústavnosti   nie   je   a ani podľa   povahy   veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

7. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného   práva,   musí   rešpektovať   postupnosť   tejto   ochrany,   a predtým,   ako   podá sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať   o ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04). Z kontextu sťažnosti vyplýva, že v tejto trestnej veci bola proti sťažovateľovi podaná 2. júna 2009 okresnému súdu obžaloba pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. V súčasnosti je trestná vec proti sťažovateľovi vedená na okresnom súde pod sp. zn. 5 T 71/09, vo veci ešte nebol vynesený rozsudok a ani nebola ukončená iným rozhodnutím. Okresný súd v tomto trestnom konaní bude zisťovať, či sťažovateľ svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, a to s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Otázka posúdenia trestnej zodpovednosti sťažovateľa je plne v právomoci okresného súdu. Sťažovateľ ako obvinený má pritom v konaní pred súdom zaručený   podľa   §   34   Trestného   poriadku   široký   rozsah   oprávnení   na   svoju   obhajobu. V prípade, ak sťažovateľ bude považovať rozhodnutie okresného súdu v tejto trestnej veci za nesprávne, bude oprávnený domáhať sa nápravy takého rozhodnutia uplatnením riadnych opravných prostriedkov   podľa   Trestného poriadku. Preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

8. Za porušenie práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru považuje sťažovateľ postup povereného príslušníka PZ a Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorým boli zamietnuté jeho návrhy na doplnenie skráteného vyšetrovania pri preštudovaní   vyšetrovacieho   spisu.   Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava   zákonnosť   postupu   a rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy,   prokurátorov, vyšetrovateľov,   policajných   orgánov   a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení,   ak na ich   vykonanie nie   sú   podľa   osobitných   zákonov   výlučne   príslušné   iné orgány. Zo sťažnosti nevplýva, či sťažovateľ podal podnet podľa príslušných ustanovení zákona   o prokuratúre   proti   namietanému   postupu   povereného   príslušníka   PZ,   hoci   tak mohol a mal urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je oprávnený podľa zákona o prokuratúre. Keďže sťažovateľ nepodal proti namietanému postupu povereného príslušníka PZ podnet podľa ustanovení zákona o prokuratúre, je sťažnosť aj v tejto časti namietaného porušenia jeho práv podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde neprípustná, a preto ju ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.  

9. Podľa názoru sťažovateľa jeho práva zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené aj rozhodnutím prokurátorky generálnej prokuratúry,   ktorá   jeho   návrh   z   29.   júla   2009   označený   ako „návrh   na   zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní“ podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku odstúpila 5. augusta 2009 pod č. k. IV/1 GPt 349/09-4 z dôvodu príslušnosti okresnému súdu.   Týmto   návrhom   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálny prokurátor“) sa sťažovateľ domáhal zrušenia obžaloby postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku. Uvedený postup patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky podľa ôsmej hlavy Trestného poriadku. Keďže sťažovateľ nesúhlasil s takýmto vybavením jeho návrhu, 17. augusta 2009 podal na generálnu prokuratúru žiadosť o prešetrenie postupu prokurátorky   podľa   §   31   ods.   1   zákona   o prokuratúre.   Tento   podnet   vybavil   riaditeľ trestného odboru generálnej prokuratúry 21. augusta 2009 pod č. k.   IV/1 GPt 349/09-6, ktorým sa plne stotožnil s napadnutým postupom a rozhodnutím prokurátorky generálnej prokuratúry.  

10. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je aj zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, rozhodnúť o tom, či tento mimoriadny opravný prostriedok uplatní, alebo nie. Z obsahu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy možno vyvodiť povinnosť, aby sa prokurátor podnetom sťažovateľa zaoberal podľa príslušných ustanovení zákona Z. z. o prokuratúre, nemožno však z neho vyvodiť základné právo, resp. právny nárok, aby podnetu aj vyhovel (m. m. III. ÚS 115/01). V nadväznosti na to nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd nezistil žiadne pochybenie   v postupe generálnej prokuratúry. Generálna prokuratúra sa podnetom sťažovateľa riadne zaoberala a svoje stanovisko k nemu včas a s dôkladným odôvodnením   oznámila   sťažovateľovi.   Teda   rozhodovanie   a   rozhodnutie   generálnej prokuratúry nie je ani oneskorené ani arbitrárne. Podnet sťažovateľa zo 17. augusta 2009 označený ako žiadosť o prešetrenie postupu prokurátorky generálnej prokuratúry vybavil riaditeľ   trestného   odboru   generálnej   prokuratúry   21.   augusta   2009.   Uvedené   vybavenie podnetu   bolo   sťažovateľovi   doručené   13.   januára 2010   z dôvodu,   že   mu   pôvodne   bolo doručované   na   sťažovateľom   uvádzanú   adresu  .....   B.   Keďže   sťažovateľ   požiadal o doručovanie písomností na adresu..... B., bolo následne vybavenie podnetu sťažovateľa odoslané na túto adresu. Ústavný súd preto sťažnosť aj v časti namietaného porušenia práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neopodstatnenú.

12.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   pri   jej   predbežnom   prerokovaní neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že by sťažnosti bolo vyhovené (prerušenie trestného konania proti sťažovateľovi). Z toho   istého   dôvodu   sa   ústavný   súd   nezaoberal   ani   žiadosťou   o ustanovenie   advokáta v konaní o sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 30. júna 2010