znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 251/2010-12  

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. V., T., zastúpeného advokátom JUDr. P. F., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. BB 3 T 5/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. V.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra 2009 doručená sťažnosť JUDr. V. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Špecializovaného   trestného   súdu   v Pezinku,   pracovisko   Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. BB 3 T 5/09.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že na sťažovateľa bola 10. februára 2009 podaná obžaloba na špeciálnom súde, pričom v čase podania sťažnosti ústavnému súdu bolo trestné konanie vedené na špecializovanom trestnom súde v dôsledku prechodu výkonu súdnictva zo   špeciálneho   súdu   na   špecializovaný   trestný   súd   v zmysle   zákona   č.   291/2009   Z.   z. o Špecializovanom   trestnom   súde   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 291/2009 Z. z.“). Sťažovateľ v sťažnosti odkázal na závery ústavného súdu vyslovené v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/08, poukázal na relevantné ustanovenie   ústavy   a zákona   č.   291/2009   Z.   z.,   vybranú   judikatúru   ústavného   súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa sťažovateľa špecializovaný trestný súd v jeho trestnej veci „kontinuálne pokračoval v činnosti špeciálneho súdu pred začatím hlavného pojednávania, vytýčil hlavné pojednávanie na 16. septembra 2009, ktoré následne otvoril a pristúpil k relevantným úkonom po otvorení hlavného pojednávania a následne hlavné pojednávanie aj odročil na konkrétny termín 9. a 19. októbra 2009“. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí,   že   špecializovaný   trestný   súd  ,,vytýčením,   otvorením   a pokračovaním   v hlavnom pojednávaní, včítane jeho odročenia v súdnom konaní, ktoré bolo začaté na inom súde, špeciálnom súde porušil moje základné práva upravené ústavou a Dohovorom“. Tvrdený záver   sťažovateľ   odvodzuje   od   toho,   že   v jeho   trestnej   veci   konal   sudca,   ktorý   nebol na novovzniknutý súdny orgán   pridelený Súdnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“), ale zákonom č. 291/2009 Z. z., a tiež nebol určený podľa rozvrhu práce, ktorý by bol v súlade so zákonom.

3. Sťažovateľ   preto   navrhol,   aby   ústavný   súd   vydal   tento   nález: „1.   Postupom   Špecializovaného   trestného   súdu   v Pezinku,   pracovisko   Banská   Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. BB 3 T 5/09 bol porušený čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Podľa § 56 ods. 3 písm. c) zákona č. 38/1993 Z. z. zakázal pokračovať v porušovaní základného práva alebo slobody.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnom prerokovaní   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Podľa   §   53   ods.   1 zákona   o   ústavnom   súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.  

6. Jedným zo základných znakov ústavnej sťažnosti ako prostriedku ochrany ústavou a dohovorom zaručených práv a slobôd je jej subsidiarita. Ústavnú sťažnosť možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práva   poskytuje.   Takým   prostriedkom   sa   podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde rozumie   riadny   opravný   prostriedok,   mimoriadny   opravný   prostriedok   a   iný   právny prostriedok,   s   uplatnením   ktorého   je   spojené   začatie   súdneho,   správneho   alebo   iného právneho konania; v prípade ich nevyčerpania je ústavná sťažnosť neprípustná.

7.   Sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   nebyť odňatý   svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom špecializovaného trestného súdu. Podstatou jeho námietok boli tvrdenia, že v jeho trestnej veci rozhoduje sudca špecializovaného trestného súdu, ktorý nebol kreovaný ústavne konformným spôsobom. Tieto tvrdenia odvodil od toho, že nálezom ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 17. júla 2009, bol vyslovený nesúlad podstatnej časti zákona č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o   zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   s   príslušnými článkami   ústavy   a   medzinárodnej   zmluvy,   ktorou   je   Slovenská   republika   viazaná, v dôsledku   čoho   prestal   existovať   špeciálny   súd,   ktorý   jeho   trestnú   vec   prerokovával, pričom   na   jeho   rozhodovaciu   činnosť   kontinuálne   nadviazal   špecializovaný   trestný   súd na základe   zákona   č.   291/2009   Z.   z.   Sťažovateľ   teda   namietal,   že   vo   veci   konajúci sudca špecializovaného trestného súdu nebol pridelený na tento súd súdnou radou tak, ako by   si   to   vyžadoval   čl.   141a   ods.   4   písm.   a)   a   b)   ústavy   a §   11   a   nasl.   zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov,   ale   že   svoju   právomoc   začal   uplatňovať   len   na   základe   zákona č. 291/2009 Z. z. Na túto skutočnosť sťažovateľ upozornil aj špecializovaný trestný súd na hlavnom pojednávaní 16.   septembra 2009,   avšak   tento uznesením   návrh na zrušenie termínu hlavného pojednávania zamietol, hlavné pojednávanie otvoril, pokračoval v jeho vedení   a následne opatrením neprerušil trestné stíhanie (na návrh sťažovateľa) a odročil hlavné pojednávanie na 9. a 19. október 2009. Tým podľa jeho názoru došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré môže odstrániť už len ústavný súd.

8. Ústavný súd je však na rozdiel od sťažovateľa toho názoru, že uvedená námietka zakladá tak odvolací dôvod [§ 316 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku], ale aj dovolací dôvod [§ 371 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku]. Pokiaľ sa za tejto situácie sťažovateľ pred   podaním   ústavnej   sťažnosti   nedomáhal   svojho   práva   (ani   sa   zatiaľ   nemohol) na odvolacom a dovolacom súde, nevyčerpal všetky procesné prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   práva   poskytuje,   a   jeho   ústavná   sťažnosť   je   teda   neprípustná   podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (m. m. I. ÚS 332/09).

9. Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť bez ústneho pojednávania a bez prítomnosti účastníkov odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010