znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 251/06-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2007 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval   prijatú   sťažnosť A.   J.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J. H.,   K.,   vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 D 249/05 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 D 249/05 p o r u š i l základné právo A. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 38   D   249/05 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. A. J. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. J. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 628 Sk (slovom sedemtisícšesťstodvadsaťosem   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   J.   H.,   K.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 23. augusta 2006 č. k. I. ÚS 251/06-19 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť A.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 38 D 249/05.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na začatie konania z 25. júna 2002 doručeným   okresnému   súdu   28.   júna   2002,   domáhal   prerokovania   znovuobjaveného majetku po poručiteľke M. J. (ďalej len „poručiteľka“). Podľa sťažovateľa okresný súd koná v jeho veci s prieťahmi, čím predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje právoplatné skončenie veci.   Sťažovateľ vo svojej sťažnosti   ďalej uviedol,   že: „(...) sa návrhom na začatie konania zo dňa 25. 06. 2002 obrátil na súd vo veci začatia konania o dedičstve o novoobjavenom majetku poručiteľa M. J., zomrelej..., ktorý nebol prejednaný v pôvodnom konaní o dedičstve sp. zn. D 722/73-26, prejednávanom štátnym notárstvom K., JUDr. J. G., štátnym notárom. Vyššie uvedený návrh bol súdu dourčený dňa 28. 06. 2002.

Nakoľko   Okresný   súd   Košice   II   od   doručenia   návrhu   na   začatie   konania   bez existencie   akejkoľvek   zákonnej   prekážky   nevykonal   vo   veci   žiaden   úkon,   sťažovateľ   sa v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. sťažoval na prieťahy v konaní u predsedu Okresného súdu Košice II svojím podaním zo dňa 22. 03. 2005.

Okresný súd Košice II až po tejto sťažnosti na prieťahy svojím prípisom zo dňa 27. 04. 2005,   sp.   zn.   38   D   249/05   vyzval   sťažovateľa   na   preukázanie   existencie novoobjaveného majetku vo vlastníctve poručiteľky aktuálnymi výpismi z pozemkovej knihy s identifikáciou parciel a príslušnými výpismi z listov vlastníctva. Na uvedený prípis súdu sťažovateľ reagoval podaním zo dňa 02. 06. 2005 prílohou ktorého boli požadované výpisy z listov   vlastníctva   a pozemkovej   knihy.   Od   doručenia   tohto   podania   však   Okresný   súd Košice II do dnešného dňa nevykonal žiaden úkon.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Okresný súd Košice II od 28. 06. 2002 do dnešného dňa vykonal vo veci len jeden úkon hoci podľa názoru sťažovateľa jeho postupu vo veci samej nebránila žiadna zákonná prekážka.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   vyčerpal   opravné   prostriedky   proti   nečinnosti Okresného   súdu   Košice   II   obracia   sa   s touto   ústavnou   sťažnosťou   na   Ústavný   súd Slovenskej republiky.

Podľa   názoru   sťažovateľa   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Košice   II,   pod sp. zn. 38 D 249/05 bolo nečinnosťou Okresného súdu Košice II porušené jeho základné právo podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1.   Okresný   súd   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   38   D   249/05   svojou nečinnosťou porušil sťažovateľove základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. 38 D 249/05 konať.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie za porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, vo výške 100.000,- Sk ako aj náhradu trov konania vo výške 7.628,- Sk (2 úkony právnej pomoci, 2 x režijný paušál).“

Ako   prílohu   k ústavnej   sťažnosti,   sťažovateľ   priložil   aj   vyjadrenie   predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 2345/05 z 20. apríla 2005 ako reakciu okresného súdu na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní pred okresným súdom, v ktorej predseda okresného súdu okrem   iného   uviedol: „Podaním   zo   dňa   22.   3.   2005   sa   sťažujete   na   prieťahy   pri prejednávaní   znovuobjaveného   majetku   vo   Vami   podanom   návrhu   dňa   28.   6.   2002. Po prešetrení som zistil, že návrh, ktorý mal byť tunajšiemu súdu doručený dňa 28. 6. 2002, neevidujeme. Doklad o doručení zásielky tunajšiemu súdu ste síce doručili, avšak z tohto nie je zrejmé, čo bolo obsahom doručovanej zásielky.

Keďže prílohou Vašej sťažnosti je návrh na prejednanie znovuobjaveného majetku, tento bol dnešným dňom predložený podateľni súdu na pridelenie v registri D.“

Vzhľadom na uvedený list predsedu okresného súdu vznikla dôvodná pochybnosť, či podanie   z 25.   júna   2002   bolo   okresnému   súdu   skutočne   doručené,   pretože   samotná doručenka,   ktorú   sťažovateľ   predložil   ako   doklad   o doručení   návrhu   okresnému   súdu 28. júna 2002, nemá takú výpovednú hodnotu, aby z nej bolo možné zistiť čo bolo obsahom predmetnej zásielky. Ústavný súd preto vyzval sťažovateľa, aby predložil ďalšie dôkazy svedčiace o tom, že podanie z 25. júna 2002 bolo skutočne obsahom zásielky doručenej okresnému súdu 28. júna 2002, na základe ktorého bol okresný súd povinný začať konanie o náhradnom prerokovaní dedičstva. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval listom z 19. júna 2006 v ktorej uviedol: „(...) právny zástupca sťažovateľa (...) žiadal Okresný súd Košice II o poskytnutie informácie akým spôsobom súd eviduje došlé podania. Podľa ústnej informácie poskytnutej súdom, resp. zamestnancom podateľne príslušného súdu, súd eviduje len došlú poštu bez toho, aby evidoval obsah pošty. Súd potom podanie došlé poštou buď priamo založí do spisu podľa spisovej značky a ak podanie neobsahuje spisovú značku tak ho považujú za nový návrh. Podanie sťažovateľa neobsahovalo spisovú značku a preto ho súd   mal   považovať   a zaevidovať   ako   nové   podanie   a priradiť   mu   spisovú   značku. Je nesporné, že takéto podanie Okresnému súdu Košice II, resp. podateľni súdu dňa 28. 06. 2002   bolo   doručené   o čom   svedčí   odtlačok   pečiatky   súdu.   Sťažovateľ   v tom   čase nevystupoval na Okresnom súde Košice II ani na žiadnom inom súde v Košiciach v žiadnom inom spore či už ako žalobca, žalovaný, svedok a pod. Je preto zrejmé, že uvedené podanie bolo podaním novým a nesmerovalo k inému konaniu. Podľa názoru sťažovateľa príslušný zamestnanec   podateľne   Okresného   súdu   Košice   II   nepostupoval   v súlade   s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predseda   JUDr.   V.   K.   listom   sp.   zn.   1   SprV/471/06 z 10. novembra 2006 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 1. decembra 2006.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov vykonaných vo veci uviedol:

„Dňa   22.   3.   2005   podal   sťažovateľ   sťažnosť   predsedovi   tunajšieho   súdu,   ktorú odôvodnil   tou   skutočnosťou,   že   dňa   25.   6.   2002   podal   návrh   na   prejednanie znovuobjaveného   majetku   po   svojej   nebohej   starej   matke,   o ktorom   do   dňa   podania sťažnosti nemá žiadne informácie. K podanej sťažnosti pripojil fotokópiu ním uvádzaného návrhu, z ktorého vyplýva, že je smerovaný k č. j. D 722/73. Pripojená bola tiež fotokópia doručenky   (originál   nebol   pripojený   ani   k nahliadnutiu),   podľa   ktorej   mal   tunajší   súd zásielku prevziať dňa 28. 6. 2002. Keďže na rozdiel od fotokópie návrhu, na doručenke nebola   uvedená   žiadna   spisová   značka,   nie   je   možné   jednoznačne   uzavrieť,   čo   bolo obsahom   predmetnej   zásielky   a či   obsahovala   návrh,   smerovaný   ku   konkrétnemu   číslu konania.

K podanej   sťažnosti   bola   fotokópia   návrhu   pripojená,   preto   bol   daný   pokyn   pre pridelenie   tohto   návrhu   cestou   podateľne   súdu,   čo   bolo   ešte   v deň   dania   pokynu zrealizované a dňa 20. 4. 2005 bola vec pridelená sudcovi...

Z chronológie vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že po pridelení veci na základe podanej   sťažnosti   sú   vykonávané   súdom   i povereným   notárom   úkony,   smerujúce k prejednaniu dedičstva. Z tohto hľadiska sa podanie sťažnosti javí ako nedôvodné. Zároveň   Vám   oznamujem,   že   súhlasím   s upustením   od   ústneho   pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„(...) v plnom rozsahu trváme na našom podaní vo veci postupu Okresného súdu Košice II. Vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice II podľa nášho názoru len potvrdili nami tvrdené skutočnosti o nečinnosti súdu vo veci.

Zároveň oznamujeme, že súhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o našom návrhu...“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods.   2   ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z   vyjadrení   účastníkov   konania   a z   obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 38 D 249/2005:

- 20. apríl 2005 – okresný súd potvrdil prijatie návrhu na dodatočné konanie v dedičskej veci   po   nebohej   poručiteľke   a   zároveň   bol   návrh   sťažovateľa   na   prerokovanie znovuobjaveného   majetku   po   poručiteľke   vylúčený   zo   spisu   Spr   2345/05   za   účelom zapísania do registra D,

- 27.   apríl   2005   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   preukázanie   existencie znovuobjaveného majetku po poručiteľke aktuálnymi výpismi z pozemkovej knihy,

- 13.   jún   2005   –   sťažovateľ   doručil   požadované   výpisy   z listov   vlastníctva, výpis z pozemkovej knihy a kópiu mapy pozemkového katastra,

- 14. jún 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu, zároveň požiadal Katastrálny úrad, Správu katastra K. (ďalej len „správa katastra“) o oznámenie, či došlo k zápisu rozhodnutia č. k. D 722/73-26,

- 5. august 2005 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu,

- 30. august 2005 – bol spísaný úradný záznam: „Do konca lehoty 30/8 nedošli požadované doklady z KÚ. Spis daný na L: 30/9 (...)“,

- 14.   november   2005   –   okresnému   súdu   boli   doručené   písomné   materiály   požadované od správy katastra,

- 21. december 2005 – okresný súd žiadal správu katastra o ozrejmenie údajov predložených dedičmi,

- 30.   január   2006   –   okresnému   súdu   boli   doručené   informácie   požadované   od   správy katastra,

- 9.   marec   2006   –   okresný   súd   žiadal   Okresný   súd   Košice   I   o zaslanie   spisu   sp.   zn. D 1056/61,

- 17. marec 2006 – Okresný súd Košice I listom zo 14. marca 2006 oznámil okresnému súdu, že požadovaný spis mu už bol zaslaný 23. augusta 2001 k č. NcD 5405/01,

- 19. máj 2006 – vyššia súdna úradníčka spísala úradný záznam o zistených skutočnostiach zo spisu sp. zn. D 1056/61 a zároveň žiadala pripojiť spis sp. zn. 28 D 2565/93 z Okresného súdu Košice I,

- 9. jún 2006 – Okresný súd Košice I oznámil okresnému súdu, že požadovaný spis nemôžu zaslať, pretože v registri „D“ sa uvedené číslo nenachádza. Senát 28 D patrí na okresný súd,

- 12. jún 2006 – okresný súd vyžiadal spis z vlastného archívu,

- 14. júl 2006 – okresný súd uznesením začal konanie v dedičskej   veci po poručiteľke, zároveň poveril notára JUDr. P. S. (ďalej len „notár“) ako súdneho komisára na vykonanie potrebných úkonov vo veci prerokovania dedičstva po poručiteľke,

- 17. júl 2006 – notárovi bolo doručené poverenie okresného súdu,

- 25. júl 2006 – notár predvolával sťažovateľa na 9. august 2006,

- 11. september 2006 – notár predvolával sťažovateľa na 20. september 2006,

- 20.   september   2006   –   notár   predvolával   účastníkov   konania   na   pojednávanie,   ktoré nariadil na 4. október 2006,

- 4.   október   2006   –   pojednávanie   bolo   odročené   na   18.   október   2006   z dôvodu neprítomnosti niektorých účastníkov konania,

- 18.   október   2006   –   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   z dôvodu   neprítomnosti niektorých účastníkov konania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05, I. ÚS 232/06).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 38 D 249/05 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri posudzovaní argumentov sťažovateľa a okresného súdu týkajúcich sa preukázania doručenia návrhu sťažovateľa na prerokovanie znovuobjaveného majetku po poručiteľke okresnému súdu 28. júna 2002 ústavný súd vychádzal z toho, že osoba namietajúca v konaní pred   ústavným   súdom   porušenie   základného   práva   alebo   slobody   by   mala   v záujme úspešnosti   svojho   návrhu   aspoň   preukázať,   že   jej   tvrdenia   sú   v porovnaní   s tvrdeniami odporcu   pravdepodobnejšie   a vierohodnejšie   (napr.   III.   ÚS   90/02).   Ústavný   súd   dospel k názoru, že v tomto prípade to tak bolo, aj s prihliadnutím na uznesenie okresného súdu sp. zn. 38 D 249/2005 zo 14. júla 2006, ktorým okresný súd začal konanie v dedičskej veci po poručiteľke podľa ustanovenia § 175a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a v ktorom konštatoval: „Dňa 25. 6. 2002 bol na Okresný súd Košice II doručený návrh na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku.“

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že v danom prípade doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria   (správania   sťažovateľa   v preskúmavanej veci) ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Ústavný súd však pripomína, že sťažovateľ počas namietaného obdobia nečinnosti okresného súdu, t. j. od 28. júna 2002 mal možnosť uplatniť aj právne prostriedky nápravy podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov, čo však nevyužil.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti ústavný zistil, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný v období od doručenia návrhu na okresný   súd   28.   júna 2002   do   20.   apríla   2005,   keď   bolo   potvrdené   prijatie   návrhu na dodatočné   konanie   v dedičskej   veci   po   poručiteľke.   Uvedené   obdobie   nečinnosti okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Okresný súd teda počas   takmer   2   rokov   a 10   mesiacov   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v napadnutej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   za   tri   úkony právnej   služby   (príprava   a prevzatie   zastúpenia,   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu zo 17. marca   2006   a podanie   písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu z 1. decembra 2006). Za tri úkony uskutočnené v roku 2006 patrí odmena v sume trikrát po 2 730   Sk   a   režijný   paušál   trikrát   po   164   Sk   (§   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov).   Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 8 682 Sk.

Keďže sťažovateľ požadoval náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7 628 Sk, ústavný súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v ním požadovanej výške tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2007