znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 251/05-41

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   februára   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   Ing.   D.   Š.,   bytom   S.,   zastúpenej   advokátkou JUDr. H. B., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Zvolen   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 10 C 182/93 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Zvolen   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   182/93 p o r u š i l základné právo Ing. D. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 182/93 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   D. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Zvolen p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Ing.   D.   Š. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   8 196 Sk (slovom   osemtisícstodeväťdesiatšesť   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Zvolen p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokátky   JUDr.   H.   B.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   zo 16. novembra 2005 č. k. I. ÚS 251/05-13 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť Ing.   D.   Š.,   bytom   S.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou   JUDr. H.   B.,   B.,   ktorou   namietala   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a práva   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 182/93.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa od 21. októbra 1993 žalobou podanou okresnému súdu domáha od E. K. (ďalej len „žalovaná v I. rade“) a Ing. J. M. (ďalej len „žalovaný v II rade“, spolu ďalej len „žalovaní“) vydania sporných nehnuteľností. Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd koná v jej veci vedenej pod sp. zn. 10 C 182/93 so zbytočnými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem prehľadu priebehu konania uviedla:

„Sťažovateľka má právo, aby sa jej vec v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov.   Toto   ústavou   zaručené   právo navrhovateľky bolo porušené prieťahmi v konaní. Za takmer 12 rokov prejednávania veci na súde, okresný súd pojednával vo veci iba trikrát a to 13. 12. 1994, 08. 10. 1997 a 02. 03. 2005.   Pojednávanie   28.   06.   1994   bolo   odročené   bez   prejednania   veci   a vytýčené pojednávanie na deň 20. 06. 2005 bolo zrušené.“

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 182/93 porušil právo Ing. D. Š., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v článku 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a jej   právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu vo Zvolene v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 182/93 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   D.   Š.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   220.000,- Sk (slovom dvestodvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd vo Zvolene povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. D. Š. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5.302,- Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún), ktoré je Okresný súd vo Zvolene povinný vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. H. B., so sídlom B. (...) do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka JUDr. Z. B. listom sp. zn. Spr. 753/05 z 29. decembra 2005 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom zo 16. januára 2006 k uvedenému vyjadreniu okresného súdu.

2. 1.   JUDr.   Z.   B.   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných   úkonov vykonaných okresným súdom v predmetnom konaní uviedla:

„Nemám za to, že by sudkyne konali neefektívne, dôkazy sa vykonávali na návrh účastníkov konania.

V dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdu od r. 2001 nebolo možné v prípade   neprítomnosti   sudkyne   prijať   iné   vhodnejšie   opatrenie,   ktoré   by   urýchlilo vybavovanie veci.

Preto považujem sťažnosť za čiastočne odôvodnenú. K rozhodovacej právomoci sudkýň sa nevyjadrujem. Súhlasím   s tým,   aby   (...)   ústavný   súd   upustil   od   ústneho   pojednávania   o prijatej sťažnosti.“

2. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedla nasledovné:

„(...)   súhlasím,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávanie v tejto veci (...).

Skutočnosť, že okresný súd nedokázal riešiť personálne problémy na tomto súde, nemôžu byť na ťarchu účastníka konania a nemajú povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie žalobkyne, ktorá sa na súd obrátila so svojou žalobou.

Uznávame, že spis bol na krajskom súde v dôsledku podaných odvolaní, z dôvodu rozhodnutia o námietke zaujatosti v dňoch 16. 1. 1996 do 6. 5. 1996, od 19. 11. 1999 do 29. 12. 1999, od 19. 4. 2001 do 6. 6. 2001, od 16. 12. 2003 do 2. 2. 2004, od 25. 10. 2005 do 21. 11. 2005, avšak to predstavuje spolu necelých 10 mesiacov, preto nemožno vyvodiť záver, že k prieťahom došlo na Krajskom súde v Banskej Bystrici, konanie vo veci prebieha 13 rok. (...)

Prejednávaný   spor   nie   je   po   právnej   stránke   zložitý.   Zložitým   tento   spor   urobil okresný súd neefektívnym vykonávaním dokazovania, ignorovaním návrhu navrhovateľky na vykonanie ohliadky sudcom za prítomnosti znalca.

Správanie sťažovateľky, ako účastníčky konania, nespôsobilo prieťahy v konaní. Sťažovateľka je presvedčená, že prieťahy v konaní boli spôsobené nesústredeným vykonávaním úkonov v dokazovaní, nepripravenosťou na súdne pojednávanie a praktickou viacnásobnou a dlhodobou nečinnosťou súdu. Jasným dôkazom nečinnosti súdu je to, že za 12   rokov   vytýčil   súd   pojednávanie   iba   štyrikrát,   z   ktorých   len   dve   pojednávania   boli efektívne - vecné.

Prvé pojednávanie bolo vytýčené na deň 28. 6. 1994. Nie je pravdou, že na návrh zástupkyne navrhovateľky bolo odročené pojednávanie.   Rozhodujúca sudkyňa požiadala zúčastnené sporové strany o mimo-súdne vyriešenie sporu dohodou. Preto sme pristúpili na návrh súdu s tým, že sa pokúsime spor skončiť dohodou. K dohode nedošlo.

Ďalšie dve pojednávania a to 13. 12. 1994 a 08. 10. 1997 neboli pripravené, bolo to vidieť z toho, že sudkyňa opakovane požadovala od nás doklady a to aj napriek tomu, že už v spise boli doložené. To bol dôkaz toho, že sudkyňa nevedela aké doklady sa v spise nachádzajú.

Pojednávanie   na   deň   02.   03.   2005   bolo   dobre   pripravené,   sudkyňa   mala   dobre naštudovaný spis, pojednávanie bolo vecné a navrhovateľka bola presvedčená, že konečne vec bude aj ukončená. Žiaľ, sudkyňa zo zdravotných dôvodov musela nastúpiť na MD. Okresný súd celkovo nevykonával úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v danej veci počas súdneho konania nachádza, už trinásty rok čaká navrhovateľka na rozhodnutie vo veci samej, čo je základným účelom práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Za toto vyjadrenie si uplatňujeme trovy právneho zastúpenia za jeden úkon 2.720,- Sk a režijný paušál 164,- Sk.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 182/93 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

- 21. október 1993 - sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému súdu domáhala vydania sporných nehnuteľností od žalovaných;

- 24. november 1993 - okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k žalobe,

- 8. december 1993 - žalovaný   v II.   rade   sa   vyjadril   k žalobe   s tým,   že   súhlasil so sťažovateľkou navrhovaným vykonaním znaleckého dokazovania v odbore geodézia;

- 22. december 1993 - právna zástupkyňa žalovanej v I. rade sa vyjadrila k žalobe; - 11. január 1994 - okresný   súd   zaslal   vyjadrenia   žalovaných   sťažovateľke   na zaujatie stanoviska;

- 26. január 1994 - sťažovateľka zaujala stanovisko k vyjadreniam žalovaných;

- 6. jún 1994 - okresný súd nariadil pojednávanie na 28. jún 1994;

- 23. jún 1994 - žalovaný v II. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní;

- 28. jún 1994 - po oznámení právnej zástupkyne žalovanej v I. rade, že sú ochotní uzatvoriť so sťažovateľkou mimosúdnu dohodu, bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že právna zástupkyňa sťažovateľky oznámi okresnému súdu do troch mesiacov, či došlo k jej uzavretiu;

- 12. august 1994 - právna   zástupkyňa   sťažovateľky   oznámila   okresnému   súdu,   že sťažovateľka jej vypovedala plnomocenstvo;

- 26. august 1994 - sťažovateľka   sama   predložila   okresnému   súdu   a žalovanej   v I.   rade návrh mimosúdnej dohody, ktorá je pre ňu prijateľná, keďže ju žalovaná v I. rade vôbec neoslovila ohľadne možnosti mimosúdneho urovnania sporu;

- 8. september 1994 - sťažovateľka   predložila   okresnému   súdu   plnomocenstvo   pre   novú právnu zástupkyňu;

- 15. november 1994 - právna   zástupkyňa   sťažovateľky   oznámila   okresnému   súdu,   že žalovaná v I. rade neprijala ich ponuku na mimosúdne urovnanie sporu, a preto žiadala nariadiť pojednávanie;

- 17. november 1994 - okresný súd nariadil pojednávanie na13. december 1994;

- 13. december 1994 – pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   predvolania svedkyne,   vyžiadania   dôkazov   z   príslušného   katastrálneho   úradu   a   pripojenia   spisu tamojšieho   súdu   sp.   zn.   10   C   86/94   o žalobe   žalovaného   v II.   rade   proti   sťažovateľke o určenie vlastníckeho práva;

- 14. december 1994 - okresný súd žiadal zapožičať spis tamojšieho súdu sp. zn. 10 C 85/94;

- 6. marec 1995 - okresný   súd žiadal zapožičať spis tamojšieho súdu   sp.   zn. 10 C 86/94, ktorý bol k predmetnej veci pripojený 7. marca 1995;

- 21. apríl 1995 - sťažovateľka   sa   domáhala,   aby   okresný   súd   pribral   do   konania   ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v I. rade F. K. (manžela žalovanej v I. rade), nariadil   ohliadku   na   mieste   samom,   ako   aj   znalecké   dokazovanie   geodetom,   a   tiež   sa domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým by sa žalovanej v I. rade a jej manželovi uložila   povinnosť   zdržať   sa   zásahov   do jej   vlastníckeho   práva   a povinnosť   strpieť postavenie „provizórneho plotu“ medzi pozemkami do právoplatného skončenia sporu;

- 27. apríl 1995 - sťažovateľka urgovala vydanie predbežného opatrenia;

- 6. júl 1995 - právna   zástupkyňa   sťažovateľky   urgovala   vydanie   predbežného   opatrenia a nariadenie „ohliadky za účasti znalca - geometra“;

- 1. august 1995 - okresný súd vyzval manžela žalovanej v I. rade, aby oznámil, či vstupuje do konania   ako   vedľajší   účastník   na   strane   žalovanej   v I.   rade,   a   súčasne   vyžiadal   od príslušného katastrálneho úradu výpis z pozemkovej knihy a výpis z katastra nehnuteľností ohľadne   sporných   pozemkov,   ako   aj   listiny,   ktoré   boli   právnym   titulom   nadobudnutia vlastníckeho práva k nim;

- 7. august 1995 - katastrálny úrad predložil okresnému súdu požadované listiny, z ktorých vyplýva, že vlastníkom sporných nehnuteľností je M. J. (...);

- 14. august 1995 - manžel žalovanej v I. rade vyjadril svoj súhlas, aby vystupoval v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaných (ďalej len „vedľajší účastník“);

- 9. september 1995 - okresný   súd   vydal   predbežné   opatrenie,   ktorým   v plnom   rozsahu vyhovel návrhu sťažovateľky z 21. apríla 1995;

- 3. október 1995 - vedľajší účastník podal odvolanie proti predbežnému opatreniu;

- 11. október 1995 - okresný   súd   zaslal   odvolanie   vedľajšieho   účastníka   na vyjadrenie sťažovateľke, ako aj žalovaným v I. a II. rade;

- 23. október 1995 - sťažovateľka sa negatívne vyjadrila k odvolaniu; - 2. november 1995 - žalovaný v II. rade oznámil, že nemá námietky proti predbežnému opatreniu; - 6. november 1995 - žalovaná   v I.   rade   sa   súhlasne   vyjadrila   k odvolaniu   vedľajšieho účastníka; - 10. november 1995 - žalovaná v I. rade podala odvolanie proti predbežnému opatreniu z 9. septembra 1995;

- 16. január 1996 - spis   bol   predložený   Krajskému   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len „krajský súd“) na konanie o odvolaniach vedľajšieho účastníka a žalovanej v I. rade;

- 29. marec 1996 - krajský súd uznesením sp. zn. 10 Co 242/96 potvrdil predbežné opatrenie okresného súdu z 9. septembra 1995 vo výroku, ktorým sa žalovanej v I. rade a vedľajšiemu účastníkovi uložila povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníctva sťažovateľky, a zrušil ho vo výroku, ktorým sa žalovanej v I. rade a vedľajšiemu účastníkovi uložila povinnosť strpieť postavenie „provizórneho plota“ sťažovateľkou;

- 6. máj 1996 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;

- 10. jún 1996 - vedľajší   účastník   oznámil   okresnému   súdu,   že   došlo   k zmene   vlastníka sporných pozemkov, a to „z M. J. na vnuka a vnučky“ (poznámka ústavného súdu – M. J. nebol v žalobe označený ako účastník konania);

- 26. jún 1996 - okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalovanej v I. rade, aby sa vyjadrila k oznámeniu   vedľajšieho   účastníka   o   zmene   vlastníka   sporných   pozemkov   a doložila doklady o tejto zmene, a súčasne okresný súd vyzval katastrálny úrad, aby oznámil, na základe akého právneho titulu bolo vlastníctvo   k sporným nehnuteľnostiam   zapísané na M. J.;

- 3. júl 1996 - katastrálny   úrad   oznámil   okresnému   súdu,   že   vlastnícke   právo   k sporným nehnuteľnostiam   bolo   na   M.   J.   zapísané   na   základe   kúpnej   zmluvy   z 22.   júla   1952 (poznámka ústavného súdu - predmetná zmluva nebola pripojená, takže nie sú známe jej ďalšie zmluvné strany);

- 28. august 1996 - k spisu   bol   na   nahliadnutie   opätovne   pripojený   spis   tamojšieho   súdu sp. zn. 10 C 86/94;

- 5. september 1996 - okresný   súd   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovanie   súdnym znalcom   z odboru   geodézia   a   kartografia   a   uložil   mu   lehotu   30   dní   na   vypracovanie znaleckého posudku (uznesenie bolo súdnemu znalcovi doručené 13. septembra 1996);

- 18. september 1996 - sťažovateľka namietala zaujatosť ustanoveného znalca z dôvodu jeho známosti so žalovanou v I. rade a vedľajším účastníkom;

- 19. september 1996 - okresný súd uznesením ustanovil nového súdneho znalca a stanovil mu na vypracovanie znaleckého posudku lehotu 30 dní (súdnemu znalcovi bolo uznesenie doručené 20. septembra 1996);

- 30. september 1996 - okresnému súdu sa vrátila neprevzatá poštová zásielka adresovaná žalovanému   v II.   rade   s poznámkou „zemřel“, a   súčasne   vedľajší   účastník   oznámil okresnému súdu, že trvá na pôvodne ustanovenom súdnom znalcovi;

- 9. október 1996 - žalovaná   v I.   rade   namietala   zaujatosť   novo   ustanoveného   súdneho znalca uznesením z 19. septembra 1996;

- 17. október 1996 - okresný súd uznesením zmenil osobu súdneho znalca a ponechal lehotu 30 dní na vypracovanie znaleckého posudku (uznesenie bolo súdnemu znalcovi doručené 23. októbra 1996);

- 29. október 1996 - ustanovený súdny znalec okresnému súdu oznámil, že pre pracovnú zaneprázdnenosť nemôže znalecký posudok vypracovať;

- 15. november 1996 - okresný súd žiadal od súdneho znalca, aby oznámil, v akej lehote by bol schopný   znalecký   posudok   vypracovať, a aby oznámil konkrétne dôvody,   pre ktoré odmietol jeho vypracovanie;

- 12. december 1996 - súdny znalec oznámil, že znalecký posudok nemôže vypracovať zo zdravotných dôvodov;

- 22. január 1997 - okresný   súd   uznesením   ustanovil   nového   súdneho   znalca   z odboru geodézia   a určil   mu lehotu   2   mesiacov na vypracovanie znaleckého   posudku   (súdnemu znalcovi bolo uznesenie doručené 5. februára 1997);

- 13. február 1997 - okresnému súdu bola opätovne vrátená nedoručená zásielka adresovaná žalovanému v II. rade s poznámkou „zemřel“;

- 17. február 1997 - okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi;

- 17. júl 1997 - okresnému súdu bol doručený znalecký posudok;

- 28. júl 1997 - sťažovateľka zaplatila poplatok za znalecké dokazovanie;

- 31. júl 1997 - okresný   súd   zaslal   znalecký   posudok   účastníkom   na   vyjadrenie a sťažovateľku vyzval na zaplatenie poplatku za znalecké dokazovanie;

- 11. august 1997 - vedľajší účastník sa negatívne vyjadril k znaleckému posudku;

- 20. august 1997 - sťažovateľka   sa   vyjadrila   k znaleckému   posudku   a v súlade   s jeho závermi konkretizovala žalobný petit;

- 21. august 1997 - žalovaná   v I. rade   sa   vyjadrila   k   znaleckému   posudku   a žiadala   jeho doplnenie;

- 26. august 1997 - okresný súd nariadil pojednávanie na 8. október 1997;

- 2. september 1997 - okresný   súd   vyzval   právne   zástupkyne   sťažovateľky   a žalovanej v I. rade, aby oznámili otázky, ktoré má súdny znalec zodpovedať na pojednávaní;

- 17. september 1997 - okresný   súd   urgoval   právne   zástupkyne   sťažovateľky   a žalovanej v I rade, aby oznámili otázky, ktoré má súdny znalec zodpovedať na pojednávaní;

- 25. september 1997 - po tom, ako sťažovateľka zo znaleckého posudku zistila vlastníkov sporných nehnuteľností, zobrala žalobu proti žalovanému v II. rade späť a žiadala konanie proti   nemu   zastaviť   a súčasne   žiadala   pripustiť   do   konania   na   strane   žalovaného   popri žalovanej v I. rade ďalšie osoby, a to K. K. ako žalovanú v II. rade, P. K. ako žalovaného v III.   rade,   M.   K.   ako   žalovanú   v IV. rade   a F.   K.,   dovtedy   vedľajšieho   účastníka,   ako žalovaného v V. rade. Sťažovateľka súčasne oznámila otázky na zodpovedanie pre súdneho znalca a zmenila žalobný petit tak, že žiadala určenie hranice medzi spornými pozemkami vlastnícky patriacimi jej a žalovaným v II. – IV. rade podľa hranice určenej v znaleckom posudku, pričom žalovaní v II. – IV. rade mali sťažovateľke vydať časť pozemkov za takto určenou hranicou, odstrániť z nich prebytočnú zeminu a kamene a strpieť postavenie plotu medzi   pozemkami   a súčasne   žalovaní   v I. a V. rade   sa   mali   zdržať   zasahovania   do   jej vlastníckeho práva za hranicou medzi pozemkami určenou v znaleckom posudku;

- 26. september 1997 - žalovaná v I.   rade oznámila otázky na zodpovedanie pre súdneho znalca;

- 8. október 1997 - okresný   súd   na   pojednávaní   uznesením   zastavil   konanie   proti žalovanému   v II.   rade   (Ing.   J.   M.)   a pripustil,   aby   do   konania   na   strane   žalovaných v II. - V. rade pristúpili osoby navrhované sťažovateľkou. Okresný súd súčasne uznesením vylúčil časť nárokov (povinnosť strpieť postavenie plota a pod.), ktoré sťažovateľka žiadala podaním z 25. septembra 1997, na samostatné konanie. Po vypočutí účastníkov a súdneho znalca   a po   tom,   ako   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   upresnila   okruh   pasívne legitimovaných účastníkov sporu tak, že v konaní o určenie hranice sú účastníkmi vlastníci sporných pozemkov, a to žalovaní v II. – IV. rade a v konaní o uloženie povinnosti strpieť postavenie plota a nezasahovať do vlastníctva sťažovateľky sú účastníkmi užívatelia týchto nehnuteľností, a to žalovaní v I. a V. rade, okresný súd následne odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu „vyhodnotenia vykonaného dokazovania eventuálne vykonania ohliadky na mieste“;

- 27. február 1998 - súdny   znalec   zaslal   okresnému   súdu   doplnenie   znaleckého   posudku „k výmere zabratých plôch“ (pochybenie v číselnom vyjadrení výmery);

- 5. marec 1998 - okresný súd uznesením rozhodol, že nepripúšťa zmenu žalobného petitu tak, ako to žiadala sťažovateľka podaním z 25. septembra 1997;

- 10. marec 1998 - okresný   súd   zaslal   účastníkom   na   vyjadrenie   doplnenie   znaleckého posudku;

- 16. marec 1998 - žalovaný v V. rade sa vyjadril k doplneniu znaleckého posudku;

- 18. marec 1998 - sťažovateľka sa vyjadrila k doplneniu znaleckého posudku;

- 7. apríl 1998 - okresný súd zisťoval adresu žalovanej v II. rade, ktorá si na súdu známej adrese nepreberala zásielky;

- 6. máj 1998 - okresný   súd   vyzval   účastníkov   konania,   aby   predložili   návrhy   na ďalšie dokazovanie;

- 13. máj 1998 - žalovaný v V. rade žiadal zopakovať znalecké dokazovanie;

- 28. máj 1998 - žalovaná v II. rade sa vyjadrila k sporu, pričom oznámila, že vystupuje aj ako zástupkyňa žalovanej v I. rade, avšak okresnému súdu nepredložila plnomocenstvo;

- 1. jún 1998 - okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k sporu, či trvá na svojej žalobe;

- 3. jún 1998 - žalovaná v IV. rade sa vyjadrila k sporu;

- 10. jún 1998 - sťažovateľka oznámila, že nemá návrhy na ďalšie dokazovanie;

- 18. september 1998 - okresný   súd   uznesením   nariadil   kontrolné   znalecké   dokazovanie a určil lehotu 60 dní na vypracovanie znaleckého posudku (uznesenie sa dvakrát nepodarilo súdnemu znalcovi doručiť);

- 20. október 1998 - okresný   súd   požiadal   políciu   o súčinnosť   pri   doručení   uznesenia súdnemu znalcovi;

- 4. november 1998 - okresnému súdu bolo oznámené, že súdny znalec sa na súdu známej adrese nezdržiava;

- 5. november 1998 - okresný súd zaslal spis Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „dožiadaný súd“) za účelom jeho doručenia súdnemu znalcovi;

- 17. november 1998 - spis   bol   doručený   dožiadanému   súdu,   ktorý   súdneho   znalca predvolal;

- 18. január 1999 - dožiadaný súd opätovne predvolal súdneho znalca;

- 29. január 1999 - súdny znalec oznámil dožiadanému súdu, že požiadal o vyčiarknutie zo zoznamu súdnych znalcov;

- 1. február 1999 - dožiadaný súd vrátil spis bez vybavenia okresnému súdu;

- 2. február 1999 - sťažovateľka urgovala konanie vo veci;

- 5. február 1999 - spis bol doručený okresnému súdu, ktorý obratom žiadal krajský súd, aby oznámil, či ustanovený súdny znalec ešte vykonáva činnosť znalca, a v prípade, že bol zo zoznamu znalcov vyčiarknutý, tak na základe akej skutočnosti;

- 10. február 1999 - okresnému súdu bolo oznámené, že súdny znalec bol 1. februára 1999 odvolaný z funkcie znalca na vlastnú žiadosť;

- 30. marec 1999 - okresný   súd   uznesením   ustanovil   na   vyhotovenie   kontrolného znaleckého posudku nového súdneho znalca a určil mu lehotu 90 dní na jeho predloženie (uznesenie bolo súdnemu znalcovi doručené 8. apríla 1999);

- 6. apríl 1999 - okresný súd uznesením uložil žalovaným v I. – V. rade zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania;

- 16. apríl 1999 - súdny   znalec   žiadal   o zapožičanie   spisu   pre   účely   vypracovania znaleckého posudku;

- 19. apríl 1999 - okresný   súd   zaslal   spis   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   za   účelom   jeho doručenia súdnemu znalcovi a súčasne žalovaná v I. rade okresnému súdu oznámila, že nezaplatí preddavok na znalecké dokazovanie;

- 21. apríl 1999 - spis bol doručený Okresnému súdu Veľký Krtíš;

- 29. apríl 1999 - súdny znalec prevzal spis;

- 30. apríl 1999 – žalovaná   v II.   rade   podala   aj   v mene   žalovanej   v I.   rade   (poznámka ústavného   súdu - nepredložila   plnomocenstvo   na   jej   zastupovanie)   odvolanie   proti uzneseniu, ktorým   im   bolo uložené zaplatiť preddavok   na znalecké   dokazovanie,   a tiež žiadosť žalovanej v I. rade na oslobodenie od súdnych poplatkov;

- 4. jún 1999 - okresnému súdu bol predložený znalecký posudok;

- 23. jún 1999 - okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom;

- 30. jún 1999 - žalovaný v V. rade sa vyjadril k znaleckému posudku;

- 14. júl 1999 - okresný súd zaslal žalovanej v II. rade na vyplnenie tlačivo o osobných, majetkových   a zárobkových   pomeroch   (poznámka   –   žiadosť   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov podala žalovaná v I. rade);

- 28. júl 1999 - okresnému súdu bolo od žalovanej v I. rade doručené vyplnené tlačivo o jej osobných, majetkových a zárobkových pomeroch;

- 19. október 1999 - okresný   súd uznesením   nepriznal žalovanej v I. rade   oslobodenie od súdnych poplatkov;

- 16. november 1999 - žalovaná v I. rade   podala odvolanie   proti   uzneseniu   z   19. októbra 1999;

- 19. november 1999 - spis bol predložený krajskému súdu na konanie o odvolaní žalovanej v II. rade proti uzneseniu, ktorým bolo žalovaným uložené zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie a o odvolaní žalovanej v I. rade proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku;

- 22. november 1999 - sťažovateľka sa vyjadrila k znaleckému posudku;

- 30. november 1999 - krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   17   Co   2130/99   potvrdil   uznesenie okresného   súdu   o   nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   žalovanej   v I. rade a uznesením   sp.   zn.   17   Co   2189/99   odmietol   odvolanie   žalovaných   v I. a II.   rade   proti uzneseniu, ktorým bola žalovaným v I.- V. rade uložená povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť preddavok na znalecké dokazovanie, ako podané oneskorene;

- 29. december 1999 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;

- 3. máj 2000 - sťažovateľka urgovala konanie vo veci;

- 14. august 2000 - žalovaná v I. rade namietala zaujatosť zákonnej sudkyne;

- 9. apríl 2001 - zákonná   sudkyňa   sa   vyjadrila   k námietke   zaujatosti   zo   14. augusta 2000 a súčasne predložila spis predsedovi okresného súdu;

- 19. apríl 2001 - spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti;

- 6. jún 2001 - krajský súd uznesením sp. zn. 17 Nc 195/01 rozhodol, že zákonná sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 10 C 182/93;

- 13. jún 2001- spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;

- 20. august 2001- okresný   súd   vyzval   účastníkov,   aby   sa   vyjadrili   k sporu   a predložili návrhy na ďalšie dokazovanie;

- 28. august 2001 - sťažovateľka   oznámila   okresnému   súdu,   že   žalovaní   v I. a V. rade porušujú predbežné opatrenie z 9. septembra 1995;

- 19. september 2001 - sťažovateľka žiadala vykonanie ohliadky na mieste samom;

- 28. júl 2003 - okresný   súd   nariadil   ohliadku   na   mieste   samom   za   účasti   geodeta   na 29. september 2003;

- 8. august 2003 - okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   upresnila   adresu   sporných nehnuteľností a aby sa vyjadrila k osobe geodeta, ktorý mal byť prizvaný k ohliadke;

-19. august 2003 - sťažovateľka predložila zoznam otázok, ktoré by mal znalec pri ohliadke zodpovedať, a vyjadrila sa k jeho osobe;

- 16. september 2003 - zákonná sudkyňa zrušila ohliadku z dôvodu jej práceneschopnosti;

-13. október 2003 - okresný súd uznesením uložil súdnemu znalcovi dopracovať znalecký posudok a sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie;

- 25. november 2003 - sťažovateľka sa odvolala proti výroku uznesenia z 13. októbra 2003, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy súdneho znalca;

- 16. december 2003 - spis bol predložený krajskému súdu na konanie o odvolaní;

- 18. december 2003 - krajský   súd   uznesením   sp. zn.   16   Co   438/03   zrušil   v odvolaním napadnutom výroku uznesenie okresného súdu z 13. októbra 2003;

- 2. február 2004 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;

- 10. február 2004 - súdnemu znalcovi bolo doručené uznesenie z 13. októbra 2003;

- 25. február 2004 - okresný   súd   vyzval   súdneho   znalca   na   predloženie   doplneného znaleckého posudku a súčasne na polícii zisťoval pobyt žalovaného v III. rade, ktorý si na súdu známej adrese nepreberal zásielky;

- 4. marec 2004 - súdny znalec žiadal o zapožičanie súdneho spisu;

- 1. apríl 2004 - sťažovateľka na výzvu okresného súdu z 26. marca 2004 oznámila bydlisko žalovaného v III. rade;

- 6. apríl 2004 - okresný   súd   zaslal   spis   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   za   účelom   jeho doručenia súdnemu znalcovi;

- 8. apríl 2004 - spis bol doručený Okresnému súdu Veľký Krtíš;

- 26. máj 2004 - súdny znalec prevzal spis;

- 6. júl 2004 - Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   bol   spolu   so   spisom   doručený   znalecký posudok;

- 12. júl 2004 - spis bol doručený okresnému súdu;

- 19. júl 2004 - okresný súd zaslal doplnený znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom;

- 5. august 2004 - sťažovateľka sa vyjadrila z znaleckému posudku;

- 22. december 2004 - okresný súd nariadil pojednávanie na 2. marec 2005 ;

- 25. február 2005 - žalovaná v II. rade sa vyjadrila k sporu;

- 1. marec 2005 - matka sťažovateľky (ďalej len „vedľajšia účastníčka) oznámila okresnému súdu, že chce vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane sťažovateľky;

- 2. marec 2005 - pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito za účelom vypočutia súdneho znalca a vedľajšej účastníčky po vyhotovení uznesenia o jej pripustení do konania a z dôvodu vyžiadania spisu tamojšieho súdu sp. zn. 7 C 68/62;

- 25. apríl 2005 - žalovaná v II. rade predložila okresnému súdu plnomocenstvo, ktoré ju oprávňovalo zastupovať žalovanú v IV. rade, ktorá sa zdržiavala v zahraničí;

- 4. máj 2005 - okresný súd nariadil pojednávanie na 20. jún 2005;

- 5. máj 2005 - sťažovateľka urgovala konanie vo veci;

- 10. máj 2005 - okresný súd pripojil spis sp. zn. 7 C 68/62;

- 10. jún 2005 - okresný   súd oznámil účastníkom   konania, že pojednávanie nariadené na 20. jún 2005 sa odročuje z dôvodu nástupu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku;

- 18. október 2005 - okresný   súd   uznesením   rozhodol   o pripustení   vedľajšej   účastníčky (matky sťažovateľky) do konania na strane sťažovateľky;

- 16. november 2005 - žalovaní podali odvolanie proti uzneseniu z 18. októbra 2005;

- 16. január 2006 - okresný súd vyžiadal od žalovaných potrebný počet rovnopisov ich odvolania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   spravidla   dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   182/93   o žalobe   sťažovateľky   o určenie vlastníckeho práva došlo k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I.ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   pripúšťa   určitú   možnosť právnej, ako aj faktickej zložitosti veci súvisiacu najmä s potrebou posúdenia skutočností, na   ktoré   sú   potrebné   odborné   znalosti   a kvôli   ktorým   okresný   súd   nariadil   znalecké dokazovanie.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   faktická   zložitosť veci   nezbavuje   sudcu ústavnej zodpovednosti za včasné vyriešenie sporu (I. ÚS 15/02) a nemožno ňou v žiadnom prípade   ospravedlniť   viac   ako   12   rokov   trvajúce   konanie,   počas   ktorého   okresný   súd uskutočnil iba štyri pojednávania a vo veci ani raz meritórne nerozhodol.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa nepodieľala na zbytočných prieťahoch - v konaní pred okresným súdom bola aktívna, včas reagovala na výzvy súdu, zúčastňovala sa na pojednávaniach, navrhovala dôkazy a vyvíjala aktivity smerujúce k mimosúdnemu urovnaniu sporu (26. august 2004).

Ústavný   súd   zároveň   poukazuje   na   skutočnosť,   že   sťažovateľka   síce   opakovane menila žalobu, jednak ohľadne rozsahu ňou uplatňovaného nároku a jednak dopĺňala okruh pasívne legitimovaných účastníkov konania, avšak týmto reagovala iba na zmeny aktuálnej situácie.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci nevykazoval relevantnú procesnú   činnosť v období:

-   od   26.   januára   1994   (sťažovateľka   zaujala   stanovisko   k vyjadreniam   žalovaných)   do 6. júna 1994 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. viac ako 4 mesiace;

- od 6. marca 1995 (okresný súd si zapožičal spis sp. zn. 10 C 86/94) do 1. augusta 1995 (okresný súd vyzval manžela žalovanej v I. rade o oznámenie, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník konania), t. j. viac ako 4 mesiace;

- od 8. októbra 1997 (pojednávanie bolo odročené na neurčito) do 5. marca 1998 (okresný súd uznesením nepripustil zmenu žalobného petitu), t. j. takmer 5 mesiacov;

- od 29. decembra 1999 (spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu) do 9. apríla 2001   (zákonná   sudkyňa   sa   vyjadrila   k námietke   zaujatosti   uplatnenej   proti   jej   osobe žalovanou v I. rade), t. j. viac ako 1 rok a 3 mesiace;

- od 20. augusta 2001 (okresný súd vyzval účastníkov, aby predložili návrhy na ďalšie dokazovanie) do 28. júla 2003 (okresný súd nariadil ohliadku na mieste samom), t. j. viac ako 1 rok a 11 mesiacov;

- od 19. júla 2004 (okresný súd zaslal znalecký posudok účastníkom na vyjadrenie) do 22. decembra 2004 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. viac ako 5 mesiacov.

Celková doba zbytočných prieťahov ustálená ústavným súdom je viac ako 4,5 roka, pričom vec sa po viac ako 12 - ročnom trvaní sporu stále nachádza na prvostupňovom súde bez jediného meritórneho rozhodnutia.

Ústavný súd zdôrazňuje, že uvedené konanie okresného súdu je z hľadiska naplnenia účelu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru absolútne neakceptovateľné.

V súvislosti   s obranným   tvrdením   predsedníčky   okresného   súdu,   že „V   dôsledku nedostatočného   personálneho   obsadenia   súdu   od   r.   2001   nebolo   možné   v prípade neprítomnosti   sudkyne   prijať   iné   vhodnejšie   opatrenie,   ktoré   by   urýchlilo   vybavovanie veci“, ústavný súd konštatuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne   ospravedlniť   vzniknuté   prieťahy,   a to   len   v tom prípade,   ak sa   za   tým   účelom   prijali včas adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.   Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   problémy   s vybavovaním   veľkého   množstva agendy, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníkov konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci účastníka, ktorý sa naň obrátil (I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 220 000 Sk, ktoré odôvodnila nasledovne: „Neukončením konania pretrváva u nej stav právnej neistoty, ktorý pociťuje ako psychickú ujmu, pretože nemá možnosť užívať svoju nehnuteľnosť bez obáv o svoj život a život matky, ktorá s ňou v nehnuteľnosti žije, nemôže s nehnuteľnosťou disponovať, postaviť si aspoň provizórne oplotenie, aby mohla predchádzať   škodám,   ktoré   jej   vznikajú   prieťahmi   v   tomto   súdnom   konaní,   pričom dlhoročný spor týkajúci sa uvedenej nehnuteľnosti prehlbuje už dosť narušené susedské vzťahy (...). Sťažovateľka (...) stratila dôveru v súdy, psychicky trpí v dôsledku ignorácie jej návrhov na vykonanie dokazovania zo strany súdnej moci, trpí pocitmi úzkosti (...).“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   okolnosti uvedené v bodoch 1 až 3 ods. III nálezu, najmä však na celkovú dĺžku konania považuje za primerané priznať vo výške 80 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov   konania z dôvodu   jej   právneho   zastúpenia   advokátkou,   ktorá   si   uplatnila   nárok   na náhradu trov v celkovej výške 8 196 Sk, a to za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2005 podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len „vyhláška“) v sume   2   x   2 501 Sk   a   dvojnásobok   režijného   paušálu   po   150   Sk,   ako   aj náhradu   trov   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2006   v sume   2 730 Sk a režijný paušál v sume 164 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 je 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu je 150 Sk. Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2006   je 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu je 164 Sk.

Sťažovateľke patrí náhrada trov za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2005 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 5 002 Sk, dvojnásobok režijného paušálu v sume 300 Sk, ako aj náhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2006 (vyjadrenie zo 16. januára 2006) v sume 2 730 Sk a režijný paušál v sume 164 Sk, t. j. celkovo patrí sťažovateľke náhrada trov vo výške 8 196 Sk, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2006