znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 250/06-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Juraja Horvátha   a   Sergeja Kohuta o sťažnosti I. M., P., zastúpeného advokátkou JUDr. M. L., D., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 8 C 74/91 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava – vidiek pod sp. zn. 8 C 74/91) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 8 C 74/91 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 8 C 74/91 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. I. M. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 32 694 Sk (slovom tridsaťdvatisícšesťstodeväťdesiatštyri   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. I. M. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 760 Sk (slovom päťtisícsedemstošesťdesiat   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. M. L., D., do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 23. augusta 2006 č. k. I. ÚS 250/06-15 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   I.   M.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. L., D., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 8 C 74/91 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava – vidiek pod sp. zn. 8 C 74/91).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „(...) Návrh načatie konania vo veci proti žalovanej D. V. (...) o zaplatenie sumy 32.694,- Kčs som podal začiatkom roku 1991 na Okresný súd Bratislava – vidiek. (...) V priebehu roku 1991 sa uskutočnilo niekoľko súdnych pojednávaní a posledné v decembri roku 1991, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola žalovanej D. V. uložená povinnosť zaplatiť mi sumu 32.694,- Kčs. Do dnešného dňa mi však nebol doručený písomne vyhotovený rozsudok v tejto veci, takže vec nie je do dnešného dňa právoplatne skončená.

Listom   zo   dňa   7.   7.   2000   som   žiadal   Okresný   súd   Bratislava   III.   v   Bratislave o urýchlené zaslanie rozsudku v tejto veci (č. k. 8 C 74/91). Na tento list som nedostal žiadnu odpoveď.

Listom zo dňa 30. 3. 2004 (...) som žiadal Okresný súd Bratislava III. v Bratislave o urýchlené zaslanie Rozsudku vo veci 8 C 74/91. Ani na tento list som nedostal žiadnu odpoveď.

Listom zo dňa 29. 11. 2004 označeným ako sťažnosť som žiadal predsedu Okresného súdu Bratislava III. o zaslanie predmetného rozsudku (...). Na tento list som nedostal žiadnu odpoveď a ani rozsudok 8 C 74/91 mi do dnešného dňa nebol doručený.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Okresný   súd   Bratislava   III.   porušil   právo I.   M.   na   prerokovanie   jeho veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 prvej vete Ústavy SR.

Okresnému súdu Bratislava III. prikazuje, aby v konaní navrhovateľa I. M. c/a D. V. o zaplatenie sumy 32.694,- Sk vedenom pod číslom 8 C 74/91 vydal písomné vyhotovenie rozsudku.

I. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 32.694,- Sk, ktoré mu je Okresný súd Bratislava III. v Bratislave povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   III.   v Bratislave   je   povinný   uhradiť   I.   M.   do   5 dní   od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy konania vo výške 5.760,- Sk (2 úkony á 2.730,- Sk + 2 x 150,- Sk paušál) na účet advokátky JUDr. M. L. (...).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania. Za okresný súd sa pred prijatím sťažnosti na ďalšie konanie vyjadril k veci jeho predseda   listom   sp.   zn.   Spr. 3239/2006   z   28.   júla   2006   a po   prijatí   sťažnosti   listom sp. zn. Spr.   3868/2006   z 20.   novembra   2006.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   na   výzvu ústavného súdu, aby zaujala stanovisko k vyjadreniam predsedu okresného súdu, reagovala listom   z 30. januára   2007,   v ktorom   oznámila   iba   skutočnosť,   že   netrvá „na   ústnom pojednávaní o prijatej sťažnosti“.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z 28.   júla   2006   okrem   iného uviedol:

„Šetrením som zistil, že spis 8 C 74/91 bol spisom Okresného súdu Bratislava - vidiek. Okresný súd Bratislava - vidiek zanikol dňom 31. 12. 1996. Právnym nástupcom Okresného súdu Bratislava vidiek sa stal Okresný súd Bratislava III. Všetky spisy, ktoré boli nevybavené, postupne prevzal Okresný súd Bratislava III s tým, že uvedené spisy dostávali nové spisové značky a to tak, že pred pôvodnú spisovú značku sa doplnil symbol V-2. Uvedený spis však nebol prevzatý Okresným súdom Bratislava III. Z registračných pomôcok Okresného súdu Bratislava - vidiek, ktoré archivuje tunajší súd som zistil, že spis 8C 74/91 bol vedený a v registri nie je vyznačený ako právoplatne skončený. Podľa poslednej úpravy vedúcej kancelárie bol spis pripojený k Spr. 1614/91 vtedy predsedovi Okresného súdu Bratislava   -   vidiek.   Ďalej   zo   zápisov   v   registri   som   zistil,   že   vo   veci   malo   byť   dňa 29. 11. 1991 vydané rozhodnutie.

V   archíve   Okresného   súdu   Bratislava   III   sa   nenachádza   ani   Spr.   bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek Spr. 1614/91, ku ktorému podľa posledného zápisu v registri mal byť uvedený spis pripojený. Zákonná sudkyňa, ktorá vec vybavovala JUDr. K. prestala vykonávať funkciu sudkyne dňom 31. 3. 1993.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti som dal pokyn, aby bol vyhotovený náhradný obal spisu sp.   zn.   V-2 8 C 74/91 a náhodným výberom bol určený zákonný sudca.   Spis bol pridelený   JUDr.   D.   V.   sudkyni   Okresného   súdu   Bratislava   III,   ktorá   začne   vykonávať rekonštrukciu spisu. (...)“

V liste   z 20.   novembra   predseda   okresného   súdu   uviedol: „(...)   oznamujem,   že netrvám na ústnom pojednávaní o prijatej sťažnosti.

Ku svojmu vyjadreniu zo dňa 28. 7. 2006 Spr. 3239/06 nemám čo doplniť.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02,   I.   ÚS   41/03, I. ÚS 65/04).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť I. senát ústavného súdu, pretože v roku 2006 a v roku 2007 v súlade s rozvrhom práce na tieto roky bol sudca spravodajca Juraj Horváth   členom   I. senátu   ústavného   súdu.   Plénum   ústavného   súdu   28.   februára   2007 Rozvrhom   práce   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   na   rok   2007   sp. zn.   Spr 140/07 rozhodlo, že s účinnosťou od 28. februára 2007 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom   II. senátu   ústavného   súdu.   Plénum   ústavného   súdu   zároveň   rozhodlo,   že   veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prerokujú v II. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z   vyjadrení   účastníkov   konania   a z   obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. V-2 8 C 74/91:

- 2. máj 1991 – sťažovateľ podal okresnému súdu návrh o zaplatenie sumy 32 694 Sk proti odporkyni D. V.,

-   22.   máj   1991,   14.   jún   1991,   10.   júl   1991,   14.   august   1991,   13.   september   1991 a 6. november 1991 – vo veci sa uskutočnili pojednávania,

- 29. november 1991 – okresný súd na pojednávaní vo veci rozhodol rozsudkom,

- 26.   júl   2006   –   zákonný   sudca   úpravou   nariadil   rekonštrukciu   spisu   prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   V-2-8   C   74/91,   predmetom   ktorého   je   nárok na zaplatenie   finančnej   čiastky,   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05, I. ÚS 232/06).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   ústavy   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd nezistil podiel sťažovateľa na doterajšej celkovej dĺžke konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že konanie vedené okresným súdom sa začalo už 2. mája 1991 a do dňa rozhodovania ústavného súdu nie je ani právoplatne skončené.

Celková doba nečinnosti okresného súdu ustálená ústavným súdom je teda viac ako 13,5 roka.

Jurisdikcia   ústavného   súdu   („rationae   temporis“)   sa   vzťahuje   na   obdobie   po 15. februári 1993. Ústavný súd preto napadnuté konanie okresného súdu posudzoval (najmä pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   a   spôsob,   akým   v konaní postupoval okresný súd) v období po 15. februári 1993. V rámci posúdenia základnej otázky

- či sa vec sťažovateľa prerokovala na okresnom súde bez zbytočných prieťahov - však ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry (I. ÚS 157/02, IV. ÚS 148/03, III. ÚS 49/04) prihliadal aj na deň začatia konania a obdobie, ktoré v konaní uplynulo do 15. februára 1993, t. j. v danom prípade viac ako 1 rok a 9 mesiacov.

Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu spočívajúce v nedoručení konečného meritórneho rozhodnutia účastníkovi konania (sťažovateľovi) bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočný prieťah v konaní, ktorý je z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľný.   Okresný   súd   teda   počas   tejto   doby   nevykonal   vo   veci   žiaden   úkon smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty   (k   čomu   dochádza   spravidla   právoplatným rozhodnutím), v ktorej sa sťažovateľ v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri napr. I. ÚS 41/02).

Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 8 C 74/91 došlo k zbytočným prieťahom, ktoré mali za následok   porušenie   základného práva   sťažovateľa   na prerokovanie   predmetnej   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na tento výrok ústavný súd v bode   2 výroku   tohto   rozhodnutia prikázal   okresnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   a   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 32 694 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Preto ústavný súd podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde uznal za odôvodnené s prihliadnutím na všetky   okolnosti   porušenia   práv sťažovateľa   priznať mu finančné zadosťučinenie v ním požadovanej sume 32 694 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva úkony právnej   služby   (príprava   a prevzatie   zastúpenia   a   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu zo 14. februára   2006.)   Za   dva   úkony   uskutočnené   v roku   2006   patrí   odmena   dvakrát po 2 730 Sk   a režijný   paušál   dvakrát   po   164   Sk   (§   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov).   Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 5 788 Sk.

Pretože sťažovateľ požadoval úhradu trov konania v sume 5 760 Sk ústavný súd mu priznal trovy konania v ním požadovanej sume. Z týchto dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2007