znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 250/05-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. novembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. M., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B. B., vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na trestné stíhanie zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom podľa   čl.   17   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   vyšetrovateľa   Prezídia Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   Odboru   boja   proti organizovanej   kriminalite   Stred,   Banská   Bystrica   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 15. júna   2004   a uznesením   Krajskej   prokuratúry   v Trnave   č.   k.   2 Kv 22/03-4422 z 3. augusta 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. M.   o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2004 doručená sťažnosť Ing. V. M., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B. B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na trestné stíhanie zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom podľa čl. 17 ods. 2 ústavy uznesením   vyšetrovateľa   Prezídia   Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej kriminalite,   Odboru   boja   proti   organizovanej   kriminalite   Stred,   B.   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-11/BOK-S-I-2004   z 15.   júna   2004   (ďalej   aj   ako   „napadnuté   uznesenie   vyšetrovateľa) a uznesením Krajskej prokuratúry v Trnave č. k. 2 Kv 22/03-4422 z 3. augusta 2004 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie prokurátora“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že napadnutým uznesením vyšetrovateľa bol obvinený   pre   trestný   čin   založenia,   zosnovania   a podporovania   zločineckej   skupiny a teroristickej   skupiny   podľa   §   185a   ods.   1   Trestného   zákona   v jednočinnom   súbehu s trestným činom krátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 a 5 Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť okrem iného aj z dôvodu, že toto rozhodnutie považoval za neurčité a nezrozumiteľné.

Podľa   sťažovateľa „neboli   splnené   zákonné   podmienky   pre   jeho   obvinenie z uvedených   trestných   činov   a preto   žiadal   dozorujúceho   prokurátora,   aby   napadnuté uznesenie vyšetrovateľa zrušil. O podanej sťažnosti rozhodovala krajská prokuratúra, ktorá uznesením sp. zn. 2 Kv 22/03 zo 4. augusta 2004 sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Svoje rozhodnutie   krajská   prokuratúra   odôvodnila   okrem   iného   aj   tým,   že   vyšetrovateľ   pred vydaním napadnutého uznesenia mal zistené také skutočnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že obvinení   sa   dopustili   konania   popísaného   v napadnutom   uznesení,   ktoré   napĺňa   znaky skutkovej podstaty daných trestných činov (...).

Sťažovateľ namieta porušenie čl. 17 ods. 2 ústavy, ktoré odôvodňuje tým, že trestné stíhanie je v súlade s ústavou vtedy, ak materiálne a formálne podmienky postupu orgánov činných   v trestnom   konaní   vychádzajú   a majú   oporu   v zákone.   Nezákonnosť   svojho trestného stíhania sťažovateľ vidí tak z hľadiska dôvodov trestného stíhania, nakoľko nie je dôvod na trestné stíhanie jeho osoby (...), aj z hľadiska spôsobu trestného stíhania, nakoľko uznesenie   vyšetrovateľa   (...)   je   neurčité   a nezrozumiteľné,   teda   v rozpore   s procesným predpisom (...). Uvedené uznesenie (...) je vydané v rozpore s ustanovením § 163 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia každé uznesenie o vznesení obvinenia musí   obsahovať   opis   vyšetrovaného   skutku   s uvedením   miesta,   času,   prípadne   iných okolností za akých k nemu došlo, aby skutok nemohol byť zamenený s iným (...) a dôvody pre   aké   je   obvinený   stíhaný.   Opis   vyšetrovaného   skutku   v tomto   uznesení   je   natoľko všeobecný,   že   obmedzuje   sťažovateľovi   možnosť   sa   k nemu   kvalifikovane   vyjadriť.   Toto uznesenie vôbec neobsahuje (...) konkrétny čas a iné konkrétne okolnosti, za akých sa mal sťažovateľ   vyšetrovaného   skutku   dopustiť.   Dôvody   uvedené   vyšetrovateľom   v uznesení o vznesení   obvinenia   voči   sťažovateľovi   sú   nepreskúmateľné,   nakoľko   sú   nekonkrétne, všeobecné, nejasné a neúplné. Nie je sťažovateľovi do dnešného dňa zrejmé, napriek tomu, že   nahliadol   (...)   do   vyšetrovacieho   spisu,   z ktorých   doposiaľ   konkrétne   vykonaných dôkazov vyšetrovateľ vyvodil záver, že je dôvodne podozrivý zo spáchania trestných činov, ktoré sa mu kladú za vinu. Aj po rozhodnutí Krajskej prokuratúry má sťažovateľ za to, že trestné   stíhanie   je   nezákonné.   Krajská   prokuratúra   svojím   uznesením   nerozplynula pochybnosti o nezákonnosti trestného stíhania sťažovateľa, práve naopak sťažovateľ sa len utvrdil   v tom,   že   je   nezákonne   trestne   stíhaný.   Sťažovateľ   považuje   za   významné,   že v uvedenom   uznesení   krajskej   prokuratúry   sa   prokurátorka   (...)   vo   vzťahu   k ostatným obvineným   odvoláva   na   výpovede   konkrétnych   svedkov,   pričom   pokiaľ   ide   o osobu sťažovateľa   táto   vôbec   nie   je   v odôvodnení   uznesenia   ani   len   uvedená.   Je   potrebné   si uvedomiť, že sťažovateľ je za takéhoto stavu dôkaznej situácie trestného konania voči nemu od 15. 6. 2004 vo vyšetrovacej väzbe. Sťažovateľ je toho názoru, že uznesenie Krajskej prokuratúry   Trnava   (...)   je   tiež   nepreskúmateľné   pre   jeho   nejasnosť   a neúplnosť   jeho skutkových zistení.

S prihliadnutím   na   vyššie   uvedené   je   sťažovateľ   toho   názoru,   že   uznesením vyšetrovateľa (...) a uznesením Krajskej prokuratúry Trnava (...) bolo porušené jeho právo na   spravodlivý   proces   uvedené   v čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR,   ktoré   zahŕňa   aj   právo   na odôvodnené   rozhodnutia.   Na   rozdiel   od   presnejšie   vymedzených   práv   garantovaných ústavou   je   právo   na   spravodlivý   proces   otvorený,   presne   neohraničeným   pojmom zahŕňajúcim aj ďalšie. Porušenie práva na spravodlivý proces sťažovateľ vidí v tom, že vyšetrovateľ (...) ako aj krajská prokuratúra v citovaných uzneseniach porušili ustanovenie §   132   ods.   2   Trestného   poriadku.   Vyšetrovateľ   (...)   a krajská   prokuratúra   len   strohým spôsobom   odôvodnili   svoje   rozhodnutie   bez   toho,   aby   sa   riadili   vyššie   uvedeným ustanovením Trestného poriadku.

K podmienke   vyčerpania   všetkých   dostupných   prostriedkov   na   ochranu   práv a slobôd sťažovateľ uvádza, že 18. 8. 2004 podal na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora. Na podanú žiadosť bola sťažovateľovi zaslaná   odpoveď,   ktorou   Úrad   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   SR Bratislava oznámila sťažovateľovi, že žiadosti nevyhovel.

Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:

„Uznesením   vyšetrovateľa   Prezídia   Policajného   zboru,   Úrad   boja   proti organizovanej kriminalite, Odbor boja proti organizovanej kriminalite Stred, B. ČVS: PPZ- 11/BOK-S-I-2004 zo dňa 15. 6. 2004 a uznesením Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. 2 Kv 22/03 zo 4. 8. 2004 bolo porušené základné právo Ing. V. M. (...) zakotvené v čl. 46 ods. 1 a v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   vyšetrovateľa   Prezídia Policajného   zboru,   Úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   Odbor   boja   proti organizovanej   kriminalite   Stred,   B.   ČVS:   PPZ-11/BOK-S-I-2004   zo   dňa   15. 6. 2004 a uznesenie Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. 2 Kv 22/03 zo 4. 8. 2004 a vec vracia na ďalšie konanie.

Ing. V. M. (...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk, ktoré sú   odporcovia   povinný   spoločne   a nerozdielne   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Ministerstvu   vnútra   Prezídia   Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej kriminalite, Odboru boja proti organizovanej kriminalite Bratislava a Krajskej prokuratúre v Trnave ukladá spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia Ing. V. M. (...) za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, na účet advokáta JUDr. M. K. (...) do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   návrh   odmietne,   ak   dospeje   k názoru,   že   je tu ktorýkoľvek z dôvodov opodstatňujúcich odmietnutie návrhu, a spravidla neskúma aj ďalšie dôvody umožňujúce odmietnuť návrh. Pre odmietnutie návrhu postačuje existencia čo i len jediného z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zistil, že prijatiu návrhu na konanie bráni dôvod ustanovený v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ochrana základných práv a slobôd v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy vychádza z princípu subsidiarity (arg. ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd).   Ochranu základným právam a slobodám   poskytujú predovšetkým   všeobecné súdy. Právomoc ústavného súdu na konanie o porušení základného práva alebo slobody je daná iba vtedy, ak ochranu neposkytujú všeobecné súdy (napr. III. ÚS 32/03).

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Zo   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   trestná   vec   sťažovateľa   sa   v čase   podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Z toho vyplýva, že až po podaní obžaloby sa môže začať konanie pred súdom. V takomto prípade všeobecný   súd   bude   povinný   skúmať   ústavnosť   a zákonnosť   konania   predchádzajúceho podaniu   obžaloby,   a to   najmä   zo   zreteľom   na   dodržanie   základných   práv   a slobôd. Všeobecný súd má podľa Trestného poriadku celý rad účinných procesných nástrojov, ako zabezpečiť   nápravu   porušenia   základných   práv   a slobôd   v predchádzajúcom   konaní,   ak samozrejme dospeje k záveru, že boli porušené. Z uvedeného dôvodu je to teda v prvom rade všeobecný súd, ktorý bude oprávnený a povinný rozhodnúť o ochrane základných práv a slobôd, a preto nie je daná právomoc ústavného súdu v tejto veci konať. Skutočnosti, ktoré uviedol   sťažovateľ   v sťažnosti,   neumožňujú   vyvodiť   taký   záver,   že   by   nimi   namietané porušenie označených základných práv a slobôd nebolo možné odstrániť pred všeobecným súdom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2005