znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 25/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť M. I., zastúpenej advokátom JUDr. Drahoslavom Potočkom, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a „ základného práva na spravodlivé zadosťučinenie v zmysle čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. I. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2015 doručená   sťažnosť   M.   I.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr. Drahoslavom Potočkom, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a „základného práva na spravodlivé zadosťučinenie v zmysle čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„Zdĺhavým súdnym konaním Okresného súdu v Trebišove, sp. zn. 13C/270/2003, nerešpektovaním   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku,   predovšetkým   ustanovenia § 6, § 100 ods. 1 OSP a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, napriek viacerým žiadostiam, sťažnostiam pre   pomalý   postup   súdu,   dokonca   námietkam   sťažovateľky   pre   zaujatosť,   zdĺhavosť a prieťahy   pri   postupe   sudkyne   JUDr.   E.   F.   ako   aj   podaným   podnetom   Verejnému ochrancovi   práv   bola   sťažovateľka   veľmi   vážne   poškodená   extrémne   pomalým   súdnym konaním a zbytočnými prieťahmi v súdnom procese.

Súdne konanie o rozdelení BSM sp. zn. 13C/270/2003 začalo na Okresnom súde v Trebišove   dňa   19.12.2003   podaním   návrhu   poškodenej   sťažovateľky   (navrhovateľky

-žalobkyne)   na   začatie   konania   o   vyporiadanie   BSM   po   jeho   zániku,   rozhodnutím Okresného súdu v Trebišove, sp. zn. 12C 970/01 o rozvode manželstva poškodenej zo dňa 22.11.2001,   právoplatné   28.12.2001.   Súdne   konanie   o   rozdelení   BSM   trvalo   len   na prvostupňovom   súde,   napriek   asi   tuctu   sťažnosti   poškodenej   práve   kvôli   prieťahom   v konaní, presne 7 rokov aj 3 mesiace od podania návrhu poškodenej dňa 19.12.2003 do právoplatnosti rozhodnutia súdu 23.03.2011....

Rozhodnutím   Právneho   odboru,   Ministerstva   spravodlivosti   SR   zo dňa 04.11.2014,   sp.   zn.   35432/2014/34,   ktorým   Ministerstvo   spravodlivosti   SR   nevyhovelo žiadosti   sťažovateľky   M.   I.   zo   dňa   07.01.2014,   podanej   07.03.2014   o   náhradu   škody spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom   súdu   v   zmysle   zákona   č.   514/2003   Z. z. a posúdilo jej žiadosť ako nedôvodnú v zmysle zákona č; 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym (súdnym) postupom na základe § 3 ods.   1   písm.   d),   §   4   ods.   1   písm.   a)1,   §   9   ods.   1,   nebolo   teda   sťažovateľke   priznané porušenie práva na prejednanie občianskoprávnej veci na súde tak, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v zmysle ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Týmto   nepriznaním   porušenia   práva   a   nepriznaním   odškodnenia   bolo   porušené základné   právo   sťažovateľky   nato,   aby   sa   jej   vec   v   občianskoprávnom   súdnom   konaní verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a základné právo na spravodlivé   zadosťučinenie   v   zmysle   čl.   41   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné   právo   sťažovateľky   M.   I...   aby   sa   jej   vec   verejne   prerokovala   bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na   spravodlivé   zadosťučinenie   v   zmysle   čl.   41   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd porušené bolo.

2. Ministerstvo spravodlivosti SR je povinné v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a v zmysle § 56 ods. 5 zák. č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde vyplatiť sťažovateľke M. I... náhradu skutočnej škody vo výške € 5.240,- eur, náhradu ušlej straty na cestovnom € 4.780,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch € 8.136,- eur, spolu v celkovej sume € 18.156,- eur z dôvodov uvedených v popise skutkového stavu tejto sťažnosti a nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu advokáta Mgr. Drahoslava Potočeka, Advokátska kancelária, Čajakova 5, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhom   na   začatie   konania.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   najmä   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa sťažovateľ   domáha.   Ústavný   súd   teda   môže   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05), keď navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný súd dôvod spochybňovať.

Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky.   V   danom   prípade   to   znamenalo,   že   ústavný   súd   predbežne   prerokoval sťažnosť   iba   v   rozsahu   korešpondujúcom   s   návrhom   na   rozhodnutie   vo   veci   samej (petitom).

Sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáha vyslovenia porušenia základného práva, avšak bez toho, aby výslovne špecifikovala, v ktorom konaní a akým súdom boli tieto práva porušené.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 50 zákona o ústavnom súde:(1)   Sťažnosť   okrem   všeobecných   náležitostí   uvedených   v   §   20   musí   obsahovať označenie,a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,c) proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný súd uvádza, že navrhovaný petit nespĺňa zákonné náležitosti, ktoré vyžaduje § 20 ods. 1 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie navrhovateľa advokátom, v ktorom sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Listina s takýmto obsahom však k návrhu pripojená nebola.

V   súvislosti   s   nedostatkom   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažnosti   ústavný súd uvádza,   že   sťažovateľka   je   zastúpená   advokátom.   Podľa   §   18   ods.   2   zákona č. 586/2003 Z. z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2015