znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 25/09-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2009 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka v konaní   o sťažnosti   Ing.   J.   Š.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   L.,   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 127/04 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Ing.   J.   Š.   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   127/04 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C 127/04 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing. J.   Š. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   1 330   € (slovom tisíctristotridsať eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   zaplatiť Ing. J. Š. náhradu trov konania v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. L., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra 2008 doručená sťažnosť Ing. J. Š., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 127/04.

Sťažovateľ k priebehu súdneho konania vedeného okresným súdom uviedol: „Dňa   25.   2.   2004   som   podal   na   súd   žalobu   o   náhradu   škody   na   Okresný   súd v Košiciach.   Dňa   7.   5.   2005   bol   môj   návrh   postúpený   Okresnému   sudu   Bratislava   I. Navrhol   som,   aby   Okresný   súd   vydal   rozsudok,   ktorým   zaviaže   Ministerstvo   financií nahradiť mi škodu vo výške 1.939.634,- Sk s prísl..

Súd vo veci doposiaľ nerozhodol. A v období od 7. 5. 2004 do 5. 10. 2004 a následne do 10. 1. 2008 súd vo veci nevykonal žiadny procesný úkon.

Ako z uvedeného vyplýva, súd bol v konaní nečinný, konanie neúmerne predlžoval, čím porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...

Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Listom zo dňa 25. 8. 2008 som podal sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   podľa   §   62   a   nasl.   zákona   č.   757/2004   Z.   z. o súdoch a o zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov predsedníčke Okresného súdu Bratislava I, ktorá moju sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú a za spôsobené prieťahy sa mi v mene súdu ospravedlnila.“

Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1.   Základné   právo   Ing. J.   Š... K.,   občan   SR,   upravené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/127/04 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   J.   Š.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   200.000,-   Sk   (slovom   dvestotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. Ing. J. Š. priznáva trovy právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č.   k.   I.   ÚS   25/09-9 zo 4. februára 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu z 11. februára 2009 sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 3139/09 z 24. februára 2009, ktorý bol ústavnému súdu doručený   2.   marca   2009.   Vo   svojom   vyjadrení   poukázala   na   priebeh   súdneho   konania a jednotlivé úkony okresného súdu vo veci a uviedla: „S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že predmetné konanie je v období od 07. 05. 2004 do 05. 10. 2004 a následne do 10. 01. 2008 (okrem úkonu dňa 07. 07. 2005), kedy   súd   vo   veci   nevykonal   žiadny   procesný   úkon,   poznačené   prieťahom,   ktorý   bol spôsobený neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne ako i   pretrvávajúcim   poddimenzovaným   stavom   sudcov   a   administratívnych   pracovníkov   na Okresnom súde Bratislava I. Sťažnosť... na prieťahy v konaní je dôvodná...

S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní o priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy   a   nepriznal   mu   finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Právny   zástupca   sťažovateľa   k vyjadreniu   predsedníčky   okresného   súdu z 24. februára   2009   vo   svojom   stanovisku   doručenom   ústavnému   súdu   17.   marca   2008 uviedol,   že „trvá   na   svojom   podaní   v celom   rozsahu“,   a zároveň   oznámil   tak,   ako   aj predsedníčka okresného súdu, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný   súd   z vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   zistil,   že   konanie   o   návrhu sťažovateľa podanom 25. februára 2004 na Okresnom súde Košice I začalo 7. mája 2004 postúpením spisu z Okresného súdu Košice I.

Sťažovateľ sa ako navrhovateľ v 1. rade svojím návrhom domáhal voči Ministerstvu financií Slovenskej republiky náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť vkladom finančných prostriedkov do nebankovej inštitúcie a nenavrátením týchto prostriedkov.

V návrhu na začatie konania bola ako navrhovateľka v 2. rade označená M. Š., ktorá zomrela 28. novembra 2002 (t. j. pred podaním návrhu na začatie konania).

V spise okresného súdu na nachádzajú dva doklady o doručení výzvy na predloženie úmrtného listu M. Š. adresované Matričnému úradu v Košiciach (14. februára 2005 a 16. januára 2008). Dňa 21. januára 2008 bol okresnému súdu doručený list Matričného úradu Košice - Staré Mesto, v ktorom okrem oznámenia, že nevedú úmrtný list označenej osoby, poukazujú na to, že uvedené už oznámili okresnému súdu na jeho výzvu aj listom z 15. februára 2005, ktorý sa však v spise okresného súdu nenachádza.

Dňa   11.   apríla   2008   okresný   súd   požiadal   Okresný   súd   Košice   II   o   vykonanie výsluchu sťažovateľa. Výsluch bol vykonaný 27. mája 2008 a vtedy sťažovateľ doložil aj kópiu úmrtného listu M. Š. Spis sa nachádzal na Okresnom súde Košice II v období od 21. apríla 2008 do 17. júna 2008.

Dňa   23.   júla   2008   okresný   súd   zaslal   návrh   na   začatie   konania   na   vyjadrenie odporcovi, vyzval sťažovateľa na oznámenie, či právny zástupca, ktorý bol prítomný pri jeho výsluchu, je jeho právnym zástupcom pre celé konanie, a požiadal ho o predloženie písomného splnomocnenia.

Dňa 30. júla 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania a 21.   augusta   2008   splnomocnenie   sťažovateľa   udelené jeho právnemu zástupcovi.

Sťažovateľ prílohami k sťažnosti preukázal, že „Listom zo dňa 25. 8. 2008... podal sťažnosť na prieťahy v konaní... predsedníčke Okresného súdu Bratislava I, ktorá... sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú a za spôsobené prieťahy sa... v mene súdu ospravedlnila.“.

Predsedníčka   okresného   súdu   reagovala   na   sťažnosť   sťažovateľa   listom   sp.   zn. Spr. 2245/08 z 9. septembra 2008.

Sťažnosť sťažovateľa z 15. októbra 2008, ktorou namieta porušenie ním označeného základného práva okresným súdom, bola ústavnému súdu doručená 23. októbra 2008.

Dňa 15. decembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. február 2009.

Na   pojednávaní   konanom   4.   februára   2009   sa   bez   ospravedlnenia   nezúčastnil odporca. Taktiež sa pojednávania nezúčastnil sťažovateľ ani jeho právny zástupca, ktorý svoju   neúčasť   ospravedlnil   z   dôvodu   „kolízie   jednaní“   a   žiadal   o   jeho   odročenie. Ospravedlnenie   právneho   zástupcu   sťažovateľa   bolo   obsiahnuté   v   písomnom   podaní doručenom okresnému súdu faxom v deň pojednávania, v ktorom upresnil aj označenie odporcu   tak,   že   ním   nie   je   Ministerstvo   financií   Slovenskej   republiky   ale   Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Po odročení pojednávania 4. februára 2009 (na neurčito)   bolo 17. februára 2009 zaslané na vyjadrenie odporcovi   podanie sťažovateľa (doručené okresnému súdu faxom 4. februára 2009 a následne poštou 6. februára 2009). Zároveň 17. februára 2009 okresný súd uznesením zastavil konanie o návrhu navrhovateľky v 2. rade, pretože v čase podania návrhu na začatie konania bola už nebohá.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v označenom konaní dochádzalo k porušovaniu označených práv sťažovateľa.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   konania vedeného   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o   nároku   sťažovateľa   na   náhradu   škody uplatnenom voči Ministerstvu financií Slovenskej republiky (neskôr Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, pozn.). Škoda mala sťažovateľovi vzniknúť   vkladom   finančných   prostriedkov   do   nebankovej   inštitúcie   a ich   následným nenavrátením. Predmet tohto súdneho konania nie je možné považovať po vecnej stránke za zložitý, taktiež po právnej stránke je nutné konštatovať, že žiadne skutočnosti nenasvedčujú zložitosti veci.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy. Ústavný súd pri preskúmaní spisu okresného súdu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní okresného súdu. Treba poukázať na to,   že   sťažovateľ   v   období   od   začatia   konania   7.   mája   2004   až   do   25.   augusta   2008 nenamietal prieťahy v konaní a nevyužil žiadne prostriedky nápravy tohto stavu, naopak tento stav pasívne prijímal.

3.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

V   posudzovanom   súdnom   konaní   bolo   možné   ustáliť   neprimerane   dlhé   obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu a to v období od začatia konania okresným súdom 7. mája 2004 až do apríla 2008, keď okresný súd začal vykonávať úkony smerujúce k prerokovaniu a   rozhodnutiu   veci.   Okresný   súd   teda   v   období   necelých   štyroch   rokov,   okrem   dvoch neúspešných pokusov o vyžiadanie úmrtného listu navrhovateľky v 2. rade (s uvedením dátumu jej úmrtia priamo v návrhu na začatie konania), nevykonal žiadne iné procesné úkony.

Ďalšie   obdobie   priebehu   súdneho   konania   (obdobie   od   mája   2008)   už necharakterizujú prieťahy a možno konštatovať, že v ďalšom období okresný súd priebežne konal a koná.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 127/04 došlo k zbytočným prieťahom v období takmer štyroch   rokov   pri   doterajšej   dĺžke   konania   takmer   päť   rokov,   a tým   aj   k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   preto   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   a prikázal okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   10   C   127/04   konal   bez zbytočných prieťahov.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 10 C 127/04,   nečinnosť   okresného   súdu   v období   takmer   štyroch   rokov   pri   doterajšom období konania okresného súdu takmer piatich rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že sťažovateľ počas obdobia nečinnosti okresného súdu tento stav až do 25. augusta 2008 pasívne prijímal, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 330 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. L.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14 ods.   1 a § 16 ods.   3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným   súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2008 v konaní pred ústavným súdom predstavovala sumu 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu sumu 190 Sk.

Ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľa za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné podanie ústavnému súdu) priznal odmenu v sume 210,85 € vrátane úhrady režijného paušálu v sume 12,61 €, spolu teda 223,46 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho   zástupcu   sťažovateľa   (§ 31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009