znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 25/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť F. P., F., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd a základného   práva   vlastniť a užívať majetok   podľa   čl. 20   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného   súdu   Bardejov   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4   Er   220/2006 a Krajským súdom v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoE 34/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. P.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2007   doručená   sťažnosť   (doplnená   19.   decembra   2007)   F.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) a základného práva vlastniť a užívať majetok podľa čl. 20 ústavy postupom Okresného súdu Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 4 Er 220/2006 a Krajským   súdom   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 CoE 34/07.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   15.   decembra   2005   podal   prostredníctvom súdneho   exekútora   Mgr.   I.   P.   žiadosť   okresnému   súdu   o udelenie   poverenia   na   výkon exekúcie   spolu   s návrhom   na výkon   exekúcie.   Dňa   22.   marca   2006   okresný   súd vydal uznesenie, ktorým žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie zamietol. Do 20. novembra 2007   nebol   vydaný   súhlas   na   vykonanie   exekúcie.   Na   poverenie   vykonania   exekúcie sťažovateľ čaká už skoro dva roky, čo je neprimerane dlhý čas na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vydanie súhlasu na výkon exekúcie.

Porušenie svojich práv vidí sťažovateľ v dĺžke konania prebiehajúceho na okresnom súde a krajskom súde, ako aj v porušovaní práva vlastniť a užívať majetok.

Sťažovateľ   žiada   vydať   rozhodnutie,   ktorým   ústavný   súd   vysloví   porušenie označených   základných   práv   a prizná   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 2 047 520 Sk a trovy konania v sume 111 925 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   (...)   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   (sťažovateľ   na   čl. 6 dohovoru poukazoval iba v spojitosti s namietanými prieťahmi podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pozn.).

Ústavný   súd   už   o   sťažnosti   sťažovateľa   v súvislosti   s namietaným   porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tomu zodpovedajúcemu čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 4 Er 220/2006 rozhodol uznesením č. k. III. ÚS 389/06-8 z 13. decembra 2006, a preto podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde v tejto časti návrh sťažovateľa nie je prípustný.

V tejto súvislosti ústavný súd v citovanom rozhodnutí uviedol, že „...z uvedeného dôvodu   ani   uvedený   postup   Okresného   súdu   Bardejov   v konaní   o udelenie   poverenia súdnemu exekútorovi za účelom vymoženia pohľadávky sťažovateľa zjavne nemohol viesť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“.

K namietanému porušeniu čl. 20 ústavy okresným súdom a krajským súdom ústavný súd uvádza, že jeho právomoc má subsidiárny charakter a nastupuje vtedy, ak ochranu práv a slobôd   neposkytujú   fyzickým   osobám   a právnickým   osobám   všeobecné   súdy   (čl.   127 ods. 1 ústavy). Vlastníctvo sťažovateľovej pohľadávky v sume 1 538 310 Sk s prísl. voči spoločnosti   K.,   P.,   je nesporné,   o čom   svedčí   právoplatné   rozhodnutie   Okresného   súdu Prešov sp. zn. 14 C 236/94, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. augusta 2005.

Na majetok povinného - spoločnosť K., bol 16. decembra 2002 Krajským súdom v Košiciach   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   K   162/02   vyhlásený   konkurz.   Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je, že v zmysle § 14 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze   a vyrovnaní   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o konkurze a vyrovnaní“) pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobúdať na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28).

Ak   sťažovateľ   nemôže   uplatniť   vymoženie   svojej   pohľadávky   postupom   podľa zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších   predpisov,   má   podľa   zákona   o konkurze   a vyrovnaní   právo   domáhať   sa uspokojenia   nároku   alebo   jeho   neuspokojenej   časti   na   súde   voči   dlžníkovi,   ktorý   je v úpadku.   Ústavný   súd   zistil   (z konania   vedeného   pred   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. III. ÚS 389/06, pozn.), že sťažovateľ uvedené oprávnenia využil, o čom svedčí konkurzné konanie vedené Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 4 Cbi 30/2003, v ktorom pohľadávka sťažovateľa bola zaradená do 1. triedy a bude sa o nároku meritórne rozhodovať.

Vzhľadom na to bolo potrebné návrh sťažovateľa v časti týkajúcej sa porušenia čl. 20 ústavy okresným súdom a krajským súdom odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Napokon sťažovateľ namietal porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu. Predmetné ustanovenie ústavy garantuje sťažovateľovi právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Obsiahla judikatúra ústavného súdu v súvislosti s tým okrem iného uvádza, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov nemusí ešte sama osebe zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04).

Z predloženej sťažnosti i z jej príloh ústavný súd zistil, že ku dňu podania sťažnosti predstavovala doba trvania konania vedeného krajským súdom od 21. septembra 2007 do podania sťažnosti 21. novembra 2007 len 60 dní. V priebehu takého krátkeho času nemožno očakávať, aby ústavný súd konštatoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní, zvlášť v tom   prípade,   ak   postup   krajského   súdu   nie   je   charakterizovaný   nečinnosťou   a v tejto lehote rozhodol o odvolaní. Preto ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami,   ktoré   zákon   o ústavnom   súde   kladie   na   podanie sťažovateľa,   predovšetkým   povinným   právnym   zastúpením   sťažovateľa   advokátom. Prípadné odstránenie takéhoto nedostatku podanej sťažnosti by totiž neviedlo k odlišnému rozhodnutiu o nej.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2008