znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 25/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a v čl. 21 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného úradu v Bytči, odboru životného prostredia, o umiestnení stavby zo 6. augusta 1999 sp. zn. ŽP 99/01279-Mk a uznesením Okresnej prokuratúry v Žiline zo 7. januára 2002 č. k. 1 PN 2118/01-56 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Ď.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrhom na začatie konania z 5. marca 2002, došlým Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 8. marca 2002, označeným ako „Ústavná sťažnosť“ domáhal sa J. Ď., S. (ďalej len „navrhovateľ“), proti Okresnému úradu v Bytči, odboru životného prostredia (ďalej len „Okresný úrad v Bytči“) a Okresnej prokuratúre v Žiline vydania   nálezu,   ktorým   by ústavný   súd   vyslovil,   že vydaním   rozhodnutia   o umiestnení stavby Okresného úradu v Bytči v rozpore s vykonávacou vyhláškou, teda bez predpísaných údajov   o vzdialenostiach,   v spojení   s uznesením   Okresnej   prokuratúry   v Žiline   došlo k porušeniu čl. 20 ods. 1 a čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), pričom požaduje zrušenie týchto rozhodnutí, ako aj náhradu trov konania.

Uvádza, že spolu s manželkou vlastnia rodinný dom v S., ktorý je oplotený. Okresný úrad   v Bytči   vydal   6.   augusta   1999   rozhodnutie   o umiestnení   stavby   rodinného   domu a žumpy na susednom pozemku v rozpore s § 8 ods. 3 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, pričom toto rozhodnutie neobsahovalo odstupy   od   hraníc   pozemkov   a susediacich   stavieb,   a to   hlavne   od   rodinného   domu navrhovateľa. Všetky pokusy navrhovateľa dosiahnuť zmenu tohto rozhodnutia, a to či už postupom   v mimoodvolacom   konaní   alebo   prostredníctvom   protestu   prokurátora,   boli neúspešné.   Navrhovateľ   odkazuje   na   prílohu   A   k   §   248   ods.   3   Občianskeho   súdneho poriadku, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie okresného úradu   nie je napadnuteľné žalobou o preskúmanie   jeho   zákonnosti   na   všeobecnom   súde.   Z toho   vyvodzuje,   že   je   daná právomoc ústavného súdu, a je toho názoru, že bolo porušené jeho právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 ústavy.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Návrh, ktorý bol podaný ústavnému súdu oneskorene, ako aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetom podania navrhovateľa je tvrdené porušenie jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a podľa čl. 21 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutím Okresného úradu v Bytči zo 6. augusta 1999 sp. zn. ŽP 99/01279-Mk. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť   4.   októbra   1999,   ako   to   vyplýva   z prípisu   Okresného   úradu   v Bytči z 23. decembra   1999   sp.   zn.   ŽP   99/02236-Mk,   keďže   navrhovateľ   podal   proti   tomuto rozhodnutiu odvolanie po zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať v lehote do 2 mesiacov. Táto lehota sa začína dňom, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, inak dňom, keď bol sťažovateľ upovedomený o vybavení opravného prostriedku, a ak takého prostriedku niet, dňom, keď došlo k porušeniu jeho základného práva alebo slobody.

Keďže rozhodnutie Okresného úradu v Bytči nadobudlo právoplatnosť 4. októbra 1999 a návrh došiel ústavnému súdu 8. marca 2002, treba návrh v tejto časti podaný voči Okresnému úradu v Bytči považovať za oneskorene podaný.

Pokiaľ ide o tú časť návrhu, ktorá bola podaná voči uzneseniu Okresnej prokuratúry v Žiline, ústavný súd konštatoval, že medzi týmto uznesením a tvrdeným porušením práv navrhovateľa podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 21 ods. 1 ústavy nie je priama súvislosť. Vzhľadom na konštantnú judikatúru ústavného súdu (napr. I. ÚS 93/97, I. ÚS 31/98, I. ÚS 12/01) bolo potrebné z tohto dôvodu návrh v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnený.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 22. marca 2002