znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 249/2014-31

Ústavný súd Slovenskej republiky   na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014 o sťažnosti F. O., zastúpeného advokátom JUDr. Markom Kundrátom, Námestie Ľ. Štúra 2, Bratislava,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   spravodlivé   súdne konanie, práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 TdoV 5/2014 zo 7. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie sťažnosti F. O.   p r i p ú š ť a   a konanie o nej z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 2. mája 2014 doručená   sťažnosť   F. O. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie,   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 2 a 3   Listiny   základných   práv   a slobôd   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. 1 TdoV 5/2014 zo 7. apríla 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Ústavný súd z podanej sťažnosti a pripojených príloh zistil, že k sťažnosti nebolo pripojené   napadnuté   rozhodnutie   dovolacieho   súdu   a   že   sťažovateľ   podal   sťažnosť ústavnému súdu bez toho, aby mal k dispozícii relevantné rozhodnutie, čo je neprípustné.

Ústavný súd preto listom zo 6. mája 2014 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby ústavnému súdu doručil rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o dovolaní ministra   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   a ktoré   jediné   by   mohlo   byť   predmetom ústavnoprávneho   prieskumu,   pretože   jemu   predchádzajúce   už   ústavný   súd   uznesením č. k. IV. ÚS 652/2013-34 z 12. decembra 2013 preskúmal.

Právny   zástupca   sťažovateľa   listom   z 15.   mája   2014,   ktorý   bol   ústavnému   súdu doručený   19.   mája   2014,   oznámil,   že „sťažovateľ...   berie   podanú   ústavnú   sťažnosť   zo dňa 29.   04.   2014   v celom   rozsahu   späť“. Ako   dôvod   uviedol,   že   sťažnosť   berie   späť „na základe výzvy, ktorú mu ústavný súd doručil na predloženie napadnutého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 TdoV 5/2014 zo 7. apríla 2014 a následne podanie novej ústavnej sťažnosti po doručení predmetného rozhodnutia v zákonnej lehote“.

Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví, okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa.

Ústavný súd v danom prípade späťvzatie sťažnosti pripustil a v nadväznosti na to konanie o nej v súlade s citovaným ustanovením zastavil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 21. mája 2014