znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 249/2010-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   októbra   2010 v senáte   zloženom   z   predsedu   Milana   Ľalíka   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka   a   Marianny Mochnáčovej prerokoval sťažnosť R. S., M., a L. L., B., zastúpených advokátom JUDr. D. J.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/66/2006 a postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/70/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo R. S. a L. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/70/2008   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C/70/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. R. S. a L. L.   p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. R. S. a L. L. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia každému v sume po 310,17 € (slovom tristodesať eur a sedemnásť centov), ktorú j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnemu zástupcovi JUDr. D. J., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 249/2010-10   z   30.   júna   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. S. (ďalej len „sťažovateľ“) a L. L. (ďalej len   „sťažovateľka“,   spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“)   vo   veci   namietaného   porušenia   ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd I“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/66/2006 a postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd II“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/70/2008.

2. Sťažovatelia sú toho názoru, že postupom okresného súdu I a okresného súdu II dochádza k porušovaniu ich základného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy; jeho porušenie vidia v takto opísanom skutkovom stave:

„Na Okresnom súde v Piešťanoch prebieha pod sp. zn. 6 C 70/2008 konanie na základe žaloby... sťažovateľov... Predmetnou žalobou sa... domáhajú určenia neplatnosti dražby... a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Od podania žaloby do dnešného dňa sa vo veci vystriedali štyria sudcovia. Dňa 23. 06. 2006 bola na Okresnom súde Trnava podaná predmetná žaloba. Vec bola pridelená sudkyni Mgr. I. Š.

Dňa 01. 04. 2008 bol predmetný spis pridelený novej zákonnej sudkyni Mgr. K. A. na Okresnom súde v Piešťanoch.

Dňa 23. 06. 2008 bola vec opäť pridelená novému zákonnému sudcovi JUDr. O. K. Dňa 08. 10. 2008 bola vec opäť pridelená novému zákonnému sudcovi JUDr. A. K. Od júna 2006 do 04. 06. 2010 teda za 5 rokov nebolo vo veci vytýčené ani jedno pojednávanie!!!

Dňa   15.   05.   2009   (pred   vyše   rokom)   bola   predsedovi   Okresného   súdu   Piešťany podaná sťažnosť podľa § 53 ods. 3 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch... z dôvodu porušenia plynulosti súdneho konania.

... predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch, sa vo veci po vykonanom šetrení za nečinnosť súdu ospravedlnila a prisľúbila neodkladné vytýčenie termínu pojednávania. Od   doručenia   Upovedomenia   o   spôsobe   vybavenia   sťažnosti   Okresným   súdom v Piešťanoch uplynul ďalší rok a termín pojednávania nie je stály vytýčený.“

3. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu vydať tento nález:

„1. Nekonaním Okresného súdu v Trnave v právnej veci, sp. zn. 28 C/66/2006, bolo porušené právo sťažovateľov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

2. Nekonaním Okresného súdu v Piešťanoch v právnej veci, sp. zn. 6 C/70/2008, bolo porušené právo sťažovateľov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Piešťanoch aby vo veci konal.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi č. 1 primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000EUR, ktoré sú mu povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť Okresný súd v Trnave a Okresný súd v Piešťanoch do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.

5. Ústavný súd priznáva sťažovateľke č. 2 primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 EUR, ktoré sú jej povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť Okresný súd v Trnave a Okresný súd v Piešťanoch do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.

6.   Okresný   súd   v   Trnave   a   Okresný   súd   v   Piešťanoch   sú   povinní   spoločne a nerozdielne   nahradiť   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   č.   1   náhradu   trov   právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom SR...

7.   Okresný   súd   v   Trnave   a   Okresný   súd   v   Piešťanoch   sú   povinní   spoločne a nerozdielne   nahradiť   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   č.   2   náhradu   trov   právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom SR...“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodnili tým, že „... vnímajú 5 ročnú nečinnosť súdov ako veľkú krivdu znemožňujúcu a odďaľujúcu spravodlivé rozhodnutie vo veci.

Navrhovatelia   sa   domnievajú,   že   takýmto   postupom   súdov   došlo   v   ich   prípade k negovaniu   a   odopieraniu   spravodlivosti   nakoľko   aj   spravodlivé   rozhodnutie   vo   veci vydané však v neprimeranom časovom horizonte stráca svoju funkciu.

Z tohto dôvodu si v konaní pred ústavným súdom navrhovateľ č. 1 uplatňuje nárok na   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   5   000   EUR   a   navrhovateľka   č.   2   si uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 EUR.“.

5.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   vyjadrili   (i)   podpredseda okresného súdu I v liste sp. zn. 1 SprV/377/2010, (ii) predsedníčka okresného súdu II v liste sp. zn. Spr. 564/2010 z 22. júla 2010 a k obom vyjadreniam (iii) zaujal stanovisko tiež právny zástupca sťažovateľov.

5.1 Podpredseda okresného súdu I v liste sp. zn. 1 SprV/377/2010 uviedol, že spis 28 C/66/2006 bol po 1. januári 2008 postúpený po reorganizácii súdnej správy na okresný súd II, a preto sa k predmetnému konaniu nebude vyjadrovať.

5.2 Predsedníčka okresného súdu II vo svojom vyjadrení opísala doterajší priebeh konania a k dôvodnosti sťažnosti okrem iného uviedla:

„... - V rámci prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec postúpená dňom 1. 1. 2008 na Okresný súd Piešťany a pridelená sudkyni Mgr. I. Š.,

- Dňa 27. 3. 2008 bola vec pridelená sudkyni Mgr. K. A.,

- Dňa 16. 6. 2008 bola vec pridelenci sudcovi JUDr. O. K.,

- Dňa 8. 10. 2008 bola vec pridelená sudkyni JUDr. A. K...“.

5.3   Právny   zástupca   sťažovateľov   na   vyjadrenie   okresného   súdu   I   a   okresného súdu II   reagoval   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   14.   septembra   2010,   v   ktorom uviedol:

«... Okresný súd v Piešťanoch v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 29. 05.   2009   konštatuje,   že:   „Vychádzajúc   z   uvedeného   je   nepochybne   zrejmé,   že v predmetnej veci došlo tak na strane Okresného súdu Trnava ako aj na strane Okresného súdu   Piešťany   ku   zbytočným   prieťahom   v konaní...“,   ktoré   odôvodňuje   nedostatočným personálnym obsadením súdu a vysokým nápadom vecí.

Vo vyjadrení zo dňa 21. 07. 2010 Okresný súd v Piešťanoch opakovane zdôrazňuje personálne zmeny v obsadení súdu, pričom alibisticky poukazuje aj na nedostatky v návrhu, (označenie   odporcu   v   treťom   rade)   ktoré   však   v   čase   podania   návrhu   nebolo   možné odstrániť, nakoľko navrhovateľ nedisponoval údajmi zo zápisnice o priebehu dražby. Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   vydraženie   predmetnej   nehnuteľnosti   malo   fatálne dôsledky na manželstvo sťažovateľov, (stratili spoločný domov) ktorí neboli v kontakte... Konajúci súd Uznesením zo dňa 21. 07. 2010 pripustil vstup sťažovateľky č. 2 do konania. Termín pojednávania však doposiaľ nebol vytýčený.

Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že nekonaním Okresného súdu v Trnave a Okresného   súdu   v   Piešťanoch   bolo   (a   naďalej   je)   porušené   právo   sťažovateľov   na prejedanie veci bez zbytočných prieťahov...»

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,   ani za   nevyhnutný procesný   prostriedok   na zistenie   skutočností   potrebných   na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Z   obsahu   sťažnosti   a   k   nej   pripojených   písomností,   z   písomných   vyjadrení účastníkov konania a zo spisov okresného súdu I sp. zn. 28 C/66/2006 a okresného súdu II sp. zn. 6 C/70/2008 ústavný súd zistil, že 23. júna 2006 sťažovateľ podal okresnému súdu I žalobu proti odporcom 1. I., s. r. o., M., 2. S., a. s., B., 3. Vydražiteľ nehnuteľnosti... (špecifikovaný   neskoršie)   o určenie   neplatnosti   dražby   a   o   určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnosti. Podanie okresný súd I zaevidoval pod sp. zn. 28 C 66/06.

Následne okresný súd I a okresný súd II vykonali vo veci tieto úkony:

- 13. júla 2006 okresný súd I vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh,

-   11.   augusta   2006   sťažovateľ   podal   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu žiadosť okresnému súdu I na odpustenie zaplatenia súdneho poplatku,

- 20. novembra 2006 sťažovateľ predložil okresnému súdu I na jeho výzvu (podanú na   poštu   16.   októbra   2006)   vyplnené   tlačivo   o osobných,   majetkových   a   zárobkových pomeroch na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 14. decembra 2006 okresný súd I vydal uznesenie, ktorým vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní opravil a doplnil žalobný návrh s riadnym označením účastníkov konania pod následkom zastavenia konania,

- 23. januára 2007 sťažovateľ navrhol okresnému súdu I, aby do konania na strane navrhovateľov pribral sťažovateľku,

- 3. apríla 2007 okresný súd I vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či vstupuje do konania na strane navrhovateľa,

- 24. apríla 2007 sťažovateľka oznámila okresnému súdu I, že pristupuje do konania,

- okresný súd I listom zo 7. mája 2007, ktorý bol predložený pošte na doručenie 6. júna 2007, vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

- sťažovateľka podaním z 12. júna 2007 požiadala okresný súd I o oslobodenie od platenia súdneho poplatku,

-   21.   júna 2007   dal   sudca   kancelárii   pokyn,   aby   sťažovateľku   vyzvala predložiť priložené   vyplnené   tlačivo   o   osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch   na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 30. júla 2007 okresný súd I spísal úradný záznam so sťažovateľkou, v ktorom požiadala   o   predĺženie   lehoty   na   predloženie   potvrdenia   o   osobných   a   majetkových pomeroch   z   dôvodu   neprítomnosti   pracovníkov   Obecného   úradu   v Ch.   pre   čerpanie dovolenky,

- 28. augusta 2007 sťažovateľka predložila okresnému súdu I potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

-   22.   októbra   2007   okresný   súd   I   vydal   uznesenie,   ktorým   priznal   oslobodenie sťažovateľov od súdnych poplatkov,

- 1. apríla 2008 bol spis pridelený do občianskoprávneho oddelenia okresného súdu II a bola mu pridelená sp. zn. 6 C/70/2008; vec na prerokovanie a rozhodnutie bola pridelená zákonnej sudkyni Mgr. K. A.,

- 23. júna 2008 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi JUDr. O. K.,

- 8. októbra 2008 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. A. K.,

- 20. mája 2009 dala sudkyňa kancelárii pokyn, aby zaslala žalobný návrh odporcom, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 20 dní,

- okresný súd II uznesením z 1. februára 2010 vyzval sťažovateľov, aby svoj žalobný návrh doplnili a upresnili, riadne označili odporcu v 3. rade, pod následkom odmietnutia podania,

- podaním z 2. marca 2010 sťažovatelia upresnili odporcu v treťom rade,

- okresný súd II uznesením z 21. júla 2010 pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane navrhovateľa, a to sťažovateľka,

- 21. júla 2010 okresný súd II vyzval sťažovateľku, aby doručila doklady o svojich aktuálnych osobných a majetkových pomeroch.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

11.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či   postupom okresného súdu I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/66/2006 a postupom okresného súdu II v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/70/2008 o návrhu na určenie neplatnosti dražby a na určenie   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnosti   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

12.   V   tejto   súvislosti   ústavný súd konštatuje, že   posudzované   konanie sa   začalo 23. júna   2006,   teda   pred   viac   ako   štyrmi   rokmi.   Ústavný   súd   sa   zaoberal   postupom okresného súdu I, ako aj okresného súdu II v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

13. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

13.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je návrh na určenie neplatnosti dražby a na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda po právnej stránke štandardná občianskoprávna vec patriaca do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zastáva názor, že takéto konanie vedené proti osobám zúčastnených na dražbe nepatrí ku skutkovo zložitým veciam.

13.2   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov, v preskúmavanej   veci   ústavný   súd   zistil   okolnosť   neúplného   a   nepresného   označenia účastníkov   konania   v   žalobnom   návrhu,   ktorá   môže   byť   osobitne   zohľadnená   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. V rámci hodnotenia správania sťažovateľov v posudzovanej veci nemohol ale ústavný súd prehliadnuť, že sťažovatelia na výzvy okresného súdu I a II reagovali v primeranom čase.

13.3   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   I   a   okresného súdu II.   Sťažovatelia   v   sťažnosti   nekonkretizovali   obdobia,   počas   ktorých   malo   dôjsť k zbytočným prieťahom/nečinnosti v napadnutom konaní, ale poukázali na celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 4 roky. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatoval (pozri ďalej) v danej veci zbytočné prieťahy v konaní.

III.A

K namietanému postupu proti okresnému súdu I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/66/2006

14. Sťažovatelia namietali prieťahy v konaní okresného súdu I vedenom pod sp. zn. 28 C/66/2006,   kde   posudzované   súdne   konanie   začalo   23.   júna   2006   (pozri   bod   7). V dôsledku   reorganizácie   súdnej   sústavy   (vznik   nových   okresných   súdov)   sa   dňom 1. januára 2008 ex lege zmenila podľa   § 18 a) a b) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov miestna príslušnosť okresného súdu v posudzovanej veci a vec bola prenesená na prerokovanie a rozhodnutie z okresného súdu I na okresný súd II.

15.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   porušení   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom   okresného súdu   I   vychádzal   zo svojej   stabilizovanej judikatúry, podľa   ktorej podstatou,   účelom   a   cieľom   práva   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Zároveň zo stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   v   nadväznosti   na   takto   vymedzený   účel označeného   práva   vyplýva,   že   ochranu   základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07, IV. ÚS 263/08, I. ÚS 28/08). Uvedený názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci sťažovateľa M. M. proti Slovenskej republike.

16.   Sťažnosť   sťažovateľov,   v ktorej   namietajú   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu I, bola ústavnému súdu doručená až 9. júna 2010, teda v čase, keď k porušovaniu označeného   práva   postupom   okresného   súdu   I   už   nemohlo   dochádzať   (vec   bola   od 1. januára 2008 ex lege v miestnej príslušnosti okresného súdu II – pozri bod 14). Okresný súd   I   postúpením   veci   okresnému   súdu   II   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd I nemohol vykonávať, a preto záležitosť možno posudzovať ako vec,   v   ktorej   ústavná   úloha   okresného   súdu   I   pri odstraňovaní   stavu   právnej   neistoty sťažovateľov skončila jej postúpením okresnému súdu II. Vo veci samej už okresný súd I po doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol konať, pretože spis sa v tom čase nachádzal už na okresnom súde II.

17. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd I v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (9. júna   2010)   už   nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľmi označené právo. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľov v tejto časti nevyhovel (výrok 5).

III.B

K namietanému postupu proti okresného súdu II v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/70/2008

18.   Konanie   na   okresnom   súde   II   je   poznačené   ako   celok   formálnosťou, neefektívnosťou a nesústredenosťou, keď nenariadil ani jedno pojednávanie vo veci samej a vec meritórne neposudzoval, a to v období od 1. januára 2008 až do   času doručenia sťažnosti ústavnému súdu (9. júna 2010), resp. do času rozhodovania ústavným súdom. V tejto súvislosti   ústavný súd   napr.   poukazuje na skutočnosť,   že okresnému   súdu   I bol 23. januára 2007 doručený návrh na pribratie sťažovateľky do konania, o ktorom okresný súd II rozhodol až 21. júla 2010 (pozri bod 7), resp. v priebehu krátkeho času bola vec postupne prideľovaná štyrom sudcom (pozri bod 5.2).

19. Obranu okresného súdu II spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý   by   mal   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v   konaní,   ústavný   súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

20. Aj vzhľadom na uvedené (pozri bod 7 a 10) ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu II ako celok. Napriek tomu, že okresný súd II vykonal niektoré procesné úkony spojené s prípravou pojednávania, odstraňoval nedostatky podania, pribral do konania sťažovateľku a doručoval písomnosti v posudzovanej veci, ani raz nevykonal pojednávanie a vecne nerozhodol, a to ani do   času podania sťažnosti na ústavnom súde, a navyše konal nekoncentrovane a neefektívne. Napriek tomu, že vo vzťahu k postupu   okresného   súdu   I ústavný   súd   sťažnosti   sťažovateľov   nevyhovel   z dôvodov uvedených   v časti   III.A   tohoto   odôvodnenia,   nemohol   nezohľadniť   do   celkovej   doby konania vo veci sťažovateľov tiež dobu ne/konania pred okresným súdom I, a to rešpektujúc materiálnu ochranu sťažovateľmi označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého porušenie namietajú. Z pohľadu záujmu sťažovateľov na právoplatnom skončení ich   veci,   s ktorou   sa   obrátili   na   súd,   totiž   nie   je   právne   významná   zmena   miestnej príslušnosti okresného súdu ex lege (pozri bod 14).

21. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov okresným súdom II na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku 1 tohto rozhodnutia.

22.   Ústavný   súd   prikázal   miestne   príslušnému   okresnému   súdu   II   podľa   čl.   127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných   prieťahov,   lebo   konanie   nie   je   dosiaľ   právoplatne   skončené.   Z   uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku 2 tohto rozhodnutia.

23. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).   Sťažovatelia   žiadali   priznať primerané finančné zadosťučinenie   v   sume 5   000   € z dôvodov uvedených v bode 4 v I. časti odôvodnenia nálezu. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel   k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov   (pozri   najmä   bod   12   a   13)   považuje   za   primerané   v   sume   po   1   000   €. V súvislosti so sťažovateľkou, ktorá nebola účastníčkou posudzovaného súdneho konania od začiatku, ústavný súd zobral na zreteľ okolnosť, že sťažovateľ požiadal o jej vstup do konania už 23. januára 2007 (pozri bod 7). Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný   súd   rozhodne   o   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý základné   právo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľom   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku 3 tohto rozhodnutia.

IV.

24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešným sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie   sťažnosti 4. júna   2010,   zaujatie   stanoviska   10.   septembra   2010   k   vyjadreniu   okresného súdu I a okresného súdu II. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 721,40 €. Odmena za jeden právny úkon je teda 120,23 € znížená o 20 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 3 vyhlášky), t. j. o 24,5 €, čo predstavuje sumu 96,18 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 7,21 € predstavuje   sumu   103,39   €.   Odmena   advokátovi   za   poskytnuté   služby   v   konaní   pred ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 310,17 € za jedného účastníka konania, t. j. za dvoch účastníkov konania sumu 620,34 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku 4 tohto rozhodnutia.

25. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 21. októbra 2010