znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 249/06-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   L.,   t.   č.   vo výkone   trestu   odňatia   slobody,   vo   veci namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl. 48   ods.   2   a čl.   50   ods.   3   Ústavy Slovenskej   republiky   rozsudkom   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   sp.   zn.   3   T   96/05 z 9. novembra 2005 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 517/05 z 13. decembra 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. L.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2006 doručená sťažnosť J. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3 T 96/05 z 9. novembra 2005 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 517/05 z 13. decembra 2005.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   rozsudkom   Okresného   súdu   Žiar   nad Hronom sp. zn. 3 T 96/05 a následne uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To   517/05   odsúdený   na   nepodmienečný   trest   odňatia   slobody   v trvaní   8,5   roka. Sťažovateľ   tvrdí,   že   bol   odsúdený   napriek   tomu,   že   nemal   možnosť   preštudovať   si vyšetrovací spis, keďže počas vyšetrovacej väzby bol vyšetrovateľ za sťažovateľom iba raz, a to 3. mája 2005, keď vyšetrovateľ prišiel za ním bez jeho obhajcu a bez toho, aby mu dal vedieť, aký úkon vykoná. Sťažovateľ žiadal o prítomnosť svojho obhajcu a dal sa odviesť späť   do   cely.   V uvedený   deň   vyšetrovateľ   uzavrel   spis   napriek   tomu,   že   sťažovateľa na možnosť preštudovať si vyšetrovací spis neupozornil najmenej tri dni vopred. Podľa názoru sťažovateľa týmto konaním mu vyšetrovateľ znemožnil podať návrhy na doplnenie vyšetrovania a urobiť úkony, ktoré by preukázali jeho nevinu.

Na okresnom súde sťažovateľ žiadal o nahliadnutie do spisu, čo mu sudca neumožnil a navyše do zápisnice dal sudca zaznamenať iba to, čo považoval za vhodné.

Podľa sťažovateľa celé vyšetrovanie a súdne pojednávanie bolo zmanipulované za účelom jeho odsúdenia, a tým došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prejednala   bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3 T 96/05 a následne uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 517/05 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie   je   jej   podanie   v lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde, t. j. v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03).

Sťažovateľ sa obrátil na ústavný súd predmetnou   ústavnou sťažnosťou z 25. júla 2006, ktorá bola ústavnému súdu doručená 31. augusta 2006. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 To 517/05 bolo vyhlásené na verejnom zasadnutí konanom 13. decembra 2005 za účasti sťažovateľa, pričom, ako to aj zo sťažnosti vyplýva, „právoplatne bolo rozhodnuté vo   veci   13.   12.   2005“.   Preto   lehota   na   podanie   ústavnej   sťažnosti   proti   označeným rozhodnutiam sťažovateľovi uplynula 13. februára 2006.

Po predbežnom prerokovaní sťažnosti teda ústavný súd dospel k záveru, že je daný dôvod   brániaci   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie   spočívajúci   v jej   oneskorenosti   (podaní po zákonom stanovenej lehote).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2006