znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 248/2012-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júna   2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. L., prechodne bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb/89/2009 a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb/368/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. S. L.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2012   doručená   sťažnosť   Ing.   S.   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd I“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb/89/2009 a postupom Okresného súdu   Bratislava   II   (ďalej   aj   „okresný   súd   II“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 23 Cb/368/2009.

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil takto: „Právny predchodca sťažovateľa vo veci, spoločnosť A. spol. s r. o... podala návrh na súdne konanie... podľa dôkazu č. 1 na Okresný súd Bratislava II dňa 02. 12. 2004. Okresný súd Bratislava II... upovedomením č. k. 20 C 279/04 z 31. 1. 2005... návrh postúpil z dôvodu príslušnosti Okresnému súdu Žilina. Pôvodný   navrhovateľ   vo   veci   postúpil   pohľadávku,   ktorá   je   meritom   konania sťažovateľovi zmluvou o postúpení pohľadávky...

Dňa 31. 7. 2009 pôvodný navrhovateľ prevzal uznesenie Krajského súdu v Žiline... ktorým bol spis z dôvodu príslušnosti vrátený Okresnému súdu Bratislava II, ktorý vec v súčasnosti eviduje v konaní č. k. 23 Cb/368/2009. V tomto konaní prvým úkonom vo veci dňa   30.   8.   2010...   pôvodný   navrhovateľ   splnil   svoju   dovtedy   nevykonateľnú   povinnosť a predložil súdu návrh podľa dôkazu č. 3.

Uznesením č. k. 23 Cb/368/2009-108 podľa dôkazu č. 9 Okresný súd Bratislava II pripustil vstup sťažovateľa do konania.

Dňa   24.   02.   2011   podal   sťažovateľ   sťažnosť   pre   prieťahy   v   konaní   č.   k. 23 Cb/368/2009 predsedníčke Okresného súdu Bratislava II podľa dôkazu č. 10.

Listom z 8. 3. 2011 podľa dôkazu č. 11 predsedníčka súdu označila sťažnosť podľa dôkazu č. 10 za nedôvodnú...

Súd konal dňa 12. 5. 2011... prvým pojednávaním vo veci od 2. 12. 2004, kedy konanie začalo...

Sťažovateľ   dňa   21.   07.   2011   podľa   dôkazu   č.   13   súd   požiadal,   aby   pokračoval v konaní a aby vytýčil pojednávanie vo veci...

Na deň 6. 12. 2011 súd síce vypísal pojednávanie, to sa ale neuskutočnilo a bolo odročené na neurčito...

Vo   veci   sťažovateľa   v   konaní o určenie   povinnosti súhlasiť   s vydaním   predmetu úschovy... teraz vedenej na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 23 Cb/368/2009, odo dňa doručenia návrhu na začatie konania súdu dňa 02. 12. 2004 do súčasnosti, t. j. po dobu 8 rokov   od   začatia   konania,   nebol   Okresným   súdom   v   Bratislave   II   vydaný   rozsudok a uskutočnilo sa len jediné pojednávanie.“

3. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že došlo k porušovaniu jeho základných práv, lebo „... Súdy sú s výnimkou krátkeho obdobia prípravy 1. pojednávania vo veci po celý čas nečinné.“. V tejto   súvislosti   sťažovateľ   namieta   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

4. Sťažovateľ sa v neposlednom rade domáha, aby ústavný súd vo veci samej vydal tento nález:

„Základné právo Ing. S. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II vo veci sp. zn. 23 Cb/368/2009 porušené bolo.

Základné právo Ing. S. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 11Cb/89/2009 porušené bolo.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 23 Cb/368/2009 ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva Ing. S. L. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000   EUR   (slovom   desaťtisíc   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   II   povinný sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd SR priznáva Ing. S. L. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. S. L. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 323,49 EUR s DPH ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená alebo podaná oneskorene.

II.A

K namietanému postupu okresného súdu I v konaní vedenom pod

sp. zn. 11 Cb/89/2009

8. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti, ktorá   sa   dotýka   okresného   súdu I, bola   podaná   oneskorene,   a preto   ju   bolo   potrebné odmietnuť.

9.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

10.   Krajský   súd   v   Žiline   uznesením   sp.   zn.   14   Ncb/4/2009   zo   14.   mája   2009 rozhodol, že miestne príslušným súdom na prerokovanie veci vedenej okresným súdom I je okresný súd II. Následne okresný súd I vec postúpil na prerokovanie a rozhodnutie miestne príslušnému okresnému súdu II, o čom mal vedomosti aj sťažovateľ, lebo 30. augusta 2010 doručil   už   okresnému   súdu   II   svoj   návrh   na   vstup   do   konania   na   miesto   doterajšieho navrhovateľa. Okresný súd II uznesením č. k. 23 Cb/368/2009-108 zo 17. januára 2011 pripustil, aby doterajší navrhovateľ z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil sťažovateľ. Teda   okresný   súd   I najneskôr   po   17.   januári   2011   už   nemohol   žiadnym   spôsobom porušovať základné práva sťažovateľa, pretože príslušným na prerokovanie a rozhodnutie vo veci bol už len okresný súd II.

11.   Predmetná   sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená   až 23.   apríla   2012,   teda dávno   po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty,   preto   bolo   potrebné   sťažnosť   v tejto   časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

II.B

K namietanému postupu okresného súdu II v konaní vedenom

pod sp. zn. 23 Cb/368/2009

12. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa smerujúca proti okresnému súdu II je neprípustná.

13. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

14.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m. m.   I. ÚS 21/99,   IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

15. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a nasl.   zákona   o súdoch   zásadne   považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj so základným   právom   na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných   prieťahov   a ustanovuje   za také   prieťahy   aj   disciplinárnu   zodpovednosť   [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

16.   V súvislosti   s tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

17. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

18. Ústavný súd v kontexte už uvedeného poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ stal   sa   účastníkom   konania   pred   okresným   súdom   II   až   na   základe   uznesenia   č.   k. 23 Cb/368/2009-108 zo 17. januára 2011, ktorým bolo pripustené, aby doterajší navrhovateľ z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil sťažovateľ. Okresný súd II uskutočnil 12. mája 2011   súdne   pojednávanie   už   so   sťažovateľom   (ako   navrhovateľom),   ktorý   však   na pojednávaní prítomný nebol, ale na základe splnomocnenia ho zastupoval Ing. F. L.

19. Sťažovateľ nepreukázal a ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh nezistil, žeby sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch sťažnosť na prieťahy v predmetnom súdnom konaní. K sťažnosti priložený list z 24. februára 2011 označený ako sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal sťažovateľ, ale podala ho spoločnosť A., spol. s r. o., B., i keď v tom čase sťažovateľ už bol účastníkom predmetného súdneho konania (na základe rozhodnutia okresného súdu II – pozri bod 18). Ani priložený list z 21. júla 2011 nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní (nie je adresovaný predsedovi   okresného súdu   II,   navrhuje sa   v ňom   vykonanie označených dôkazov a nariadenie ďalšieho pojednávania, pozn.). Navyše, opakovane ako navrhovateľ je tu označená spoločnosť A., spol. s r. o., B., hoci týmto bol už sťažovateľ.

20. Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného súdu   považovať   za   splnenie   požiadavky   namietania   prieťahov   v konaní   pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

21. Ústavný súd v neposlednom rade konštatuje, že sťažovateľ sa stal účastníkom posudzovaného súdneho konania na základe uznesenia okresného súdu II zo 17. januára 2011,   a to   v dôsledku   postúpenia   mu   pohľadávky   pôvodným   navrhovateľom,   čo   bolo oznámené okresnému súdu II ešte 30. augusta 2010. Vo veci žalobného návrhu od tohto času vystupuje ako navrhovateľ teda už iba sťažovateľ (a nie spoločnosť A., spol. s r. o., B.).

22. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04).

23.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   celková   doterajšia   dĺžka   konania, odkedy   vstúpil   do   konania   sťažovateľ,   je   necelých   15   mesiacov   a   v   rámci   tejto   doby okresný   súd   uskutočnil   12.   mája   2011   súdne   pojednávanie.   V   zmysle   ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta – napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 93/97, I. ÚS 87/97, I. ÚS 20/97, I. ÚS 24/98, III. ÚS 248/05. Zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by postup okresného súdu a celková doterajšia dĺžka konania od vstupu sťažovateľa do konania v posudzovanej veci dosahovali ústavne relevantnú intenzitu.

24. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti (II.B) odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako zjavne neopodstatnenú.

III.

25. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti okrem už uvedeného (časť II odôvodnenia tohto rozhodnutia) zistil aj ďalšie jej zákonné nedostatky.

26. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania pred ústavným súdom sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

27. V sťažnosti je uvedené, že sťažovateľ je zastúpený advokátom JUDr. S. J., avšak k sťažnosti   nebolo   priložené   splnomocnenie   udelené   sťažovateľom   tomuto   advokátovi (splnomocnenie pre advokáta podpísal pôvodný zástupca sťažovateľa v súdnom konaní – Ing. F. L., CSc., a nie sťažovateľ, pozn.).

28. Z už uvedeného vyplýva, že advokát v konaní pred ústavným súdom predložil plnomocenstvo   na   zastupovanie   sťažovateľa,   ktoré   neudelil   sťažovateľ,   ale   zástupca sťažovateľa,   ktorý   nemal/nemá   oprávnenie   na   udelenie   plnomocenstva   na   zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho tiež neboli splnené zákonom predpísané náležitosti podanej sťažnosti.

29.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

30. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie (predovšetkým v časti II.B a III) nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto   veci   v prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   II   v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2012