znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 248/06-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   decembra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Štefana Ogurčáka   prerokoval   prijatú   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   zastúpeného   advokátom JUDr. V. Č., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 85/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 85/99 p o r u š i l   základné právo   MUDr.   D.   B.,   aby sa   jeho vec   prerokovala   bez zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 85/99   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. D. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. MUDr. D. B. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 682 Sk (slovom osemtisícšesťstoosemdesiatdva slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. V. Č., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 16. augusta 2006 č. k. I. ÚS 248/06-7 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 85/99 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o zaplatenie 52 000 Sk,   pričom   tento súd   podľa   jeho tvrdenia   zatiaľ konal len vo   veci   oslobodenia od súdnych   poplatkov.   Sťažovateľ   opakovane   podával   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní a žiadosti o ich odstránenie, ktoré ale podľa jeho presvedčenia neboli predsedom okresného súdu náležite vybavené.  

Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prerokovaní jeho sťažnosti vydal tento nález:

„1. Okresný súd v Trnave porušil základné ľudské práva MUDr. D. B. podľa článku 48 ods. 2 a podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresný súd v Trnave je povinný konať vo veci 17/C/85/99 bezodkladne a bez ďalších prieťahov.

3.   Okresný   súd   v Trnave   je   povinný   zaplatiť   finančnú   satisfakciu   MUDr.   D.   B. vo výške 1,000.000.- Sk za vzniknuté prieťahy (...).

4. Okresný súd je povinný zaplatiť trovy konania, 10.000.- Sk vyplatené preddavky advokátovi, 224.- Sk poplatok u notára,   kópie a poštovné náklady MUDr.   D.   B. Všetky platby musí Okresný súd v Trnave vykonať v lehote 15 dní od doručenia nálezu Ústavného súdu. Inak má sťažovateľ nárok na úroky z omeškania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. H. G., listom z 26. septembra 2006 č. Spr. 1506/06 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 9. novembra 2006.

2.1 Predsedníčka okresného súdu uviedla podrobnú chronológiu úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci a v relevantnej časti svojho vyjadrenia uviedla, že:

„(...) Dňa 20. 10. 1999 bola doručená žaloba, ktorú podal MUDr. D. B., bytom B. na tunajší súd proti žalovanému F. G., bytom T., predmetom žaloby je 52.000,- Sk. Vec bola zaevidovaná   pod   sp.   zn.   17   C   85/99.   Úkonom   súdu   vo   veci   zo   dňa   22.   5.   2000   bolo doručované   žalobcovi   tlačivo   v súvislosti   s jeho   žiadosťou   o oslobodenie   od   platenia súdnych poplatkov, ktoré vyplnené a potvrdené príslušným mestským úradom mal zaslať tunajšiemu   súdu   v stanovenej   lehote.   Dňa   6. 6. 2000   oznámil   žalobca   súdu,   že   bol okradnutý   v r.   1998   a 1999   zo   strany   žalovaného   a jeho   syna,   že   predmetná   vec   bola riešená   Krajským   súdom   v Trnave   pod   konkrétnym   číslom.   Následne   žalobca   predložil vyplnené   potvrdenie   o osobných   a zárobkových   pomeroch.   Vo   veci   dňa   26.   6.   2000 stanovila zákonná sudkyňa JUDr. M. Ď. termín pojednávania na 30. 6. 2000. Na tomto pojednávaní bolo vynesené uznesenie o nariadení predbežného opatrenia tak, že návrh bol zamietnutý.   Po   vypracovaní   uznesenia   a doručení   účastníkom,   po   zistení   ďalších skutočností ohľadom osoby žalobcu dopytom úrad práce, potom, čo dňa 26. 2. 2001 bol doručený   list   žalobcu   súdu,   v ktorom   doplňuje   petit   a uvádza   nové   znenie   petitu,   keď menovaný 3. 9. 2001 opakoval žiadosť o oslobodenie od súd. poplatkov a doložil dôkazy, dňa   13.   8.   2004   bol   spis   predložený   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi   na   rozhodnutie v predmetnej veci o návrhu žalobcu na oslobodenie o súdnych poplatkov. O tejto žiadosti bolo rozhodnuté 20. 8. 2004. Dňa 3. 9. 2004 doručil súdu žalobca odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí   jeho   žiadosti   o oslobodenie   od   poplatkov   a zároveň   požiadal   žalobca o prerušenie   súdneho   konania.   Uznesením   dňa   16.   9.   2004   bol   žalobca   vyzvaný   na doplnenie svojho odvolania z 2. 9. 2004 o konkrétne náležitosti. Dňa 5. 10. 2004 opakoval žalobca žiadosť o prerušenie konania. Dňa 5. 10. 2004 bol spis predložený sudcovi na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti uzneseniu súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom. 29. 10. 2004 bol spis predložený opätovne vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania. O tomto bolo rozhodnuté 21. 3. 2005, teda konanie bolo prerušené   za   účelom   vyčkania   ukončenia   trest.   stíhania   proti   žalovanému   vo   veci. Predmetné uznesenie sa doručovalo účastníkom. Žalovanému aj opakovane cestou polície. 10.   5.   2005   podal   žalobca   do   veci   doplnené   podanie   a žiadal   o pribratie   do   konania ďalšieho účastníka na strane žalovaného. Dňa 6. 10. 2005 bola vykonaná súdom výzva na Okr. riaditeľstvo PZ v T. za účelom zistenia štádia vyšetrovania proti žalovanému v predm. konaní. Dňa 17. 5. 2006 bolo žalobcovi doručované oznámenie s výzvou potom, čo bol žalobca   poučený,   že   podľa   §   111   O.   s.   p.,   ak je   konanie   prerušené,   nevykonávajú   sa pojednávania   a neplynú   lehoty   podľa   tohto   zákona.   Čo   sa   týka   návrhu   žalobcu   na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného, bol žalobca vyzvaný, aby do 15 dní od doručenia tejto výzvy odstránil procesné pochybenia.   Túto výzvu prevzal žalobca 23. 5. 2006. Žalobca reagoval na výzvu súdu listom z 25. 5. 2006 a 4. 7. 2006, keď dňa 18. 9. 2006 sa dostavil na tun. súd a nahliadol do predmetného spisu.

Zároveň Vám týmto oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie (...)“.

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

„Na Váš list zo dňa 2. 10. 2006 Vám oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa v predmetnej   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Trovy   právneho   zastúpenia   uplatňujeme vo výške (...) celkovo 13.904,- Sk, a žiadame ich poukázať na účet advokáta (...).

Pokiaľ sa týka vyjadrenia Okresného súdu Trnava zo dňa 26. 9. 2006 – Spr. 1506/06, toto vyjadrenie považujem za ničím nepodložené a zavádzajúce Ústavný súd.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 17 C 85/99:

Dňa 20. októbra 1999 podal sťažovateľ okresnému súdu žalobu proti F. G. (ďalej len ako „žalovaný“) o zaplatenie 52 000 Sk s prísl., ktorej bola pridelená sp. zn. 17 C 85/99.Dňa 26. apríla 2000 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie, ktorým požiadal o doplnenie súdneho spisu o určité vyjadrenia.

Dňa 12. mája 2000 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie označené ako žiadosť o vydanie zákazu výmazu obchodnej spoločnosti A., s. r. o.

Dňa   22.   mája   2000   sudkyňa dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   doručila sťažovateľovi   potvrdenie   o osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch   na oslobodenie od súdneho poplatku a vyzvala ho na predloženie tohto tlačiva v lehote 10 dní a aby vyžiadala z obchodného registra výpis obchodnej spoločnosti A., s. r. o.

Dňa 29. mája 2000 bol prípis okresného súdu doručený obchodnému registru.Dňa 6. júna 2000 sťažovateľ   doručil   súdu   podanie,   v ktorom   žiadal okresný   súd o zákaz   vymazania   obchodných   spoločností   A.,   s.   r.   o.,   A.   B.,   s. r.   o.   a G.,   s.   r.   o. z obchodného registra a zablokovanie bankových účtov týchto obchodných spoločností.Dňa 6. júna 2000 sťažovateľ doručil súdu podanie, v ktorom oznámil súdu, že je zároveň žalobcom proti žalovanému v súdnom konaní vedenom Krajským súdom v Trnave o zaplatenie 1 400 000 Sk.

Dňa 26. júna 2000 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby zvolala na 30. jún 2000 senát.

Dňa 26. júna 2000 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby požiadala Okresný úrad   B.,   odbor   sociálnych   vecí   o zaslanie   rozhodnutia   o priznaní   sociálnych   dávok sťažovateľovi;   vyzvala   sťažovateľa   o predloženie   fotokópie   technického   preukazu od motorového vozidla (...) a aby preukázal, že ho ponúkol niektorému autobazáru na predaj a predložil rozhodnutie o priznaní sociálnych dávok.

Dňa   27.   júna   2000   bol   vyhotovený   úradný   záznam   o tom,   že   bol   zvolaný   senát a členovia senátu prisľúbili účasť.

Dňa 30. júna 2000 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd uznesením č. k. 17 C 85/99-47 zamietol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia.Dňa 17. júla 2000 Okresný úrad B., odbor sociálnych vecí doručil okresnému súdu odpoveď na jeho dožiadanie z 26. júna 2000.

Dňa   18.   júla   2000   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   odpoveď   na   jeho   výzvu, podľa ktorej mal predložiť technický preukaz od motorového vozidla (...), preukázal, že ho ponúkol   niektorému   autobazáru   na   predaj   a predložil   rozhodnutie   o priznaní   sociálnych dávok.Dňa   27.   septembra   2000   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala Okresný úrad B., odbor sociálnych vecí, aby oznámil, či sťažovateľ je ešte stále evidovaný ako nezamestnaný.

Dňa 18. októbra 2000 Okresný úrad B., odbor sociálnych vecí oznámil okresnému súdu, že sťažovateľ nie je evidovaný ako nezamestnaný.

Dňa 19. januára 2001 sťažovateľ doručil súdu podanie, ktorým oznámil, že motorové vozidlo (...) predal.

Dňa 26. februára 2001 sťažovateľ doručil súdu podanie, ktorým upravil petit svojej žaloby.

Dňa 3. septembra 2001 sťažovateľ doručil okresnému súdu žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu a oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 13. augusta 2004 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby predložila spis vyššiemu   súdnemu   úradníkovi   na   rozhodnutie   o návrhu   na   oslobodenie   od   súdneho poplatku.

Dňa 20. augusta 2004 okresný súd vydal uznesenie č. k. 17 C 85/99-63, ktorým zamietol žiadosť sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 3. septembra 2004 sťažovateľ doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu č. k. 17 C 85/99-63 a navrhol prerušenie konania.

Dňa 16. septembra 2004 okresný súd vydal uznesenie č. k. 17 C 85/99-69, ktorým vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní doplnil svoje odvolanie z 2. septembra 2004 o to, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa domáha.

Dňa   5.   októbra   2004   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   opakovanú   žiadosť o prerušenie súdneho konania.

Dňa 5. októbra 2004 vyšší súdny úradník dal úpravou kancelárii pokyn, aby spis predložila sudkyni na rozhodnutie o odvolaní proti jeho uzneseniu č. k. 17 C 85/99-63.Dňa 29. októbra 2004 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby spis predložila vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o prerušení konania.

Dňa   21.   marca   2005   okresný   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   17   C   85/99-74,   ktorým konanie prerušil.

Dňa 21. marca 2005 sudkyňa dala kancelárii úpravou pokyn, aby spis predložila vyššiemu súdnemu úradníkovi na vyznačenie právoplatnosti uznesenia č. k. 17 C 85/99-74.Dňa 5. mája 2005 vyšší súdny úradník dal kancelárii úpravou pokyn, aby uznesenie č.   k.   17   C   85/99-74   doručila   žalovanému   prostredníctvom   Obvodného   oddelenia Policajného zboru.

Dňa 10. mája 2005 sťažovateľ doručil súdu podanie označené ako oprava a doplnenie podania.

Dňa 6. októbra 2005 vyšší súdny úradník dal kancelárii úpravou pokyn, aby vyzvala Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v T., aby v lehote 15 dní oznámili, v akom štádiu sa nachádza vyšetrovanie v konaní sp. zn. ČVS: OÚV-194/10-1999.

Dňa 6. februára 2006 sudkyňa dala kancelárii úpravou pokyn, aby spis predložila vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby vyzval sťažovateľa či navrhuje pokračovať v konaní, či bolo skončené trestné stíhanie proti žalovanému a aby vyznačil právoplatnosť na uznesení č. k. 17 C 85/99-74.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o zaplatenie 52 000 Sk s prísl. vedenom pod sp. zn. 17 C 85/99, v ktorom sťažovateľ   vystupuje   ako   navrhovateľ,   došlo   k porušeniu   jeho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší priebeh napadnutého   konania   ústavný   súd   nemôže   pripísať   na   vrub   faktickej   náročnosti   alebo právnej   zložitosti   prerokovávanej   veci.   Napokon   ani   predsedníčka   okresného   súdu vo svojom vyjadrení nenamietala zložitosť napadnutej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.   Prihliadol   však   na   to,   že   sťažovateľ   sám   navrhol   prerušenie   napadnutého konania, preto na neefektívnu činnosť okresného súdu po 21. marca 2005, ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ani neprihliadol.  

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že v predmetnej   veci   dlhé   obdobie   nepostupoval   efektívne   (najmä   v súvislosti   s uznesením č. k.   17   C   85/99-74,   ktorým   malo   byť   napadnuté   konanie   prerušené,   avšak k správoplatneniu tohto rozhodnutia do zapožičania spisu ústavnému súdu nedošlo), pričom okresný súd bol vo veci nečinný minimálne aj v období od 20. októbra 1999 do 22. mája 2000 (sedem mesiacov) a od 3. septembra 2001 do 20. augusta 2004 (dva roky a jedenásť mesiacov).   Okresný   súd   teda   najmenej   počas   troch   rokov   a šiestich   mesiacov   vo   veci nevykonal   prakticky   žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa sťažovateľ ako navrhovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom   práva   zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy   (pozri   napr.   I. ÚS 41/02). K prieťahom, ktoré nemožno ničím ospravedlniť pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania   účastníkov,   ale v dôsledku   postupu   súdu.   Ústava   v   čl.   48   ods.   2,   pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, napriek tomu, že mu neušlo pozornosti, že napadnuté konanie bolo 21. marca 2005 prerušené; toto rozhodnutie však nenadobudlo právoplatnosť.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie „vo   výške 1,000.000,- Sk za vzniknuté prieťahy“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, považuje za primerané vo výške 70 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za tri účelne vynaložené úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia 25. mája 2006, podanie sťažnosti z 18. júna 2006 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 9. novembra   2006).   Za tri   úkony   vykonané v roku   2006   patrí   odmena   trikrát   2   730   Sk a režijný paušál trikrát 164 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 8 682 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľom uplatnenej úhrade trov konania rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2006