znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 247 /2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   T.   D., zastúpenej   advokátom   JUDr.   Jánom   Vajdom, Advokátska   kancelária   Hviezdoslavovo námestie   201,   Námestovo,   vo veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. D. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2014 faxom a 28. apríla 2014 aj poštou doručená sťažnosť T. D. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1/2013.  

Zo   sťažnosti   vyplýva, že   návrhom   podaným 13.   decembra   2011 sa   sťažovateľka v konaní   pred   okresným   súdom   v súčasnosti   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   1/2013   (podľa zistenia ústavného súdu bolo konanie v danej veci pôvodne vedené v registri „Ro“, pozn.) domáhala od odporkyne zaplatenia sumy 18 256,65 € s príslušenstvom   z titulu vrátenia pôžičky. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd aj napriek tomu, že v danej veci nejde o vec   právne   ani   skutkovo   náročnú,   ako   aj   napriek   ňou   podanej   sťažnosti   na   prieťahy adresovanej predsedníčke okresného súdu, ktorá bola vyhodnotená ako nedôvodná, koná v jej veci so zbytočnými a neodôvodneným prieťahmi, v dôsledku čoho sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla: „I napriek' skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania do dnešného dňa uplynulo viac ako 28 mesiacov nie je toto konanie skončené....

... Z obsahu spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8 C 1/2013 je zrejmé, že ja, sťažovateľka   som   nezavinila   predlžovanie   tohto   konania.   Predlžovanie   tohto   konania zavinila   žalovaná   tým,   že   účelovo   nepreberala   súdne   písomnosti   v   období   odo   dňa 29.2.2012 do dňa 5.2.2013 t.j. po dobu takmer 12 mesiacov, hoci vedela o tomto súdnom konaní a Okresný súd Námestovo svojou nečinnosťou v tomto období.“

Vzhľadom   na uvedené   sťažovateľka   žiada, aby po prijatí   jej   sťažnosti   na ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky T. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1/2013 porušené bolo.

Sťažovateľke T. D sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-EUR, ktoré je Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   sťažovateľke   T.   D.   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke T. D. sa priznávajú trovy tohto konania v sume 280,01 EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľke T. D. na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu (...) do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1/2013 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. Ú 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Podľa zistenia ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 1/2013 okresný súd v prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľky vyhlásil 10. marca 2014 rozsudok, ktorým návrh sťažovateľky v celom rozsahu zamietol.

Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania sťažnosti   ústavnému súdu   na prieťahy v konaní postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1/2013, ktorá bola ústavnému súdu faxom podaná 24. apríla 2014, už sťažovateľka musela mať vedomosť, že predmetné konanie bolo na okresnom   súde   už ukončené,   a teda   že ďalšie úkony   alebo postupy   už   okresný   súd   v   tomto   štádiu   nemohol   vykonávať,   a   preto   bolo   treba   vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Inými slovami, v čase podania sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľkou už okresný súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania vedeného pod sp. zn. 8 C 1/2013, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov, pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky v konaní pred súdom prvého stupňa.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   II.   ÚS   1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).  

Tento   skutkový   stav   bol   so   zreteľom   na obsah sťažnosti,   ako aj s prihliadnutím na zmysel   a   účel   ustanovenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   základom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľky   už   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu   konať   ďalej   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj   rozhodnutie   o   priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia   a priznaní   úhrady   trov   konania   je   viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tých častiach sťažnosti, ktorými sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2014