znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 247/05-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   februára   2006 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   Ing.   P.   K.,   bytom   B.,   zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 76/97 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava IV konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 76/97 p o r u š i l základné právo Ing. P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ing. P. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Ing. P. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 196 Sk (slovom   osemtisíc   stodeväťdesiatšesť   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava IV p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. M. Š., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 9. novembra 2005 č. k. I. ÚS 247/05-18 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   IV   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 C 76/97.

Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 7. januára 1997 podal na okresnom súde žalobu o zaplatenie 192 301 Sk proti Ing. M. J., B. (ďalej len „žalovaný“), ktorú 21. apríla 1997 rozšíril   a doplnil znaleckým posudkom   vypracovaným na základe jeho objednávky Ing. B. (ďalej len „znalec“). Až po dvoch rokoch od podania žaloby sa konalo prvé   pojednávanie,   na   ktorom   sudkyňa   navrhla   účastníkom   uzavretie   mimosúdneho zmieru. Na zmierovacom stretnutí účastníci spísali záznam, v ktorom žalovaný priznal sťažovateľovi   spôsobenú   škodu,   odmietol   však   poskytnutie   finančnej   náhrady   za   ňu. Keďže k mimosúdnej dohode nedošlo, predmetný spor pokračoval v konaní na okresnom súde. Na okresnom súde bolo dvadsaťpäť až tridsať pojednávaní, často bez žalovaného. Na pojednávaní v marci 2004 na návrh právneho zástupcu sťažovateľa sudkyňa okresného súdu udelila žalovanému poriadkovú pokutu a nariadila vypracovanie nového znaleckého posudku. Aj napriek objednanému znaleckému posudku prieťahy pokračovali a pokračujú dodnes.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označeného základného práva, zaviazal okresný súd, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,   priznal   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   90   000   Sk   a náhradu   trov konania.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predsedníčka   JUDr.   M.   Č.   listom   č. Spr. 3206/05 z 12. decembra 2005 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 13. januára 2006.

2. 1.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedla: „ V intenciách Vášho   listu   číslo   I.   ÚS   247/05-22   zo   dňa   1.   12.   2005   oznamujeme,   že   nemáme pripomienky   k vecnej   stránke   prijatej   sťažnosti,   resp.   v plnom   rozsahu   trváme   na vyjadrení Vám doručenom pod číslom Spr. 3206/05 zo dňa 12. 5. 2005.

Zároveň Vám oznamujeme, že súhlasíme, aby podľa § 30 ods. 2 zák. Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ústavný súd upustil od ústavného pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

2. 2. Vo vyjadrení k opodstatnenosti sťažnosti z 12. mája 2005 okresný súd okrem prehľadu procesných úkonov v predmetnom konaní od podania žaloby uviedol:

„Z   rozboru   procesných   úkonov   vyplýva,   že   prieťahy   v konaní   boli   čiastočne zapríčinené súdom z objektívnych dôvodov práceneschopnosťou sudcu. (...)

Pre   objektívne   posúdenie   veci   si   dovoľujem   uviesť,   že   na   Okresnom   súde Bratislava IV sudcovia na občianskoprávnom úseku pracujú v oddeleniach v ktorých je nevybavených vecí v počte cca od 500 do 800 vecí.“

2. 3. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol: „(...) netrvám na ústnom pojednávaní pred ÚS. (...) Okresný súd vyniesol(...)   rozsudok   až   po   osem   a polročných   prieťahoch!   (...)   aj   keď   Okresný   súd Bratislava IV vyniesol rozsudok v prospech môjho klienta, je prakticky nevykonateľný, lebo   súdne   prieťahy   odporcovi   umožnili   zbaviť   sa   svojho   nehnuteľného   majetku a zamestnať sa v zahraničí. (...) A tak, prípadné finančné odškodnenie, o ktoré požiadal ÚS za prieťahy, bude jediná kompenzácia škody (...).“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej prerokovanie na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia,   ktorá   je   určená povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 76/97:

- 7. január 1997 – sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu o zaplatenie 192 301 Sk proti žalovanému;

- 21. apríl   1997   –   sťažovateľ   rozšíril   žalobu   o zaplatenie   z pôvodne   požadovaných 192 301 Sk na 292 162,28 Sk;

- 29. január 1998 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh;

- 27. august 1998 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh;

- 16. september 1998 – okresný súd doručoval žalobu žalovanému;

- 11. november 1998 – zásielka okresného súdu doručovaná žalovanému sa vrátila ako nedoručená, pretože ju žalovaný v odbernej lehote neprevzal;

- 25. november 1998 – okresný súd požiadal Okresné oddelenie Policajného zboru B. (ďalej len „okresné oddelenie“) o doručenie žaloby žalovanému;

- 26. december 1998 – okresné oddelenie vrátilo okresnému súdu zásielku ako nedoručenú, pretože žalovaný na adrese uvedenej na zásielke nebýva;

- 20.   január   1999   –   okresný   súd   prostredníctvom   Okresného   úradu   B.   a príslušného živnostenského úradu zisťoval pobyt žalovaného;

- 22. február 1999 – okresný súd zisťoval pobyt žalovaného prostredníctvom Centrálnej evidencie obyvateľov B. (ďalej len „CEPO“);

- 5. marec 1999 – CEPO oznámila okresnému súdu, že žalovaný býva v T.;

- 26. máj 1999 – okresný súd doručoval žalobu žalovanému;

- 24. jún 1999 – žalovaný predložil okresnému súdu vyjadrenie k žalobe, ktoré okresný súd následne predložil sťažovateľovi, aby k nemu predložil svoje stanovisko;

- 12. júl 1999 – sťažovateľ predložil okresnému súdu stanovisko k vyjadreniu žalovaného;

- 24. august 1999 – okresný súd nariadil pojednávanie na 14. október 1999;

- 14. október 1999 – pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti žalovaného odročené na 30. november 1999;

- 30. november 1999 – pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne odročené na neurčito;

- 10. január 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 17. február 2000, ktoré bolo 28. januára 2000 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne odročené na 6. apríl 2000;

- 6.   apríl   2000   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu   ospravedlnenej   neúčasti   žalovaného odročené na 22. jún 2000;

- 22.   jún   2000   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu,   že   účastníci   uviedli,   že   sa   pokúsia mimosúdne dohodnúť, odročené na 10. august 2000;

- 10. august 2000 – pojednávanie, na ktorom sťažovateľ oznámil, že k mimosúdnej dohode medzi   ním   a žalovaným   nedošlo,   bolo   z   dôvodu   ospravedlnenej   neúčasti   žalovaného odročené na 12. október 2000;

- 12.   október   2000   –   pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočutí   účastníci   konania,   bolo odročené na 7. december 2000;

- 7. december 2000 – pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne odročené na neurčito;

- 22. január 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. február 2001;

- 15.   február   2001   –   pojednávanie,   na   ktorom   súd   vypočul   účastníkov   konania,   bolo odročené na 29. marec 2001 za účelom označenia dôkazov, na čo im bola stanovená lehota 7 dní;

- 22.   február   2001   –   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   stanovisko   k vyjadreniu žalovaného na pojednávaní 12. októbra 2000;

- 29. marec 2001 – pojednávanie, na ktorom bol vypočutý ako svedok znalec, ktorý na základe   objednávky   sťažovateľa   vyhotovil   znalecký   posudok   pred   sťažovateľovým podaním   žaloby   okresnému   súdu,   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   vykonania navrhovaných dôkazov;

- 17.   apríl   2001   –   žalovaný   predložil   okresnému   súdu   otázky   pre   znalca,   ktoré   boli okresným súdom v mesiaci august 2001 doručované sťažovateľovi a znalcovi;

- 10.   september   2001   –   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k znaleckému posudku;

- 4. december 2001 – znalec predložil okresnému súdu doplnený znalecký posudok;

- 5. december 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 31. január 2002;

- 13.   december   2001 –   sťažovateľ predložil   okresnému   súdu   vyjadrenie k doplnenému znaleckému posudku;

- 31. január 2002 – pojednávanie bolo po vypočutí sťažovateľa a jeho návrhu na vypočutie svedkov odročené na 9. apríl 2002. Žalovaný nebol prítomný na pojednávaní. Doručenie predvolania u neho nebolo vykázané;

- 9.   apríl   2002 –   pojednávanie, na ktorom   boli   vypočutí   svedkovia,   bolo odročené na 11. jún 2002 za účelom predvolania a vypočutia ďalších svedkov;

- 11. jún 2002 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkov odročené na 19. september 2002;

- 19.   september 2002 – na pojednávaní (bez účasti žalovaného, ktorý   sa   ospravedlnil) právny zástupca sťažovateľa navrhol vyriešenie sporu mimosúdnou cestou;

- 5. december 2002 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 18. marec 2003;

- 18.   marec 2003 – pojednávanie z dôvodu   ospravedlnenej neúčasti sťažovateľa   a jeho právneho zástupcu a z dôvodu neúčasti žalovaného (doručenie predvolania u neho nebolo vykázané) bolo odročené na 8. júl 2003;

- 8.   júl   2003   –   pojednávanie   bolo   po   výsluchu   účastníkov   konania   odročené   na 2. september   2003   (následne   zmenené   na   9.   september   2003)   za   účelom   vypočutia navrhovaného svedka;

- 9. september 2003 – pojednávanie (bez účasti žalovaného a predvolaného svedka), na ktorom právny zástupca sťažovateľa oznámil okresnému súdu, že nedošlo k mimosúdnej dohode účastníkov, bolo následne odročené na 4. november 2003;

- 4.   november   2003   –   pojednávanie   bolo   pre   neúčasť   žalovaného   (nebolo   vykázané doručenie predvolania) a svedka, ktorý sa ospravedlnil, odročené na 29. január 2004 za účelom predvolania svedkov;

- 29. január 2004 – pojednávanie (bez účasti žalovaného - nebolo vykázané doručenie predvolania),   na   ktorom   bol   vypočutý   svedok   Ing.   C.   (ďalší   svedok   Ing.   K.   sa   na pojednávanie   nedostavil),   bolo   následne   odročené   na   24.   február   2004   za   účelom vypočutia svedka Ing. K.;

- 24. február 2004 – pojednávanie (bez neospravedlnenej neúčasti žalovaného), na ktorom bola žalovanému udelená poriadková pokuta, bol vypočutý svedok Ing. K. a následne bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania;

- 25. marec 2004 – okresný súd nariadil znalecké dokazovanie a poveril ním súdneho znalca Ing. T. K., z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovania stavebných prác (ďalej len „súdny znalec“);

- 24. august 2004 – súdny znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok;

- 17. september 2004 – okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania;

- 29.   október   2004   –   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k znaleckému posudku;

- 16.   december   2004   –   okresný   súd   urgoval   žalovaného,   aby   predložil   vyjadrenie k znaleckému posudku;

- 8. február 2005 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 26. apríl 2005;

- 9. február 2005 – okresný súd priznal súdnemu znalcovi znalečné, uznesenie expedované znalcovi 16. februára 2005;

- 4. apríl 2005 – sťažovateľ predložil okresnému súdu odvolanie proti platbe za znalecký posudok (podané na pošte 2. apríla 2005);

- 26. apríl 2005 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania odročené na neurčito. Keďže právny zástupca sťažovateľa namietal nedostatky znaleckého posudku, bolo zároveň stanovené, že okresný súd nariadi vo veci doplňujúce dokazovanie;

- 28.   apríl   2005   –   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   oznámenie   o upustení   od doplňujúceho dokazovania;

- 3. máj 2005 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. jún 2005.

- 31.   jún   2005   –   okresný   súd   rozhodol   rozsudkom,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť 2. novembra 2005.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím,   opatrením   alebo   iným   zásahom   boli   porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   76/97   o zaplatenie   292 162 Sk   s prísl.   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo   alebo   nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti   každého   jednotlivého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií: zložitosť   veci,   správanie   účastníka   konania   a   postup   súdu   (I.   ÚS   41/02).   V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka namietaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojich vyjadreniach nepoukázala na zložitosť tejto veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania má značný podiel aj sťažovateľ, a to nezaplatením súdneho poplatku za žalobu pri jej podaní, ktorý zaplatil až na základe výzvy okresného súdu   27. augusta   1998,   t. j.   19   mesiacov   po   podaní   žaloby,   neúčasťou   na   súdnych pojednávaniach   18.   marca   2003   (ospravedlnená)   a 26.   apríla   2005   (neospravedlnená), v dôsledku čoho boli pojednávania okresným súdom odročené.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd síce konal, jeho úkony však boli neefektívne, dôkazom čoho je skutočnosť, že nariadil celkove 22 pojednávaní, z ktorých však vo veci samej konal len 6-krát, sťažovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby po vyše 12 mesiacoch, znalecké dokazovanie vo veci nariadil až po vyše 7 rokoch od podania žaloby.   V súvislosti   s   oneskoreným   zaslaním   výzvy   na   zaplatenie   súdneho   poplatku ústavný súd bral do úvahy aj spoluúčasť sťažovateľa (pozri bod 2 na strane 9 nálezu), na čo   prihliadol   a túto   skutočnosť   zohľadnil   pri   priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia sťažovateľovi.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako   aj zo stanovísk   účastníkov   konania a na vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatoval zbytočné prieťahy v období od 17. apríla 2001 (žalovaný predložil okresnému súdu otázky pre znalca, ktoré však až v auguste doručoval znalcovi a sťažovateľovi) do 5. decembra 2001 (okresný súd nariadil termín pojednávania na 31. január 2002), t. j. viac ako 7 mesiacov. Ústavný súd konštatuje, že zistená doba zbytočných prieťahov v tomto konaní   by   sama   osebe   ešte   nemusela   znamenať   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   článku   48   ods.   2   ústavy. S ohľadom   však   na   celkovú   dĺžku   konania   a   okolnosti   daného   prípadu   túto   povahu nadobudla v celkovom kontexte posudzovaného konania.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Keďže v posudzovanej veci už bolo 21. júna 2005 meritórne rozhodnuté, ústavný súd nepovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 90 000 Sk.

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo   slobodu porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi náhradu   trov   vrátane   paušálu   za   dva   úkony právnej služby uskutočnené v roku 2005 (príprava a prevzatie veci a spísanie sťažnosti) vo výške 5 302 Sk a náhradu trov vrátane paušálu za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2006 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 13. januára 2006) v sume 2 894 Sk. Sťažovateľ má nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej výške 8 196 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov v uvedenej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. február 2006