znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 245/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo vecinamietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní   vedenom   podsp. zn. 8 C 351/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduBratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 351/2007 (ďalejlen „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 21. novembra 2006 sa začalo konanievedené okresným súdom pod sp. zn. 8 C 351/2007, v ktorom mal sťažovateľ postavenieodporcu. Podľa názoru sťažovateľa namietané konanie, ktoré trvalo až do 17. apríla 2015,bolo   poznačené „nesúrodými,   neefektívnymi   a   ad   hoc   úkonmi   s   výraznými   časovými odstupmi zo strany prvostupňového súdu v rozpore s ust. §-u 6 O. s. p. – zásadou rýchlosti súdneho konania, pričom Okresný súd Bratislava V v Bratislave mohol vo veci plynulo konať   a   rozhodnúť   už   po   prvom   kontradiktórnom   vypočutí   sťažovateľa,   kedy   sťažovateľ žiadal vymyslenú a svojou formou šikanóznu žalobu na zaplatenie neexistentného nároku na náhradu   škody   zamietnuť,   psychicky   ho   netraumatizovať   predvolávaním na pojednávania,   prehlbovať   jeho   obavu   o   výsledok   konania,   umocňovať   stav   neistoty sťažovateľa o výsledok konania.“.

Napriek uvedenému okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8 C 351/07-317z 18. októbra 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) až po takmer piatich rokochod podania návrhu.

Na základe podaného odvolania vo veci rozhodoval ako odvolací súd Krajský súdv Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozsudkom č. k. 14 Co 12/2012-369 z 9. júla2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecnesprávny. Z odpovede podpredsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr 2207/2013 zo 16. júla2013   na   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   vyplynulo,   že   v   odvolacom   konaní   došlok zbytočným prieťahom v konaní v období od 12. januára 2012 do 9. júla 2013.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   konanie   vo   veci   bolo   právoplatne   skončené3. septembra 2013.

Vo   veci   bolo   4.   septembra   2013   navrhovateľom   podané   dovolanie,   ku   ktorémusa na základe   výzvy   okresného   súdu   sťažovateľ   vyjadril   listom   z   21.   decembra   2013.Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo veci rozhodol uznesenímsp. zn. 7 Cdo 54/2014 z 28. januára 2015, ktorým dovolanie zamietol. Predmetné uzneseniebolo sťažovateľovi doručené 17. apríla 2015.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   konanie   v   jeho   veci   trvalo   na   všetkých   stupňochvšeobecných súdov neprimerane dlhú dobu (viac ako 8 rokov a 5 mesiacov) bez jehozavinenia, a teda došlo k porušeniu ním označených práv.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti taktorozhodol:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom pod č. k. 8C 351/07 na Okresnom súde Bratislava V ako celku porušené boli.

2. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.500,- €, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 €..., ktoré je Okresný   súd   Bratislava   povinný   zaplatiť   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konanívedenom pod sp. zn. 8 C 351/2007.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, oktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   leno podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn.   I. ÚS 615/2013   sanerozhodovalo o podmienkach konania, ale o veci samej, ktorou bol nárok sťažovateľana ochranu   ústavnosti   individualizovaný   tvrdením   o   porušení   jeho   základného   právana konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   podľa   čl.   6   ods.   1dohovoru v   namietanom   konaní okresného súdu (ako   aj krajského súdu). Ústavný   súdrozhodol vo veci samej uznesením z 24. októbra 2013 tak, že sťažnosť sťažovateľa odmietolako   zjavne   neopodstatnenú,   keďže   v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   bolonamietané konanie okresného súdu (ako aj krajského súdu) právoplatne skončené, a teda užnemohlo   dochádzať   k   porušovaniu   sťažovateľom   označených   práv.   Ten   istý   nárokna ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní, kde ako jediného porušovateľazákladného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ajpráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označilpostup okresného súdu v namietanom konaní.

Z týchto právne významných skutočností vyplýva, že ústavný súd by mal opätovnekonať a rozhodovať vo veci, o ktorej už raz rozhodol. Tento záver platí aj napriek tomu, že vďalšom období od doručenia uznesenia sp. zn. I. ÚS 615/2013 mohol byť postup okresnéhosúdu   v   namietanom   konaní   poznačený   nečinnosťou   jedine   v   súvislosti   s vykonávanímúkonov   smerujúcich   k   predloženiu   spisu   najvyššiemu   súdu   z   dôvodu   rozhodovania   omimoriadnom   opravnom   prostriedku   podanom   navrhovateľom,   ktoré   obdobie   všaksťažovateľ   v   odôvodnení   sťažnosti   žiadnym   spôsobom   bližšie   nenamieta.   Vzhľadom   naskutočnosť, že dovolanie navrhovateľa bolo okresnému súdu doručené 4. septembra 2013,sťažovateľ bol okresným súdom vyzvaný na predloženie vyjadrenia listom z 27. novembra2013, svoje stanovisko odovzdal na poštovú prepravu 23. decembra 2013, okresný súdodoslal   spisový   materiál   najvyššiemu   súdu   17.   januára   2014   a   najvyšší   súd   dovolanieodmietol uznesením z 28. januára 2015 (ktoré bolo okresnému súdu doručené 23. marca2015   a   sťažovateľovi   následne   17.   apríla   2015),   podľa   názoru   ústavného   súdu   žiadnanečinnosť   okresného   súdu   v   namietanom   konaní   v   súvislosti   s   prípravou   vecina rozhodovanie o dovolaní nevyplýva. Ide totiž o také krátke obdobie, ktoré vylučuje, abyústavný súd, ak by aj nepovažoval sťažnosť za neprípustnú, mohol rozhodnúť znovu inak akovo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 615/2013.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť nie je prípustná preprekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto rozhodolo nej tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (obdobne napr. IV. ÚS 200/03,IV. ÚS 157/04, IV. ÚS 242/07, III. ÚS 101/2011 a III. ÚS 12/2012).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015