SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 245/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom podsp. zn. 8 C 351/2007 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduBratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 351/2007 (ďalejlen „namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 21. novembra 2006 sa začalo konanievedené okresným súdom pod sp. zn. 8 C 351/2007, v ktorom mal sťažovateľ postavenieodporcu. Podľa názoru sťažovateľa namietané konanie, ktoré trvalo až do 17. apríla 2015,bolo poznačené „nesúrodými, neefektívnymi a ad hoc úkonmi s výraznými časovými odstupmi zo strany prvostupňového súdu v rozpore s ust. §-u 6 O. s. p. – zásadou rýchlosti súdneho konania, pričom Okresný súd Bratislava V v Bratislave mohol vo veci plynulo konať a rozhodnúť už po prvom kontradiktórnom vypočutí sťažovateľa, kedy sťažovateľ žiadal vymyslenú a svojou formou šikanóznu žalobu na zaplatenie neexistentného nároku na náhradu škody zamietnuť, psychicky ho netraumatizovať predvolávaním na pojednávania, prehlbovať jeho obavu o výsledok konania, umocňovať stav neistoty sťažovateľa o výsledok konania.“.
Napriek uvedenému okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8 C 351/07-317z 18. októbra 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) až po takmer piatich rokochod podania návrhu.
Na základe podaného odvolania vo veci rozhodoval ako odvolací súd Krajský súdv Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozsudkom č. k. 14 Co 12/2012-369 z 9. júla2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecnesprávny. Z odpovede podpredsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr 2207/2013 zo 16. júla2013 na sťažnosť na prieťahy v konaní vyplynulo, že v odvolacom konaní došlok zbytočným prieťahom v konaní v období od 12. januára 2012 do 9. júla 2013.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že konanie vo veci bolo právoplatne skončené3. septembra 2013.
Vo veci bolo 4. septembra 2013 navrhovateľom podané dovolanie, ku ktorémusa na základe výzvy okresného súdu sťažovateľ vyjadril listom z 21. decembra 2013.Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo veci rozhodol uznesenímsp. zn. 7 Cdo 54/2014 z 28. januára 2015, ktorým dovolanie zamietol. Predmetné uzneseniebolo sťažovateľovi doručené 17. apríla 2015.
Sťažovateľ je toho názoru, že konanie v jeho veci trvalo na všetkých stupňochvšeobecných súdov neprimerane dlhú dobu (viac ako 8 rokov a 5 mesiacov) bez jehozavinenia, a teda došlo k porušeniu ním označených práv.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti taktorozhodol:
„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom pod č. k. 8C 351/07 na Okresnom súde Bratislava V ako celku porušené boli.
2. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.500,- €, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 €..., ktoré je Okresný súd Bratislava povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 8 C 351/2007.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, oktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo leno podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Ústavný súd konštatuje, že vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 615/2013 sanerozhodovalo o podmienkach konania, ale o veci samej, ktorou bol nárok sťažovateľana ochranu ústavnosti individualizovaný tvrdením o porušení jeho základného právana konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1dohovoru v namietanom konaní okresného súdu (ako aj krajského súdu). Ústavný súdrozhodol vo veci samej uznesením z 24. októbra 2013 tak, že sťažnosť sťažovateľa odmietolako zjavne neopodstatnenú, keďže v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bolonamietané konanie okresného súdu (ako aj krajského súdu) právoplatne skončené, a teda užnemohlo dochádzať k porušovaniu sťažovateľom označených práv. Ten istý nárokna ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní, kde ako jediného porušovateľazákladného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ajpráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označilpostup okresného súdu v namietanom konaní.
Z týchto právne významných skutočností vyplýva, že ústavný súd by mal opätovnekonať a rozhodovať vo veci, o ktorej už raz rozhodol. Tento záver platí aj napriek tomu, že vďalšom období od doručenia uznesenia sp. zn. I. ÚS 615/2013 mohol byť postup okresnéhosúdu v namietanom konaní poznačený nečinnosťou jedine v súvislosti s vykonávanímúkonov smerujúcich k predloženiu spisu najvyššiemu súdu z dôvodu rozhodovania omimoriadnom opravnom prostriedku podanom navrhovateľom, ktoré obdobie všaksťažovateľ v odôvodnení sťažnosti žiadnym spôsobom bližšie nenamieta. Vzhľadom naskutočnosť, že dovolanie navrhovateľa bolo okresnému súdu doručené 4. septembra 2013,sťažovateľ bol okresným súdom vyzvaný na predloženie vyjadrenia listom z 27. novembra2013, svoje stanovisko odovzdal na poštovú prepravu 23. decembra 2013, okresný súdodoslal spisový materiál najvyššiemu súdu 17. januára 2014 a najvyšší súd dovolanieodmietol uznesením z 28. januára 2015 (ktoré bolo okresnému súdu doručené 23. marca2015 a sťažovateľovi následne 17. apríla 2015), podľa názoru ústavného súdu žiadnanečinnosť okresného súdu v namietanom konaní v súvislosti s prípravou vecina rozhodovanie o dovolaní nevyplýva. Ide totiž o také krátke obdobie, ktoré vylučuje, abyústavný súd, ak by aj nepovažoval sťažnosť za neprípustnú, mohol rozhodnúť znovu inak akovo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 615/2013.
Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť nie je prípustná preprekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto rozhodolo nej tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (obdobne napr. IV. ÚS 200/03,IV. ÚS 157/04, IV. ÚS 242/07, III. ÚS 101/2011 a III. ÚS 12/2012).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2015