znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 245/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014 predbežne prerokoval sťažnosť I. H., J., L., zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Kulom, Mäsiarska 30, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 9 To 34/2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. H.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 4. februára 2014   doručená   sťažnosť   I.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 To 34/2012.

2.   Z návrhu   vyplýva,   že   sťažovateľ   ako   poškodený   v trestnom   konaní   podal 6. júla 2012   odvolanie   proti   výroku   o nepriznaní   náhrady   škody   proti   obžalovanému rozsudkom   Okresného   súdu   Prešov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   32   T   32/2010-703 z 3. júla 2012, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a 2 písm. a) a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona. Krajský súd 23. júla 2013 uznesením sp. zn. 9 To 34/2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže krajský súd 15. novembra 2013 nedoručil sťažovateľovi   písomné   vyhotovenie   jeho   zrušujúceho   uznesenia,   podal   sťažnosť na porušenie   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov;   až   dňa 9. decembra   2013   mu   toto   uznesenie   krajského   súdu   bolo   doručené   a zároveň   aj podpredseda krajského súdu reagoval na jeho sťažnosť.

3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiadal, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd rozhodol tak, že základné právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom „Krajského   súdu   Prešov,   sp.   zn.   32   T   32/2010-703“ (správne   malo   byť 9 To 34/2012, pozn.) porušené bolo, zakáže krajskému súdu porušovať tieto práva, prizná sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   v sume   2 000   €   a prizná   náhradu   trov   konania v sume 280,01 €, ktoré zaplatí krajský súd do 2 mesiacov od doručenia nálezu na účet jeho právneho zástupcu.  

4. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

5. Sťažovateľ v predmetnej veci namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 To 34/2012.

6. V zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu. Táto   lehota   sa   pri   opatrení   alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno považovať za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

7.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu   o porušení   označených   základných   práv   sa sťažovateľ dozvedel najneskoršie 15. novembra 2013, kedy zároveň podával aj sťažnosť predsedovi krajského súdu.

8. Sťažnosť sťažovateľa bola osobne podaná ústavnému súdu 4. februára 2014.

9.   Z uvedeného   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   svojich   označených   práv domáhal až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

10. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú a vzhľadom na túto skutočnosť bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2014