znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 245/06-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   novembra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť MUDr. I. L., M., zastúpenej advokátkou Mgr. M. C., M., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 16 P 227/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Martin   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   P   227/03 p o r u š i l základné právo MUDr. I. L., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 16 P 227/03 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. I. L. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom   šesťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   jej   Okresný   súd   Martin   povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. MUDr. I. L. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún), ktoré je Okresný súd Martin povinný vyplatiť   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   Mgr.   M.   C.,   M.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 16. augusta 2006 č. k. I. ÚS 245/06-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   MUDr.   I.   L.,   M.   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. M. C., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 P 227/03.

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 2. septembra 2003 podala okresnému súdu   návrh   na   začatie   konania   vo   veci   úpravy   práv   a povinností   k mal.   M.   L.,   (...) Predmetné súdne konanie nie je doteraz právoplatne skončené. Sťažovateľka sa podaním z 3. decembra 2004 dožadovala pokračovania v konaní a 15. júna 2005 a 16. novembra 2005 podala sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré predsedníčka okresného súdu uznala za dôvodné. Postup okresného súdu považuje sťažovateľka za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka „vidí   prieťahy   v konaní   predovšetkým   v tom,   že   konanie   sa   vedie na súde od roku 2003, pričom do času podania tejto sťažnosti bolo síce vytýčených niekoľko pojednávaní, ale tieto zavinením súdu neviedli ku konečnému rozhodnutiu vo veci“.Podľa   tvrdenia   sťažovateľky „V   priebehu   konania   dochádzalo   k porušovaniu zákonom   stanovených   lehôt   na   vypracovanie   a doručenie   rozhodnutí   a k zdĺhavému a neefektívnemu postupu pri dokazovaní vo veci, ktoré som vyššie popísala. Poukazujem najmä na postup súdu, kedy bolo znalecké dokazovanie vo veci nariadené až viac ako rok po rozhodnutí   KS   v Žiline   o vrátení   veci   a vec   bola   predložená   znalcovi   až   jedenásť mesiacov   od   nariadenia   znaleckého   dokazovania.   Zároveň   chcem   poukázať   na   tú skutočnosť, že v čase od 01. 07. 2004, kedy bol zrušený rozsudok Okresného súdu v Martine a to i v časti   o zverení   dieťaťa   do   výchovy   a opatery   boli   pomery   účastníkov   dočasne upravené až 18. 05. 2005 (hoci sťažovateľka o to požiadala 08. 12. 2004). Teda v čase od 01. 07. 2004 do 18. 05. 2005 neboli práva a povinnosti k maloletému dieťaťu upravené žiadnym spôsobom.

Nakoľko sa jedná o tak vážnu vec ako je úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu,   toto   zvýrazňuje   záujem   na   skorom   vybavení   rozhodnutia   vo   veci   samej. Sťažovateľka   poskytla   súdu   dostatočnú   súčinnosť,   aby   tento   mohol   vo   veci   rozhodnúť. V konaní sťažovateľky je možné vidieť splnenie jej povinnosti prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania, nakoľko účastník konania má okrem práv aj svoje povinnosti (§ 101 ods. 1 OSP). Sťažovateľka na výzvy súdu vždy obratom reagovala a keďže napriek tomu vo veci nedochádzalo k rozhodnutiu využila svoje právo a podala sťažnosť predsedníčke okresného súdu v Martine dňa 15. 06. 2005. Napriek tomu k náprave nedošlo. Preto podala sťažnosť na MSSR dňa 16. 11. 2005, ktorá bola postúpená na Okresnú súd v Martine“.

Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 16 P 227/03, nariadil okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   jej   finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a náhradu trov konania vo výške 5 788,- Sk.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s účastníkmi predloženými písomnými materiálmi a obsahom súdneho spisu sp. zn. 16 P 227/03 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,   ktorej   prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 16 P 227/03.

A

Sťažovateľka   podala   2.   septembra   2003   okresnému   súdu   návrh   na   úpravu   práv a povinností   k maloletému   M.   (...),   spolu   s návrhom   na   vydanie   predbežného   opatrenia (zverenie maloletého do jej výchovy a otcovi maloletého Mgr. M. L. určiť povinnosť platiť výživné v sume 6 000 Sk mesačne). Manželstvo medzi účastníkmi nie je rozvedené a ani nebol podaný návrh na rozvod.

Okresný súd 3. septembra 2003 nariadil termín pojednávania na 8. september 2003 a súčasne   dal   pokyn   na   vyžiadanie   správ   od   Úradu   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   M. a prešetrenie pomerov. Zároveň uznesením ustanovil opatrovníka (vz. 63).

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   5.   septembra   2003   požiadala   okresný   súd o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky.

Okresnému súdu bola 8. septembra 2003 faxom doručená žiadosť otca maloletého dieťaťa (ďalej len „odporca“) o odročenie pojednávania.

Pojednávanie konané 8. septembra 2003 bolo odročené na 6. november 2003.Okresný súd 8. septembra 2003 uznesením zamietol návrh sťažovateľky o vydanie predbežného opatrenia.

Okresnému súdu bolo 19. septembra 2003 doručené vyjadrenie odporcu k návrhu a 3. novembra 2003 správa zo sociálneho prieskumu u matky od opatrovníka.

Na pojednávaní konanom 6. novembra 2003 okresný súd vykonal výsluch účastníkov konania a odročil pojednávanie na 11. december 2003 z dôvodu návštevy rodičov v centre poradensko-psychologických   služieb   (podľa   tvrdenia   sťažovateľky   dieťa   ma „psychické problémy“).

Okresný   súd   požiadal   10.   novembra   2003   centrum   poradensko-psychologických služieb o pohovor rodičov maloletého dieťaťa (pohovor mal byť zameraný na „dosiahnutie zmieru,   resp.   dohody ohľadne   úpravy   styku“).   Správa   bola predložená okresnému   súdu 11. decembra 2003.

Na pojednávaní konanom 11. decembra 2003 (prítomní účastníci konania, ich právni zástupcovia a opatrovník) bol vyhlásený rozsudok č. k. 16 P 227/2003-59, S 527/03, ktorým bol   maloletý   zverený   do   výchovy   a opatery   sťažovateľke,   odporca   bol   zaviazaný   platiť na výživu   maloletého   2   500   Sk   mesačne.   Súčasne   bol   upravený   jeho   styk   s maloletým (rozsudok bol doručený účastníkom a opatrovníkmi v čase od 30. januára do 3. februára 2004).Okresnému súdu bolo 4. marca 2004 doručené odvolanie sťažovateľky.Okresný súd 11. marca 2004 predložil súdny spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) za účelom rozhodnutia o odvolaní.

Na pojednávaní konanom 1. júla 2004 (prítomní účastníci konania) bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Súdny spis bol 11. augusta 2004 vrátený okresnému súdu.Okresnému súdu bol 6. decembra 2004 doručený návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia (zverenie maloletého do výchovy matky a stanoviť výživné v sume 3 000 Sk mesačne).

Okresný súd 6. decembra 2004 nariadil pojednávanie na 19. január 2005 a vydal výzvy na predloženie doplnených podkladov k rozhodnutiu.

Okresný   súd   19.   januára 2005 vykonal pojednávanie (prítomní   účastníci   konania a opatrovník) a odročil ho na neurčito na doplnenie dokazovania.

Okresný súd 5. apríla 2005 nariadil pojednávanie na 18. máj 2005 a vyzval odporcu na predloženie peňažných denníkov.

Okresný súd 12. apríla 2005 vyžiadal správy od Daňového úradu B. a B. o výške daňových priznaní odporcu od roku 2002.

Dňa 5. mája 2005 bola doručená informácia z Daňového úradu B. (nepodané žiadne daňové priznanie).

Právna zástupkyňa sťažovateľky 16. mája 2005 oznámila okresnému súdu skončenie právneho zastúpenia.

Okresnému   súdu   bolo   17.   mája   2005   doručené   splnomocnenie   pre   novú   právnu zástupkyňu sťažovateľky.

Okresný   súd   18.   mája   2005   vykonal   pojednávanie   (prítomní   účastníci   konania a opatrovník) a odročil ho na 29. jún 2005 na doloženie zárobkov rodičov. Okresný súd nariadil   predbežným   opatrením   zverenie   maloletého   dieťaťa   do   starostlivosti   matky a stanovil povinnosti odporcovi hradiť mesačné výživné vo výške 2 500 Sk mesačne.Okresnému súdu 24. mája 2005 bola doručená správa z Daňového úradu B. (za roky 2002 až 2004 vykazoval odporca stratu).

Okresnému súdu bolo 6. júna 2005 doručené oznámenie o skončení splnomocnenia pre právnu zástupkyňu sťažovateľky.

Predbežné   opatrenie   bolo   doručené   účastníkom   konania   v dňoch   29.   júna   2005 až 2. júla 2005.

Okresnému súdu 28. júna 2005 došlo vyjadrenie odporcu k predmetu sporu. Pojednávanie konané 29. júna 2005 (prítomní účastníci konania a opatrovník) bolo odročené na neurčito na doplnenie dokazovania.

Predsedníčka okresného súdu 21. júla 2005 písomne upozornila zákonnú sudkyňu na zistené nedostatky a uložila vo veci konať plynulo a bez zbytočných prieťahov.Okresný súd 25. júla 2005 vydal predbežné opatrenie, ktorým rozhodol o stretávaní sa odporcu s maloletým dieťaťom.

Okresný súd 1. augusta 2005 uznesením nariadil znalecké dokazovanie na zistenie príjmov odporcu v rokoch 2003 až 2005.

Dňa 16. augusta 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti vydanému predbežnému opatreniu.

Dňa   26.   septembra   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu k odvolaniu   sťažovateľky   a súčasne   podané   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie.

Dňa 29. septembra 2005 bol súdny spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podaných odvolaniach.

Krajský súd uznesením z 20. októbra 2005 zrušil uznesenie okresného súdu z 25. júla 2005 (úprava styku s maloletým) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ďalším uznesením odvolanie odporcu proti nariadeniu znaleckého dokazovanie odmietol. Súdny spis bol vrátený okresnému súdu 30. novembra 2005.

Okresný   súd   17.   januára   2006   požiadal   úrad   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny o prešetrenie pomerov v rodine odporcu a požiadal Mestský úrad B. o informáciu.Dňa 2. februára 2006 bolo okresnému súdu doručené stanovisko Mestského úradu B.Pojednávanie konané 2. februára 2006 (prítomní účastníci konania a opatrovník) bolo odročené z dôvodu vznesenia námietky zaujatosti proti zákonnej sudkyni sťažovateľkou.Sťažovateľka   požiadala   17.   februára   2006   o oslobodenie   od   poplatku   za   podanie námietky zaujatosti.

Okresný   súd   20.   februára   2006   vyzval   sťažovateľku,   aby   predložila   potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Okresnému súdu boli 3. marca 2006 doručené doklady od sťažovateľky potrebné k rozhodnutiu.

Okresný   súd   9.   marca   2006   oslobodil   sťažovateľku   od   poplatkovej   povinnosti za vznesenú námietku zaujatosti.

Súdny spis bol 27. marca 2006 predložený krajskému súdu.Dňa 24. mája 2006 bola vec vrátená okresnému súdu bez rozhodnutia o námietke zaujatosti z dôvodu, že sťažovateľka namietala procesný postup sudkyne.

Dňa   31.   mája   2006   žiadala   sťažovateľka   o zaslanie   spisov   znaleckej   organizácii (súdny spis bol zaslaný 27. júna 2006).

Dňa 30. augusta 2006 znalecká organizácia J., s. r. o., M., požiadala okresný súd o doplnenie podkladov.

Okresný súd 29. septembra 2006 vyžiadal súdny spis od znaleckej organizácie J., s. r. o., M., z dôvodu vyjadrenia sa k ústavnej sťažnosti.

Súdny spis sp. zn. 16 P 227/2003 bol predložený 13. októbra 2006 ústavnému súdu k nahliadnutiu.

B

1. V odpovedi č. k. Spr 835/05 z 15. júla 2005 na sťažovateľkinu sťažnosť z 15. júna 2005   na   prieťahy   v konaní   predsedníčka   okresného   súdu   uviedla: „...konštatujem, že k prieťahom vo veci došlo od 12. 8. 2004 do 5. 12. 2004 a od 20. 1. 2005 do 5. 4. 2005, ktorú dobu možno považovať za dlhšiu než primeranú medzi vykonaním úkonov súdu. Stav právnej   neistoty   ohľadom   výchovy   a výživy   k maloletému   dieťaťu   sa   podarilo   dočasne odstrániť vydaním predbežného opatrenia z 18. 5. 2004. Celková dĺžka konania vo veci vzhľadom na jej charakter je však neprimeraná. V tomto smere je Vaša sťažnosť čiastočne opodstatnená. (...)

Vaša sťažnosť je dôvodná i v namietaní prekročenia lehoty na odoslanie písomného vyhotovenia   Uznesenia   z 18.   5.   2005   č.   4   16   P   227/200-167,   ku   ktorému   došlo až 23. 6. 2005,   pričom   10   dňová   zákonná   lehota   podľa   ust.   §   158   ods.   4   v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p. skončila dňa 28. 5. 2005. Na túto skutočnosť som konajúcu sudkyňu upozornila. Vec budem mať naďalej v sledovaní plynulosti konania podľa ust. § 53 ods. 1 písm. c), f) zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (...)“

2.   V odpovedi   č.   Spr.   2002/06   z 8.   februára   2006   na   sťažnosť   sťažovateľky zo 16. novembra   2005   adresovanú   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky, predsedníčka   okresného   súdu   uviedla: „Pokiaľ   namietate   prieťahy   v konaní,   musím konštatovať tak ako v predchádzajúcej odpovedi na Vašu sťažnosť, že celková dĺžka konania vo   veci   vzhľadom   na   jej   charakter   je   neprimeraná.   V tomto   smere   je   Vaša   sťažnosť opodstatnená. Konajúca sudkyňa bola upozornená na zistené nedostatky a bolo jej uložené vo veci konať plynulo a bez zbytočných prieťahov. (...)“

C

1.   Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   5   CoP   34/04   z 1.   júla   2004   zrušil   rozsudok okresného súdu č. k. 16 P 227/2003-59 z 11. decembra 2003. Svoje rozhodnutie odôvodnil mimo iného aj tým, že «Prvostupňový súd pochybil vo výroku rozsudku, keď nesprávne uviedol meno maloletého dieťaťa „T.“, keď správne malo byť uvedené maloletý M. Tiež nesprávne je v druhom odseku výroku uvedené, že otec je povinný platiť na výživu výživné vo výške Sk 2.500,- mesačne počnúc dňom 1. 12. 2003 do každého 205-teho dňa. Takýto rozsudok je nevykonateľný, preto bolo potrebné ho zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Napriek   tomu,   že   okresný   súd   pri   svojom   rozhodovaní   vychádzal   zo   správnych ustanovení Zákona o rodine, vo veci rozhodol predčasne bez toho, aby mal riadne zistený skutkový stav. Odvolací súd konštatuje, že niektorých nevyjasnených otázok sa dotkol len okrajovo a niektoré neboli zodpovedané vôbec. (...)

Aby   súd   mohol   vo   veci   rozhodnúť   zákonne   a spravodlivo,   musí   dôkladne   zistiť skutkový   stav.   No   doteraz   neboli   náležite   preukázané   majetkové   pomery   a príjmy   otca. Aj keď na č. l. 38 spisu sa nachádzajú fotokópie mzdových listov otca za obdobie január až október 2003, z ktorých vyplýva, že za obdobie január až marec 2003 mesačne otec zarábal Sk 87.000,- brutto a za apríl až október 2003 mesačne Sk 12.000,- brutto, súd bez ďalšieho   dokazovania   nemohol   ustáliť   a vychádzať   len   z mesačného dvanásťtisíckorunového príjmu. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah vyživovacej povinnosti sa určuje tak, aby to zodpovedalo príjmom a majetkovým pomerom rodičov, pričom za základ   výmery   sa   neberie   len   ich   príjem   skutočne   dosahovaný,   ale   berú   sa   do   úvahy zárobkové   možnosti   každého   z rodičov,   ktoré   závisia   od   ich   pracovnej   kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopností, pričom pre určenie výšky výživného sa vychádza aj zo skutočnosti, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu, tvoria materiálne   hodnoty   zodpovedajúce   príspevku   druhého   z rodičov,   ktorý   ich   poskytuje peniazoch, preto uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou môže vyvážiť platby druhého rodiča.

V konaní ostalo nepovšimnuté, že otec maloletého je vlastník bytu, ktorý má údajne prenajímať. Taktiež je vlastníkom dvoch garáží. Uvedené nasvedčuje, že môže z uvedených nehnuteľností   mať   ďalší   príjem.   Otec   poukazuje   na   zadĺženosť   svojej   firmy.   Tieto   jeho tvrdenia však neboli ničím preukázané. Preto bude vhodné a potrebné, aby súdu predložil nielen daňové priznania, ale aj výkazy o majetku spoločnosti A. S., s. r. o. Súd pre prípad potreby zváži zistenie majetkových a zárobkových pomerov otca aj za pomoci znalca. (...) Napokon okresný súd neodôvodnil, prečo nevyhovel návrhu matky, aby určil výživné od 1. 6. 2003, ale rozhodol o určení výživného až od 1. 12. 2003, čím sa stáva rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný. (...)»

2.   Listom   zo 6. apríla 2006 krajský súd vrátil   súdny   spis okresnému súdu „bez rozhodnutia o námietke zaujatosti...“ lebo „... V danom prípade krajský súd zistil, že matka maloletého dieťaťa namietala skutočnosti, ktoré spočívajú iba v postupe zákonnej sudkyne v prejednávanej   veci   a neuviedla   žiaden   dôvod   spôsobilý   spochybniť   nezaujatosť namietanej sudkyne v zmysle predpokladanom v § 14 ods. 1 O. s. p. Takýto dôvod nevyplýva ani z obsahu spisu, ani z vyjadrenia zákonnej sudkyne.

Podľa ustanovenia § 15a ods. 5 O. s. p., účinného od 1. 9. 2005, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3), súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

V dnom prípade krajský súd zistil, že nebol dodržaný postup uvedený v ustanovení § 15a ods. 5 O. s. p. a vec bola predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti nedôvodne“.

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 3. októbra 2006 k ústavnej sťažnosti podala nasledovné vyjadrenie:

„1)   Ústavná   sťažnosť   sa   týka   namietaných   prieťahov   v konaní   Okresného   súdu Martin sp. zn. 16 P 227/03, ktoré konanie sa začalo na tunajšom súde dňa 2. 9. 2003 a doposiaľ nie je právoplatne skončené.

2)   Sťažovateľka   využila   právo   podľa   ust.   §   62   a nasl.   zákona   č.   757/2004   Z.   z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podala sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 15. 6. 2005, ako aj dňa 16. 11. 2005, ktorú riešila predsedníčka okresného súdu pod Spr   835/05,   Spr   2002/06.   Sťažnosť   hodnotila   ako   čiastočne   opodstatnenú.   Konajúca sudkyňa a bola upozornená na zistené nedostatky a bolo je uložené predsedníčkou súdu vo veci konať plynulo a bez zbytočných prieťahov.

Z obsahu   spisu   Okresného   súdu   Martin   zn.   16   P   227/03   vyplýva   nasledovná chronológia úkonov súdu a účastníkov konania (...).

Na základe uvedenej chronológie úkonov vo veci konštatujem, že k prieťahom vo veci došlo od 12. 8. 2004 do 5. 10. 2004 a od 20. 1. 2005 do 5. 4. 2005, ktorú dobu možno považovať za dlhšiu než priemernú medzi vykonávaním úkonov súdu. Stav právnej neistoty ohľadom výchovy a výživy k maloletému dieťaťu sa podarilo dočasne odstrániť vydaním predbežného   opatrenia   z 18.   5.   2004.   Celková   dĺžka   konania   vo   veci   vzhľadom   na   jej charakter je však neprimeraná.

Sťažnosť   je   dôvodná   i v namietaní   prekročenia   lehoty   na   odoslanie   písomného vyhotovenia Uznesenia z 18. 5. 2005 č. 4 16 P 227/2003-167, ku ktorému došlo až 23. 6. 2005, pričom 10 dňová zákonná lehota podľa ust. § 158 ods. 4 v spojené s ust. § 167 ods. 2 O. s. p. skončila dňa 28. 5. 2005. Na túto skutočnosť konajúca sudkyňa bola upozornená. Či išlo o zbytočné prieťahy v konaní, nech ustáli Ústavný súd Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o celkovú dĺžku konania, mali na ňu vplyv viaceré okolnosti. Z nich za podstatné (bez poradia závažnosti) považujeme tieto:

a) prekročenie   lehoty   na   odoslanie   písomného   vyhotovenia   rozsudku   zo   dňa

11. 12. 2003, uznesenia zo dňa 18. 5. 2005

b) preťaženosť súdu v rozhodnej dobe Po   zhodnotení   všetkých   okolností   prípadu   nepovažujeme   sťažovateľkou požadované finančné   zadosťučinenie   za   primerané,   takým   by   mohla   byť   suma neprevyšujúca 15.000,- Sk.“

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   k vyjadreniu   okresného   súdu   v podaní z 3. novembra   2006   uviedla: „Okresný   súd   v Martine   vo   svojom   vyjadrení po chronologickom prehľade všetkých úkonov vykonaných vo veci vedenej na Okresnom súde v Martine pod č. k. 16 P 227/03 v závere skonštatoval, že vo veci skutočne k prieťahom v konaní   došlo,   čo   bolo   skonštatované   už   v odpovediach   predsedu   súdu   na sťažnosť navrhovateľky.   Ako   sme   uviedli   v našej   sťažnosti   napriek   tomu   k náprave   nedošlo ani po opakovanej   sťažnosti   predsedovi   súdu.   Je   preto   zrejmé,   že   vo   veci   dochádzalo k prieťahom   v konaní,   pričom   dôvodom   bolo   nečinnosť   na   strane   súdu.   Sťažovateľka na všetky   výzvy   reagovala   a v konaní   bola   vždy   aktívna.   Preto   skonštatované   prieťahy v konaní   považujeme   za   zbytočné   a máme   za   to,   že   takýmto   konaním,   teda   postupom Okresného   súdu   v Martine   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   P   227/03   bolo   porušené základne právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť trváme na nami podanej sťažnosti a na tom, aby Ústavný súd SR rozhodol tak, ako sme uvideli v našej sťažnosti.“

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci pred štátnym orgánom sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 P 227/03, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľka, došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v predmetnej   veci   môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   napríklad s nevyhnutnosťou znaleckého dokazovania. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať len na vrub takto konštatovanej zložitosti veci.

3.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľky v preskúmavanej veci) ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným prieťahom.

3.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v doterajšom konaní trvajúcom už vyše troch rokov (od   2.   septembra   2003)   vykonal   sedem   pojednávaní,   raz   meritórne   rozhodol,   vzťahy účastníkov upravil nariadením dvoch predbežných opatrení (z ktorých jedno bolo zrušené krajským súdom) a od 1.   júla 2004, keď mu bol vrátený súdny   spis z krajského súdu, postupne   zabezpečoval   podklady   na   rozhodnutie   (výzvy   na   doplnenie   podkladov zo 6. decembra 2004 a 5. apríla 2005; vyžiadanie podkladu z daňového úradu 12. apríla 2005;   odročenie   pojednávaní   z 19.   januára   2005,   18.   mája   2005   a   29.   júna   2005 na doplnenie dokazovania), nariadil znalecké dokazovanie (1. augusta 2005), na vykonanie ktorého však predložil súdny spis znalcovi až 27. júna 2006, a to až na výzvu sťažovateľky (bod   II.   A chronologický   prehľad   úkonov   okresného   súdu).   Uvedený   postup   (procesné úkony súdu, vrátane vydaných rozhodnutí) neviedol však doteraz k takému meritórnemu rozhodnutiu   predmetnej   veci,   ktoré   by   bolo   odstránilo   stav   právnej   neistoty   účastníkov konania najmä sťažovateľky a maloletého dieťaťa, s riešením ktorej sa obrátili na okresný súd.Obdobia od 11. decembra 2003 (vyhlásenie rozsudku) do 11. augusta 2004 (vrátenie súdneho   spisu   z krajského   súdu)   v trvaní   osem   mesiacov,   od   11.   augusta   2004 do 19. januára 2005 (pojednávanie) v trvaní vyše piatich mesiacov (keď okresný súd len oznámil   6.   decembra   2005   účastníkom   termín   pojednávania),   od   19.   januára   2005 do 18. mája 2005 (pojednávanie) v trvaní štyroch mesiacov, spolu v trvaní 19 mesiacov, ako aj konkretizované málo efektívne a zdĺhavé postupné zabezpečovanie dôkazov (od 1. júla 2004   do   27.   júna   2006,   keď   bol   súdny   spis   zaslaný   znalcovi)   považuje   ústavný   súd (a to najmä s prihliadnutím na predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľku a maloleté dieťa účastníkov konania) za taký postup okresného súdu, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy v posudzovanom konaní.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v dôsledku postupu okresného súdu.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva   sťažovateľky na prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl. 48   ods.   2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, pretože vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je žiadnou garanciou toho, že okresný súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutom konaní.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   žiadala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie „vo   výške 100 000 Sk“ z dôvodu, že „...sa jedná v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine o zákonnú   povinnosť   rodiča   k maloletému   dieťaťu   a nečinnosťou   súdu   bolo   maloletému dieťaťu odopreté právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča – otca. Súd plynulo nekonal a do dnešného dňa nerozhodol v spore, ktorého predmetom je výživné potrebné pre každodenný dôstojný život sťažovateľky a jej dieťaťa.“ Keďže iba konštatovanie porušenia označeného   základného   práva   nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku, ústavný   súd   uznal   za   dôvodné   priznať   jej   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považuje za primerané v sume 60 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátkou.   Advokátka   vykonala   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 20. júla 2006 a vyjadrenie z 3. októbra 2006.

Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb v znení neskorších   predpisov,   t. j. 1/6   z výpočtového základu 16 381 Sk) je 2 730 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 164 Sk sumu 2 894 Sk. Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje   spolu   sumu   (za   tri   úkony   právnych   služieb)   8682   Sk.   Vzhľadom   na   to, že sťažovateľka požadovala náhradu trov konania v sume 5 788 Sk ústavný súd jej priznal trovy   konania   v ňou   požadovanej   výške.   Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2006