znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 244/2012-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júna   2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. Ž., H., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. B. P., PhD., B.,   pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29   C/217/2006   (správne   sp.   zn.   26   C/217/2006,   pozn.)   a postupom   Krajského   súdu   v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 134/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. Ž. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2012 doručená sťažnosť Ing. V. Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C/217/2006 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 134/2011.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že sa „... návrhom zo dňa 29. 6. 2006 domáhala od... odporcu 1/ W., a. s... B. a odporcu 2/ Ing. Ľ. H. N. mimoriadneho zvýšenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 965.700,- Sk...

Okresný   súd   Bratislava   I.   vo   veci   rozhodol   tak,   že návrh   sťažovateľky   zamietol. Rozhodnutie vo veci vydal dňa 28. 4. 2011 a toto bolo sťažovateľke, resp. jej právnemu zástupcovi doručené dňa 9. 6. 2011...

Dňa 24. 6. 2011 podala sťažovateľka voči prvostupňovému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 26 C/217/2006 odvolanie...

Odvolaním sa... zaoberal Krajský súd v Bratislave, ktorý na pojednávaní dňa 27. 2. 2012 rozhodol tak, že odvolacie konanie v časti 597,49 Eur zastavil a vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil...

Za   zrejmý   dôvod   prieťahov   v   súdnom   konaní   považujeme   nedôvodne   pomalý postup... v ktorom prvostupňový a druhostupňový súd rozhodovali o nároku sťažovateľky ako žalobkyne takmer 5 rokov a 8 mesiacov čo je podľa nášho názoru v rozpore s ústavnou požiadavkou na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález: „V konaniach pred Okresný súd Bratislava I. vedenom pod sp. zn. 29 C/217/2006 a Krajským   súdom   v   Bratislave,   vedenom   pod   sp.   zn.   6   Co   134/2011   bolo   porušené základné právo V. Ž... zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľke   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   3.500,-   Eur (slovom tritisíc päťsto Eur), ktoré sú Okresný súd Bratislava I. a Krajský súd v Bratislave povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť sťažovateľke do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Bratislava I. a Krajskému súdu v Bratislave spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia V. Ž.... vzniknuté zastupovaním v konaní pred Ústavným súdom SR, na účet advokáta JUDr. Ing. B. P... a to do 15 dní o právoplatnosti tohto nálezu...“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   okresného   súdu a krajského   súdu   došlo   k porušeniu   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods. 1   dohovoru, pretože   okresný   súd   spôsobil   prieťahy   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   C/217/2006 a krajský súd spôsobil prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co/134/2011.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

8. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).

9.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola na ústavnom   súde   uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu   označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02, IV. ÚS 102/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v rovnakom rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať   aj z   toho,   že   porušenie   uvedených   práv   sa   namieta   v   takom   konaní   pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06).

10. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj dopytom na okresnom súde zistil, že   konanie   pred   okresným   súdom,   postup   ktorého   bol   sťažovateľkou   namietaný,   bolo skončené rozhodnutím vo veci samej 28. apríla 2011, proti ktorému podala sťažovateľka odvolanie 24. júna 2011. Okresný súd spis predložil krajskému súdu 16. septembra 2011 na rozhodnutie   o podanom   odvolaní   sťažovateľky.   Sťažovateľka   uviedla   že   24.   júna   2011 podala „voči   prvostupňovému   rozhodnutiu...   odvolanie...   a   odvolaním   sa...   zaoberal Krajský súd“, ktorý vec prerokoval a rozhodol 27. februára 2012 za prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľky tak, že „... odvolacie konanie v časti 597,49 Eur zastavil a vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil...“. Krajský súd vrátil spis okresnému súdu spolu s rozsudkom 19. marca 2012. Krajský súd teda rozhodol vo veci samej 27. februára 2012 a sťažnosť   bola   uplatnená   v čase   (5.   apríla   2012),   keď   už   k namietanému   porušovaniu označeného práva nedochádzalo.

11. Ústavný súd vzhľadom na opis činnosti priebehu konania pred krajským súdom uvádzaný   sťažovateľkou   v podanej   sťažnosti,   ako   aj   na   obsah   príloh   predložených sťažovateľkou   k sťažnosti   poznamenáva,   že   sťažnosť   by   nebola   úspešná   aj   preto,   že celková   dĺžka   konania   pred   krajským   súdom   nevykazovala   v okolnostiach   danej   veci požadovanú ústavnú intenzitu prieťahov v konaní. Odvolacie konanie pred krajským súdom totiž začalo 16. septembra 2011 a trvalo skoro 5 a pol mesiaca.

12.   Sťažovateľka   namietala   prieťahy   v konaní   okresného   súdu   a krajského   súdu, ktoré   v okamihu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   o   veci   samej   nekonali.   Z toho vyplýva,   že   okresný   súd   ani   krajský   súd   v čase   podania   sťažnosti   už nemohli   žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohli ani porušovať sťažovateľkou označené práva. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

13.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2012