znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 244/09-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. U., S., zastúpeného advokátom JUDr. B. S., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 34 Er 1015/03   a postupom   Okresného   súdu   Pezinok   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Er 1777/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. U. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2009 doručená sťažnosť A. U., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. B. S., B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Er 1015/03 a postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 1777/08.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe návrhu oprávneného Ing. F. R. proti sťažovateľovi ako povinnému bolo od 19. mája 2003 Okresným súdom Bratislava III vedené pod sp. zn. 34 Er 1015/03 exekučné konanie na vymoženie peňažnej pohľadávky. Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona   č.   99/1963   Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o sídlach   a obvodoch   súdov“)   výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok, pričom exekučné konanie je týmto súdom vedené pod sp. zn. 15 Er 1777/08.

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uvádza: „Exekútor   napriek   námietkam   proti exekúcii podané dňa 19. 6. 2003 na exekútorský úrad... Námietke proti znaleckému posudku č. 114/2005 dňa 6. 10. 2005... Námietka proti exekúcii manželky povinného dňa 7. 7. 2005... Sťažnosť   na   exekútora   na   Ministerstvo   spravodlivosti   podané   dňa   3.   10.   2005... Upozornenie na protizákonný postup exekučného úradu aj v oprávnenosti samotnej exekúcii podané dňa 11. 10. 2005... Námietka proti pokračovaniu v exekúcii podané 7. 2. 2006... žiadosť o zrušenie dražby Dňa 15.   2.   2007...   Konanie o schválení príklepu pri dražbe nehnuteľnosti,   návrh   na   odklad...   Súd   o   uvedených   námietkach   nerozhodol   exekútor uvedenú nehnuteľnosť vydražil dňa 15. 2. 2007... Táto exekúcia trvá viac ako 6. rokov Od uvedenej dražby nehnuteľnosti uplynulo viac ako 25 mesiacov.“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   v predmetnej   veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava 3 v konaní vedenom pod spis. zn. EX 144/03, Er. 1015/03

2. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn. 15 Er. 1777/08 porušili právo A. U. aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3. A.   U.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   106.220,54   € (Stošesťtisícdvestodvadsať Eur päťdesiat štyri centov.)

4. Nemajetkovú ujmu vo výške 16.597,- € (Šesťtnástisícpäťstodeväťdesiat sedem Eur.)

5. Právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. B. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní na Ústavnom súde SR, ktoré si uplatňujem za 2. meritórne úkony v zmysle Vyhl. MS č. 644/04 Z. z. ktoré sú súdy pomerne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom   prerokovaní návrhu je tiež posúdiť,   či   tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Er 1015/03 a postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 1777/08.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti   ústavnému   súdu,   sťažnosť   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ mohol na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy využiť   a podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   pred   Okresným   súdom   Bratislava   III a Okresným súdom Pezinok (ďalej spolu aj „okresné súdy“) orgánu štátnej správy súdov podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažnosti   a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) účinného do 31. marca 2005. Podľa citovaného ustanovenia sa môžu   fyzické   osoby   a   právnické   osoby   obracať   na orgány   štátnej   správy   súdov   so sťažnosťami na postup súdu, ak ide o prieťahy v konaní.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov ústredným orgánom štátnej správy súdov   je   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky.   Podľa   odseku   2   citovaného ustanovenia orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda najvyššieho súdu, predsedovia a podpredsedovia krajských súdov, predsedovia a podpredsedovia okresných súdov, ako aj predseda a podpredseda Špeciálneho súdu.

Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) 1. apríla 2005 mal sťažovateľ možnosť podať sťažnosť na prieťahy v konaní súdu v zmysle § 62 ods. 1 tohto zákona.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana   v   konaní.   Sťažnosť   na   postup   súdu   môže   smerovať   proti   porušovaniu   práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa   odseku   2 citovaného ustanovenia sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   koná   iba   za   predpokladu,   ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažovateľ podal predsedovi okresných súdov sťažnosť na   prieťahy   v konaní.   Ústavný   súd   preto   v rámci   prípravy   predbežného   prerokovania sťažnosti sťažovateľa vyzval, aby ústavnému súdu oznámil, či takéto sťažnosti podal, a ak áno, aby ich ústavnému súdu doručil. Advokát sťažovateľa 25. mája 2009 ústavnému súdu doručil písomnosť zo 6. novembra 2007 označenú ako sťažnosť na prieťahy v exekučnom konaní adresovanú predsedovi Okresného súdu Bratislava III a uviedol, že „na uvedenú sťažnosť   môj   mandant   odpoveď   nedostal“. Ako   dôkaz,   že   sťažnosť   bola   predsedovi Okresného   súdu   Bratislava   III   doručená,   predložil   advokát   sťažovateľa   podací   lístok s adresátom Okresný súd Bratislava III potvrdený poštou S. 6. novembra 2007. Predseda Okresného   súdu   Bratislava   III   podaním   zo   7.   júla   2009   ústavnému   súdu   oznámil: „... sťažnosť na prieťahy v exekučnom konaní zo dňa 6. 11. 2007 neevidujeme...“

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   žiadnym   relevantným   spôsobom   nepreukázal,   že sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Bratislava III podal (samotný podací lístok aj keď s adresou Okresný súd Bratislava III bez dokladu o tom, že sťažnosť bola aj doručená spolu s tvrdením Okresného súdu Bratislava III o tom, že sťažnosť na prieťahy neevidujú, túto skutočnosť nepotvrdzuje), ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nesplnil podmienku prípustnosti sťažnosti vyžadovanú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ zároveň v sťažnosti neuvádza žiadne argumenty, ktorými by preukázal, že   podmienku   nevyužitia   tohto   prostriedku   ochrany   jeho   základného   práva   nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto mu ústavný súd nemôže nesplnenie tejto podmienky v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde odpustiť.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   konštatoval,   že   sťažovateľ   nevyužil   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu účinný právny prostriedok nápravy proti nečinnosti okresného súdu a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom   súde),   pričom   existenciu   takýchto   dôvodov   nemožno   vyvodiť   ani   z obsahu sťažnosti. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza,   že   ku   dňu   podania   sťažnosti   Okresný   súd Bratislava III,   resp.   Okresný   súd   Pezinok   nerozhodli   o jeho   námietke   proti   exekúcii z 19. júna 2003, námietke proti znaleckému posudku zo 6. októbra 2005, námietke proti exekúcii zo 7. júla 2005 doručenej exekútorskému úradu 12. februára 2007 a o návrhu na odklad schválenia príklepu o dražbe z 28. marca 2007.

Zo spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 15 Er 1777/08 ústavný súd zistil, že každou doručenou námietkou sťažovateľa sa okresné súdy zaoberali a rozhodli o nich. O námietke proti   exekúcii   z 19.   júna   2003   rozhodol   Okresný   súd   Bratislava   III   uznesením   č.   k. 34 Er 1015/03-61   z 29.   októbra   2003,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   26.   marca   2004. O návrhu na odklad schválenia príklepu o dražbe z 28. marca 2007 rozhodol Okresný súd Pezinok   uznesením   č.   k.   15   Er   1777/08-151   z 23.   februára   2009,   pričom   v tom   istom uznesení sa zaoberal aj námietkou sťažovateľa proti znaleckému posudku zo 6. októbra 2005. O námietke proti exekúcii zo 7. júla 2005 Okresný súd Bratislava III nerozhodoval, keďže táto bola adresovaná súdnemu exekútorovi, ktorý ju Okresnému súdu Bratislava III nedoručil.

Ústavný súd z predmetného súdneho spisu tiež zistil, že sťažovateľ opakovane žiadal Okresný súd Bratislava III o odklad exekúcie, pričom svoj návrh odôvodňoval tým, že okamžitá exekúcia by mala pre neho a jeho rodinu nepriaznivé následky, keďže z bytu, ktorý je predmetom exekúcie, sa nemajú kde vysťahovať. Zároveň navrhol, aby Okresný súd Bratislava III povolil odklad exekúcie do doby, kým nebude rozhodnuté vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 33 C 47/09, v ktorom si uplatňuje zaplatenie peňažnej   pohľadávky   voči   oprávnenému,   pričom   túto   by   použil   na   započítanie s pohľadávkou,   ktorú   má   voči   nemu   oprávnený.   Takýto   návrh   je   v priamom   rozpore s tvrdeným záujmom sťažovateľa na urýchlenom ukončení exekúcie.

V závere považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že stav právnej neistoty, v ktorej je   podľa   tvrdenia   v sťažnosti   sťažovateľ   „držaný“,   je   spôsobený   samotným   správaním sťažovateľa.   Pokiaľ   by   sťažovateľ   rešpektoval   právoplatné   a vykonateľné   rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III č. k. 19 CB 64/97-227 a uhradil sumu, na ktorú ho zaviazal, nemuselo dôjsť ku nútenému výkonu súdneho rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009