znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 244/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra 2007   predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   E.,   a.   s.,   B.,   zastúpenej   advokátom JUDr. M. L., L., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave č. k. 4 Cob 121/2006-127 z 13. júna 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti E., a. s., B., o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2007   doručená   sťažnosť   spoločnosti   E.,   a.   s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného   porušenia   základných   práv   podľa   čl. 20   ods.   1   a čl. 46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Cob 121/2006-127 z 13. júna 2007.

1. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že:„Porušovateľ rozsudkom č. k. 4 Cob 121/2006-127 zo dňa 13. 6. 2007 (ďalej len „rozhodnutie   porušovateľa“),   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   vo   veci   samej   potvrdil a zároveň   rozhodol   o   trovách   konania   tak,   že   žalobcovi   uložil   povinnosť   zaplatiť sťažovateľovi (v tej veci žalovanému) trovy odvolacieho konania 0,- Sk. Sťažovateľ má za to,   že   týmto   konaním   a   rozhodnutím   porušovateľa   vo   výroku   o   trovách   konania   došlo k porušeniu jeho základného práva (...).

Sťažovateľ   teda   touto   ústavnou   sťažnosťou   napáda   predmetné   rozhodnutie porušovateľa len vo výroku o trovách konania.

(...)   Podľa   § 239   ods.   3   O.   s.   p.   nie   je   proti   tomuto   rozhodnutiu   porušovateľa vo výroku o trovách konania prípustné ani dovolanie. (...)

Sťažovateľ má za to, že postupom a rozhodnutím porušovateľa bolo porušené jeho základné   právo   na   súdnu   ochranu,   právo   na   spravodlivý   proces,   právo   na   prístup k odvolaciemu súdu a právo na účinný opravný prostriedok zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ďalej v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb. - ďalej ten „Dohovor“) a článku 13 Dohovoru, ako aj právo na majetok v zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy SR. (...)

Tým,   že   odvolací   súd   napriek   výroku   vydanému   na   samotnom   pojednávaní odvolacieho súdu (že priznáva sťažovateľovi všetky trovy odvolacieho konania) a napriek riadnemu   a včasnému   vyčísleniu   trov   sťažovateľom   de   facto   trovy   odvolacieho   konania sťažovateľovi nepriznal (priznal vo výške 0,- Sk), boli porušené základné práva sťažovateľa na prístup k odvolaciemu súdu a spravodlivé prerokovanie veci, keďže sťažovateľovi bolo týmto   postupom   odvolacieho   súdu   znemožnené   konať   a   rozhodovať   o   jeho   nároku   na úhradu trov odvolacieho konania.

Teda   týmto   rozhodnutím   porušovateľa   bolo   odopreté   právo   sťažovateľa na spravodlivé   prerokovanie   veci   odvolacím   súdom   vo   výroku   o   trovách   konania a na účinný   opravný   prostriedok   v   zmysle   čl.   13   Dohovoru,   nakoľko   proti   rozhodnutiu porušovateľa nie je prípustný riadny opravný prostriedok a nie je prípustné ani dovolanie. Taktiež bolo podľa názoru sťažovateľa porušené základné právo sťažovateľa vlastniť majetok,   nakoľko   jeho   nárok   na   trovy   odvolacieho   konania   je   peňažným   nárokom (pohľadávkou), ktorý je oprávnený vlastniť a teda požíva ochranu podľa Ústavy SR.“

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že„Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Cob 121/2006-127 zo dňa 13. 6. 2007 vo výroku o trovách konania, boli porušené základné práva sťažovateľa podľa článku 20 ods. 1a 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 1 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.).

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   rozsudok   Krajského   súdu   v   Bratislave č. k. 4 Cob 121/2006-127 zo dňa 13. 6. 2007 vo výroku o trovách konania, a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo   slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že k porušeniu jej základných práv a slobôd došlo napadnutým rozsudkom krajského súdu vo výroku o trovách konania   tým spôsobom, že napriek výroku vydanému na pojednávaní krajským súdom, „že priznáva sťažovateľke všetky trovy odvolacieho konania“ a napriek riadnemu a včasnému vyčísleniu trov sťažovateľkou, jej „de facto“ trovy odvolacieho konania nepriznal, keď jej priznal ich náhradu vo výške 0 Sk. Vzhľadom na to sťažovateľka nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, že tak postupoval preto, lebo v stanovenej lehote sťažovateľka neurčila ich výšku, pretože trovy riadne a včas vyčíslila.

Podľa   § 236   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej   aj „OSP“)   dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa § 237 písm. f) OSP dovolanie   je   prípustné   proti   každému   rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s napádaným rozhodnutím krajského súdu, ústavný súd uvádza, že ak by bol namietaný postup krajského súdu protiprávny, a týmto postupom by bola sťažovateľke odňatá možnosť domáhať sa jej práva na krajskom súde, v tom prípade je potrebné takýto postup považovať za dovolací dôvod podľa citovaného § 237 písm. f) OSP (m.m. III. ÚS 88/02).

Neobstojí tvrdenie sťažovateľky, že v danom prípade dovolanie podľa § 239 ods. 3 OSP nie je (nebolo) prípustné, pretože krajským súdom bolo rozhodnuté o trovách konania. Prax   všeobecných   súdov   je   jednotná   v názore,   že „dovolanie   proti   výroku   rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania je prípustné z dôvodov uvedených v § 237 OSP“ (pozri R   117/1999).   Rovnaký   názor   je   vyslovený   aj   v knižnej   publikácii   Občiansky   súdny poriadok,   komentár   (Krajčo,   J.   a kol.,   Občiansky   súdny   poriadok,   komentár,   I.   diel. Bratislava: Eurounion, 2006, str. 618), kde je uvedené: „Neprípustnosť dovolania proti niektorým rozhodnutiam odvolacieho súdu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 238 ods. 4, 5 a § 239 ods. 3.“

Sťažovateľka v sťažnosti výslovne uvádza, že namieta odňatie možnosti konať pred súdom (pozri bližšie bod 1 I. časti odôvodnenia), čo je v danom prípade dovolací dôvod proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) Občiansky súdny poriadok. Zo sťažnosti je teda zrejmé, že sťažovateľka nevyčerpala opravný prostriedok, ktorý jej OSP poskytuje na ochranu jej základných práv.

Sťažovateľka   teda   vo   vzťahu   k napádanému   rozsudku   krajského   súdu č. k. 4 Cob 121/2006-127 z 13. júna 2007 disponovala dostupným a účinným prostriedkom nápravy v záujme účinnej ochrany jej základných práv priamo v konaní pred všeobecnými súdmi podľa tretej hlavy štvrtej časti Občiansky súdny poriadok.

Rovnaké závery platia aj čo sa týka sťažovateľkou namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 13 dohovoru. Podstata v sťažnosti namietaných skutočností bola rovnaká, či už išlo o porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, alebo o porušenie čl. 20 ods.   1   ústavy   a čl.   13   dohovoru,   preto   aj   v   prípade   namietaného   vlastníckeho   práva (čo sa týka   rozhodovania   krajského   súdu   o trovách   konania),   ako   aj   práva   na   účinný opravný prostriedok sťažovateľka disponovala dostupným a účinným prostriedkom nápravy v záujme účinnej ochrany jej základných práv priamo v konaní pred všeobecnými súdmi podľa tretej hlavy štvrtej časti OSP.

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov a zisteného skutkového stavu ústavný súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sťažovateľky nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods.   1 ústavy v spojení s § 25 ods.   2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde), a preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2007