znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 244/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť F. N., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci   namietaného   porušenia   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé prejednanie veci súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v   konaní   vedenom na Okresnom súde   Komárno   pod   sp. zn. 10   C 60/2005   a na   Krajskom   súde   v Nitre   pod sp. zn. 25 Co 32/2006, 25 NcC 4/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. N. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním bez označenia dátumu doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 14. júla 2006, označeným ako „Sťažnosť“ F. N., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpený advokátom JUDr. J. Č., K., namieta porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé prejednanie veci súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 60/2005 a na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 25 Co 32/2006, 25 NcC 4/2006.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie uvedených článkov   ústavy   a   dohovoru   uznesením   okresného   súdu   č. k. 10 C   60/2005-53   v spojení s uznesením krajského súdu   č.   k. 25 Co 32/2006-58,   25 NcC   4/2006   z 31.   marca 2006 s tým, aby bolo uznesenie krajského súdu zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 5. mája 2005 podal žalobu okresnému súdu voči žalovanému, ktorou sa domáhal vydania cenných papierov resp. vyplatenia ich nominálnej hodnoty s príslušenstvom. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 10 C 60/2005. Na pojednávaní konanom 1.   februára   2006   sa   zúčastnil   sťažovateľ   iba   sám,   lebo jeho   právny   zástupca pre iné   pracovné   povinnosti   nemohol   na   okresný   súd   prísť.   To   sa   ukázalo   ako   chyba. Po príchode do pojednávacej miestnosti spustila sudkyňa na adresu sťažovateľa „spŕšku výčitiek“. Vyplývali z nich pochybnosti o tom, či vie, čo vlastne chce. Sťažovateľ reagujúc na   výčitky   sudkyne   vždy   znova   zopakoval,   čo   chce   podanou   žalobou   dosiahnuť. Z uznesenia okresného súdu č. k. 10 C 60/2005-53 z 1. februára 2006 sa sťažovateľ na svoje prekvapenie   dozvedel,   že   konanie   bolo   zastavené   pre   údajné   späťvzatie   žaloby   z jeho strany. V skutočnosti žalobu späť nevzal. Proti uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, avšak uznesením krajského súdu č. k. 25 Co 32/2006-58, 25 NcC 4/2006 z 31. marca 2006 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ v skutočnosti podanú žalobu nevzal späť, postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu označených základných práv.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 25 Co 32/2006-58, 25 NcC 4/2006 z 31. marca 2006 vyplýva,   že   krajský   súd   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   10   C   60/2005-53 z 1. februára 2005, lebo zo zápisnice o pojednávaní z 1. februára 2006, ktorá bola nahlas diktovaná, vyplýva, že sťažovateľ vzal žalobu späť.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 10 C 60/2005 bolo právoplatne skončené 15. mája 2006, pričom proti právoplatnému uzneseniu o zastavení konania nebolo podané dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods.1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   53   ods.   1   a   2   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie je sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov.   Ústavný   súd   neodmietne   prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Na   prerokovanie   a rozhodnutie   tej   časti   podanej   sťažnosti,   ktorá   smeruje   voči uzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 60/2005-53 z 1. februára 2006, nie je daná právomoc ústavného   súdu.   Ako   to   totiž   vyplýva   z citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak ochranu týmto právam a slobodám neposkytuje všeobecný súd. Proti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa mal krajský súd ako súd odvolací, čím je vylúčená právomoc ústavného súdu.

Odlišná je situácia   vo   vzťahu k tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   voči   uzneseniu krajského súdu č. k. 25 Co 32/2005-58, 25 NcC 4/2006 z 31. marca 2006. Podstatou tejto časti   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   podľa   ktorého   on   v skutočnosti   podanú   žalobu nevzal späť a preto nebol dôvod na to, aby bolo konanie zastavené.

Z ustanovenia   §   237   Občianskeho   súdneho   poriadku   vyplýva,   že   je   prípustné dovolanie voči každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ obsahuje niektorú z chýb uvedených   v tomto   ustanovení.   Konkrétne   podľa   §   237   písm.   f)   Občianskeho   súdneho poriadku sa za takúto chybu považuje aj to, keď postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť   konať   pred   súdom.   Podľa   ustálenej   judikatúry   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní výkon jeho procesných práv vyplývajúcich zo zákona.

Vzhľadom   na   uvedené   možno   konštatovať,   že   sťažovateľ   mohol   podať   voči uzneseniu   krajského   súdu   dovolanie   opierajúce   sa   o ustanovenie   §   237   písm.   f) Občianskeho   súdneho   poriadku.   Sťažovateľ,   hoci   je   zastúpený   advokátom   ako kvalifikovaným právnym zástupcom, dovolanie v zákonnej jednomesačnej lehote nepodal. Preto treba podanú sťažnosť považovať za neprípustnú pre nevyčerpanie tohto opravného prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje a na použitie ktorého bol sťažovateľ priamo oprávnený.

Sťažovateľ pritom v konaní pred ústavným súdom neuvádzal nijaké dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré dovolanie nepodal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2006