znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 243/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., H., zastúpenej A., s. r. o., T., pre namietané porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/79/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2013 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany (ďalej len „ okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/79/2010.

2. Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva, že „... 29. 04. 2010 podali pán M. T... a pani   A.   T...   na   Okresný   súd...   návrh   na   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam proti odporcovi – Sťažovateľke. Konanie je vedené pod spisovou značkou 11 C 79/2010...

... odo dňa podania žaloby vo veci samej... sa v predmetnej veci konalo zatiaľ len jedno pojednávanie, t. j. dňa 09. 05. 2011...

Zo záverov pojednávania zo dňa 09. 05. 2011, odročeného na neurčito vyplynulo, že súd prizve do konania súdneho znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom Konania... súd prizval do konania znalca uznesením zo dňa 14. 07. 2011 a znalec, pán Ing. I. R., vypracoval znalecký posudok   č.   79/2011   dňa   10.   10.   2011,   čím   došlo   k   naplneniu   účelu   odročenia   vyššie uvedeného   pojednávania,   ergo,   súd   mohol   od   toho   času   pokračovať   v konaní   bez prekážok...

Predsedníčka Okresného súdu... odpovedala Sťažovateľke písomným upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 08. 01. 2013, v ktorom Sťažovateľke stroho a bez bližšieho   odôvodnenia oznámila,   že   po   prešetrení   sťažnosti   zistila,   že zákonná sudkyňa v predmetnej veci nariadila pojednávanie na deň 06. 02. 2013, čím považovala sťažnosť za vybavenú...“.

Sťažovateľka   je toho   názoru, že   postupom   okresného súdu   došlo   k porušeniu   jej základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

4.   Na   základe   už   uvedeného   sťažovateľka   ústavnému   súdu   navrhla,   aby po prerokovaní vydal tento nález:

„1.   Základné   právo   pani   M.   P.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy... bolo postupom Okresného súdu...v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 79/2010 porušené.

2.   Okresnému   súdu...   prikazuje,   aby   bola   vec   č.   11   C   79/2010   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. Pani M. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- Eur... ktoré   je   Okresný   súd...   povinný   pani   M.   P.   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   odo   dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd... je pani M. P. povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 323,93 Eur... do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   zistil,   že   sťažovateľka   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   a to   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 C/79/2010.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9.   Ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   veci   z obsahu   sťažnosti a pripojených   listín   zistil,   že   predmetné   súdne   konanie proti   sťažovateľke   sa   začalo   na okresnom súde 29. apríla 2012 podaním návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

10.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ   preukáže,   že   využil   možnosť   podať   sťažnosť   na prieťahy   v   súdnom   konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

11. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.   Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky   voči   zodpovedným   osobám   dôsledky“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

12. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

13. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že sťažovateľka doručila okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní 12.   decembra 2012, ktorú   predsedníčka   okresného súdu prešetrila a listom sp. zn. Spr. 821/12 z 8. januára 2013 sťažovateľke oznámila, že „zákonná sudkyňa nariadila v predmetnej veci pojednávanie na deň 06. 02. 2013“.

14. Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti predsedníčke okresného súdu (12. decembra 2012) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (19. marca 2013) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať,   ak by predseda   okresného súdu   dostal   primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05).

15.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

17. Nad rámec veci ústavný súd konštatuje, že v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 11 C/79/2010 „ojedinelá nečinnosť súdu, hoci   aj   v   trvaní   niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   nemusí   ešte   zakladať   porušenie základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].

18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

19. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2013